Trend: Mladá generácia vyrastá v on-line svete

Deti a mládež trávia stále viac času on-line, čo viacerým rodičom spôsobuje starosti spojené s ich ochranou pred množstvom nebezpečenstiev a kybernetických útokov.

Podľa prieskumu Správanie mladých ľudí a ich rodičov v on-line priestore (marec 2018,  IPčko.sk a Kaspersky Lab) slovenskí a českí tínedžeri trávia na internete v priemere takmer 3 hodiny denne. Pre rodičov je tak ťažké ustriehnuť, čo ich ratolesti na internete sledujú. Až 52 % mladých ľudí komunikuje s ľuďmi, ktorých pozná iba on-line a 12 % s nimi hovorí o citlivých (často aj intímnych) záležitostiach. A vyše 60 % mladých ľudí sa priznáva, že sa niekedy k nevhodnému obsahu na internete dostanú.

Test sa zameral na výkon aplikácií tretích strán určených na ochranu detí a interných bezpečnostných nástrojov operačného systému, ktoré majú deti v on-line svete chrániť pred nástrahami, akou je napr. kyberšikana, prístup k obsahu pre dospelých, zneužitie súkromných údajov, ale aj kontrola času stráveného na digitálnych zariadeniach a pod. Keďže operačné systémy poskytujú iba základné ochranné nástroje, je nevyhnutné, aby rodičia zabezpečili dostatočnú ochranu svojich deti pred rozmáhajúcimi sa hrozbami na internete. A nato potrebujú komplexný softvér.

Radíme: Ochrana údajov v smartfóne

Každý tretí Slovák (36 %)  pri inštalácii aplikácií do svojho smartfónu nedbá o ochranu osobných údajov a citlivých dát a aplikáciám k nim nijakým spôsobom neobmedzuje prístup. Európsky priemer sa pohybuje na úrovni 28 %. Vyplýva to z analýzy Európskeho štatistického úradu Eurostat. 
      

„Vzhľadom na to, že smartfóny už zďaleka nevyužívame len na telefonovanie a SMS-kovanie, ale napríklad aj na denno-dennú správu financií, ich používatelia by mali voliť oveľa opatrnejší prístup", upozorňuje Anna Jamborová z ČSOB. Výsledky Eurostatu potvrdili, že miera opatrnosti sa zvyšovala so stupňom dosiahnutého vzdelania. V priemere až 40 % používateľov telefónov s nižším vzdelaním uviedlo, že nikdy aplikácii neobmedzilo prístup k citlivým a osobným údajom. V prípade respondentov so stredným vzdelaním to bolo 37 % a v prípade vysokoškolákov 32 % oslovených.

Pri pohľade na výsledky najmladšej generácie si spomedzi mladých do 15 rokov dáta nechráni 36 % opýtaných, v prípade generácie do 24 rokov je výsledok o málo lepší, na úrovni 34 %. Ako najzraniteľnejšia sa ukázala generácia nad 65 rokov, v rámci ktorej si dáta nechráni 39 % opýtaných. „Na prístup k smartfónu a mieru zabezpečenia pri jeho využívaní sme sa pýtali mladých v rámci testovania ich tzv. digitálnej gramotnosti. Zhruba štvrtina opýtaných nevedela správne zareagovať čo robiť v prípade, ak na nich "vyskočí" v smartfóne reklama, že sa v ich zariadení vyskytol nebezpečný vírus, ktorý je nutné okamžite odstrániť. Podobne asi štvrtina študentov nevedela, ako si môže svoj smartfón uchrániť pred hakermi", dodáva Jamborová. 

V rámci EÚ sú najmenej opatrní Česi a Bulhari, kde až 67 %, resp. 49 % používateľov smartfónov aplikáciám nikdy neobmedzila takýto prístup. Naopak, najväčší pozor si dávajú Francúzi a Nemci, spomedzi ktorých nikdy neobmedzilo prístup k dátam len 10 %, resp. 16 % používateľov.

On-line: Elektronický podpis

Polícia SR do konca minulého roka vydala 3.214.898 občianskych preukazov (OP) s čipom. Po aktivácii čipu v preukaze je možné aktivovať aj certifikát na vytvorenie elektronického podpisu. Možno ho aktivovať aj dodatočne prostredníctvom internetu.

Aktivácia čipu v občianskom preukaze prebehne zadaním šesťmiestneho bezpečnostného osobného kódu (BOK). Následne si môžete vo vydanom občianskom preukaze aktivovať certifikáty na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu. Samotné zadanie BOK je možné len osobne, ale zmeniť si ho môžete už aj on-line, pričom je však potrebné poznať svoj pôvodný kód. Rovnako je možné on-line aktivovať certifikáty na vytvorenie elektronického podpisu do vydaného preukazu.

Z celkových 2,8 milióna platných vydaných občianskych preukazov je aktivovaných 1,5 milióna preukazov aj s BOK. Aktivácia čipu je povinná pri podaní žiadosti o vybavenie OP pre všetkých vo veku do 65 rokov. Výmena občianskeho preukazu bez čipu za elektronický preukaz s čipom je jedným zo zákonných dôvodov na výmenu preukazu. V zmysle zákona je výška správneho poplatku za vydanie preukazu 4,50 eura. Keďže je aktivácia OP povinná, je aj bezplatná. Neplatí sa ani za dodatočnú aktiváciu certifikátov na vytvorenie elektronického podpisu.

