Malvér: Neopatrné otváranie príloh

Prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými predajcami tak potvrdil, že najväčším rizikom pre bezpečnosť podnikových sietí zostáva nezodpovedné správanie sa pracovníkov. Podľa 87 % respondentov z radov IT administrátorov je na vine predovšetkým neopatrné otváranie súborov priložených k elektronickej pošte, najčastejšie spustiteľných EXE súborov, textových dokumentov a HTML súborov.

Vynaliezavosť kybernetických útočníkov pritom nepozná hranice, a tak sú používatelia kontaktovaní stále zákernejšími metódami sociálneho inžinierstva vo forme zasielania výhodných obchodných ponúk, exekučných upomienok aj vyhrážok, či odosielateľa maskovaného za dôveryhodnú osobu. Neskúsení používatelia po kliknutí na priložený súbor nevedomky pustia do svojho počítača a následne do celej firemnej sieti malvér, ktorý ukradne citlivé dáta, znemožní prístup k nim, či využije IT zdroje na iné účely.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- IT administrátorom najviac komplikuje prácu neopatrnosť používateľov (52 %), neadekvátne zaistenie IT ochrany (43 %) a príliš komplikovaná správa bezpečnostných nástrojov (30 %).
- Podľa respondentov sú najväčším ohrozením pre firemných IT administrátorov zo strany používateľov neopatrné otváranie poštových príloh (87 %), surfovanie na webe (38 %), používanie výmenných pamäťových médií (31 %) a ignorovanie softvérových aktualizácií (24 %).
- Najrizikovejšími poštovými prílohami sú spustiteľné EXE súbory (68 % respondentov), dokumenty typu Word (38 %), HTML súbory (38 %) a tabuľky/databázy (25 %).

Aktuálne: Vysokoškoláci reagujú aj na ponuky pre stredoškolákov

Ľudia, ktorí vyštudovali vysokú školu, reagujú častejšie na ponuky, ktoré sú vhodné pre ľudí s nižším vzdelaním. Za tento jav však môže najmä skutočnosť, že na Slovensku až toľko ponúk pre vysokoškolákov nie je.

Poukázala to analýza portálu Profesia.sk. Napriek veľkému záujmu maturantov o štúdium na vysokých školách platí, že na Slovensku je oveľa viac pracovných príležitostí, ktoré sú vhodné pre uchádzačov so stredoškolským vzdelaním. Pracovný portál eviduje vyššie čísla pri ponukách, ktoré sú vhodné pre stredoškolsky vzdelaných ľudí. Napríklad maturita bola vyžadovaná v roku 2018 v 38 % ponúk, stredoškolské vzdelanie bez maturity v 24 %. V roku 2018 bolo na portáli 100.336 ponúk, ktoré vyžadovali maturitu. Ponúk, ktoré vyžadovali napríklad vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, bolo iba 20.793.

V tom istom roku zareagovalo na ponuky práce, ktoré boli vhodné pre ľudí s maturitou či vyšším odborným vzdelaním až 55 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí z databázy portálu. Analýza tak ukazuje, že v roku 2018 reagovali ľudia s vysokoškolským titulom na ponuky, ktoré vyžadovali stredoškolské vzdelanie častejšie ako na tie, ktoré vyžadovali akékoľvek vysokoškolské vzdelanie. Na ponuky pre stredoškolákov reagovalo v roku 2018 až 9.619 ľudí s vysokoškolským titulom 2. stupňa. Pričom na ponuky pre vysokoškolsky vzdelaných reagovalo v tom istom období „iba“ 6.340 ľudí s titulom.

Z regionálneho hľadiska platí, že tento jav, kedy vysokoškolsky vzdelaní sa hlásia častejšie na ponuky, ktoré sú vhodné pre ľudí so strednou školou, platí bez jedinej výnimky pre každý jeden slovenský kraj. V Bratislavskom kraji až desatina uchádzačov so stredoškolským vzdelaním zareagovala v roku 2018 aspoň raz na ponuku s minimálnou požiadavkou vysokoškolského vzdelania.

EU: Civilná ochrana

Európsky parlament schválil novelu pravidiel upravujúcich fungovanie mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (EÚ), ktorý počas lesných požiarov, búrok a povodní v rokoch 2017 a 2018 dosiahol svoje limity. Schválená legislatíva by mala efektívnejším zdieľaním prostriedkov civilnej ochrany umožniť členským štátom rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu na prírodné a ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy.

Europoslancom sa v novej právnej úprave podarilo presadiť vytvorenie rezervy zdrojov RescEU, ktorej súčasťou budú napríklad lietadlá na hasenie lesných požiarov, vysokokapacitné čerpadlá, poľné nemocnice a pohotovostné lekárske tímy využiteľné v prípade krízovej situácie. RescEU by mala byť aktivovaná Európskou komisiou v prípade, ak postihnutý členský štát nebude disponovať dostatkom svojich zdrojov na zvládnutie následkov katastrofy. Parlament tiež posilnil takzvanú Vedomostnú sieť únie v oblasti civilnej ochrany, ktorá by mala podporovať výcvik, spoločné cvičenia a výmenu poznatkov mladých profesionálov a dobrovoľníkov civilnej ochrany.

Nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť ešte pred letom, najprv ich však musí formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Mechanizmus civilnej ochrany EÚ je v súčasnosti dobrovoľným systémom, prostredníctvom ktorého únia koordinuje dobrovoľné príspevky participujúcich štátov na pomoc postihnutej krajine. Extrémne poveternostné podmienky a iné javy viedli v ostatných rokoch k maximálnemu využitiu kapacít vzájomnej pomoci členských štátov, a to najmä v prípadoch, keď viacero z nich čelilo v rovnakom čase podobnej katastrofe. EÚ doteraz nemala rezervy, ktoré by členským štátom dokázali pomôcť v prípadoch, keď si nedokážu pomôcť navzájom.

Trend: Jeden z desiatich ľudí už použil kryptomenu na platbu za nákup

Počet firiem, ktoré ponúkajú platbu kryptomenou ako platobnú metódu, neustále rastie. A hoci ľudia prejavujú záujem investovať do kryptomien svoje peniaze, ich finančné prostriedky sú zraniteľné voči krádežiam z kryptopeňaženiek, na nezabezpečených burzách či v tzv. Initial Coin Offering, čo v preklade znamená prvotné uvedenie digitálnej meny na trh známe ako ICO.

V niektorých prípadoch došlo k odcudzeniu tokenov v hodnote až do výšky 530 miliónov dolárov. Útočníci podľa Kaspersky Lab využívajú na krádež finančných prostriedkov z kryptopeňaženiek, z kryptobúrz či ICO širokú škálu postupov. Najvážnejšie prípady, vrátane tých, kedy bolo počas štyri a pol roka odcudzených 120 tisíc bitcoinov z peňaženiek zákazníkov na Bitfinex, alebo keď bol v roku 2018 hacknutý Coincheck za 530 miliónov dolárov, sú podľa expertov dôkazom nekvalitného zabezpečenia týchto búrz a ľahkej dostupnosti siete kyberkriminálnikom, ktorí dokážu spôsobiť rozsiahle a nenapraviteľné škody.

Ak by boli všetky peniaze z kryptoburzy ukradnuté, jednoducho sa uzavrie a investorom sa nič nevráti. „Aj napriek poklesu cien kryptomien stále existuje medzi spotrebiteľmi vysoký dopyt po digitálnych transakciách. Náš spotrebiteľský prieskum ukázal, že prekvapivo až 13 % ľudí používa kryptomenu ako platobnú metódu. S on-line burzami sa však spájajú aj nebezpečenstvá, a to najmä preto, že sú stále ešte len na začiatku“, dodal Vitaly Mzokov.

Umelá inteligencia: Negatívne vplyvy

Obavy z negatívnych dopadov umelej inteligencie na vzťahy so zákazníkmi nútia firmy rozmýšľať, ako vytvárať autonómne inteligentné systémy, ktoré budú slušné a zodpovedné. Približne polovica firiem, ktoré využívajú umelú inteligenciu, sú s ňou spokojné. Väčšina manažérov sa však zároveň obáva možných negatívnych dopadov autonómnych „strojov“ na vzťahy so zákazníkmi.

Podľa medzinárodného prieskumu Forbes Insight pre SAS, Accenture Applied Intelligence a Intel má obavu z toho, že umelá inteligencia vystupujúca pod značkou firmy sa bude správať a konať nemorálne, neférovo, arogantne, alebo jej skrátka zákazníci nebudú dôverovať až 60 % z firiem, ktoré už umelú inteligenciu používajú, alebo ju plánujú používať. Vzhľadom na to, že umelé inteligencie pri doterajších experimentoch a testoch už viackrát prejavili rasistické sklony, alebo mali sexistické či homofóbne narážky, sú takéto obavy opodstatnené. Preto ak sa má umelá inteligencia stať tvárou značiek a reprezentovať ich obdobne, ako dnes obchodníci alebo pracovníci zákazníckych služieb, budú musieť firmy zabezpečiť, aby sa „stroje“ správali slušne a zodpovedne. „Všetko nasvedčuje tomu, že firmy si budú musieť umelú inteligenciu vychovávať, obdobne ako to robia rodičia so svojimi deťmi. Inteligentné systémy, ak sú schopné učiť sa a konať samostatne, musia mať logicky v sebe vštepené princípy morálky a isté spoločenské normy", komentoval výsledky prieskumu Richard Kraus.

Vlani v decembri expertná skupina Európskej únie predstavila prvý návrh etických noriem pre vývoj a využitie umelej inteligencie. Finálnu verziu odprezentujú odborníci tento rok v marci. Viaceré firmy však v tomto smere konajú už dnes. Takmer tri štvrtiny podnikov, ktoré v súčasnosti umelú inteligenciu úspešne využívajú, na ňu starostlivo dohliadajú a najmenej raz týždenne vyhodnocujú jej výsledky. Väčšina spoločností tiež robí pre svojich technologických odborníkov školenia v etike a vyše polovica (63 %) zriadila aj interné etické komisie, ktoré pravidelne vyhodnocujú, ako sa u nich umelá inteligencia využíva.