Zhruba 300.000 certifikátov bolo zrušených ku koncu októbra 2017 z bezpečnostných dôvodov. Ku koncu minulého roka však bolo nanovo vydaných 181.483 certifikátov na vytvorenie elektronického podpisu. Z nich bolo od októbra 2018 aktivovaných on-line 17.711.

EU: Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (EPA)

Podniky aj spotrebitelia v celej Európe a v Japonsku môžu ťažiť z najväčšej zóny voľného obchodu na svete. Dohoda s platnosťou od 1. februára 2019  ruší prevažnú väčšinu ciel, ktoré každý rok zaplatia spoločnosti z Európskej únie (EÚ) vyvážajúce do Japonska v úhrnnej výške 1 miliardy eur.

Keď sa bude dohoda plne vykonávať, Japonsko odstráni clá na 97 % tovaru dovážaného z EÚ. Dohoda zruší prekážky, ktoré stoja najvýznamnejším európskym vývozcom potravín a nápojov v ceste k 127 miliónom japonských spotrebiteľov. Ročný obchod medzi EÚ a Japonskom by sa tak mohol zvýšiť takmer o 36 miliárd eur. Text dohody EÚ a Japonska po prvý raz zahŕňa aj konkrétny záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy.

Hlavné prvky dohody o hospodárskom partnerstve (vývoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ):
  *   Ruší japonské clá na viaceré druhy syrov ako aj na vývoz vína.
  *   Umožňuje výrazný nárast vývozu hovädzieho mäsa z EÚ do Japonska, spracované bravčové mäso sa bude obchodovať bez cla, čerstvé bravčové mäso takmer bez cla.
  *   Zaručuje v Japonsku ochranu viac ako 200 vysoko kvalitných európskych poľnohospodárskych výrobkov i ochranu vybraných japonských zemepisných označení v EÚ.

Slovensko a Japonsko v číslach:
  *   Hodnota slovenského vývozu do Japonska: 108 mil. €, hodnota slovenského dovozu z Japonska: 212 mil. €
  *   201 slovenských spoločností vyváža do Japonska.
  *   Slovensko vyváža do Japonska napríklad želatínu a agar (Liptovský Mikuláš), sklenený tovar, topánky, lampy (Bratislava).
  *   Obchod s Japonskom podporuje na Slovensku 4.306 pracovných miest, v priemere ide o lepšie pracovné miesta, v prípade ktorých sú mzdy o 12 % vyššie.
  *   Japonsko je  13. najväčším obchodnym partnerom Slovenska mimo EÚ.

Dohodou sa zabezpečí aj otvorenie trhov so službami (najmä pokiaľ ide o finančné služby, elektronický obchod, telekomunikácie a dopravu). V oblasti ochrany údajov EÚ a Japonsko prijali 23. januára 2019 rozhodnutia, ktoré umožňujú voľný a bezpečný tok osobných údajov medzi nimi. Od 1. februára sa bude predbežne vykonávať aj veľká časť ďalšej dohody – dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Dohoda formálne nadobudne platnosť, keď ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ.

SR: Najatraktívnejší zamestnávatelia 2018

Do ankety Najatraktívnejší zamestnávateľ 2018 sa zapojilo 13.693 respondentov, ktorí si zvolili víťazov v 10 kategóriách z celkovo 196 nominovaných spoločností. Anketa poukázala, že kolektív a ľudia, ktorí nás v zamestnaní obklopujú, sú pre nás takmer rovnako dôležití ako platové ohodnotenie.

Prvé miesto v kategórii Bankovníctvo, financie a poisťovníctvo získala Slovenská sporiteľňa, v kategórii Centrá zdieľaných služieb bodovala Uniqa Group Service Center Slovakia a v kategórii Cestovný ruch, gastro a hotelierstvo spoločnosť McDonald's Slovakia.
V kategórii Doprava a logistika si prvenstvo odnáša firma Kuehne + Nagel, s.r.o, v kategórii IT a telekomunikácie spoločnosť T-Systems Slovakia.
Rozhlas a televízia Slovenska zvíťazil v kategórii Média. Prvenstvo v kategórii Nemocnice a zdravotná starostlivosť si odnášajú Lekárne Dr.Max a v kategórii Obchod a služby spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s. V kategórii Výroba a priemysel zabodoval Slovnaft, a.s.
V kategórii Poradenstvo si odnášajú čestné uznanie PricewaterhouseCoopers Slovensko, Deloitte a Ernst & Young. 

Z hlasujúcich bola najväčšia vzorka vo veku 24-34 rokov a 35-44 rokov. Ľudia, ktorí rozhodli o najatraktívnejších zamestnávateľoch minulého roka, mali zastúpenie v každom regióne Slovenska. Najviac v Bratislavskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Spoločnosť Profesia pritom okrem celkových víťazov zaujímali aj faktory, ktoré považovali ľudia pri výbere za najdôležitejšie. Najdôležitejšou vecou bola najmä silná a známa značka, či dobré meno spoločnosti. Na ďalších miestach skončilo tiež platové ohodnotenie a benefity zamestnancov, kvalitné služby či produkty, kolektív a ľudia.