Aktuálne: Návrh zákona o IT

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši v Národnej rade SR predstavil vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe (zákon o ITVS). Nová právna úprava má priniesť systémovú zmenu správy v oblasti informačných technológií. Parlament dokument prerokoval a posunul do druhého čítania.

Hlavné zmeny, ktoré návrh zákona o ITVS obsahuje, sa týkajú rozšírenia povinností pre jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti správy informačných technológií v každej fáze ich životného cyklu: od plánovania, obstarávania, implementácie až po monitoring a hodnotenie. Súčasne dôjde k zmene postavenia Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), a to z koordinačnej do riadiacej úrovne. Nová právna úprava reaguje na aktuálne globálne trendy, rýchly vývoj informačno-komunikačných technológií a s tým meniace sa potreby spoločnosti. Logicky nadväzuje aj na zákon o kybernetickej bezpečnosti a posilňuje činnosť vládnej jednotky kybernetickej bezpečnosti CSIRT pri riešení kybernetických hrozieb.

Doterajšia zákonná úprava z roku 2006 regulovala najmä prevádzku a bezpečnosť, nový zákon sa viac sústredí na jednotné pravidlá pre nastavenie vnútornej organizácie úradov v oblasti IT. „Nastavením týchto pravidiel sa očakáva vytvorenie efektívneho a hospodárneho prostredia. Ide najmä o princíp hodnoty za peniaze, keď majú byť využívané existujúce riešenia, ako aj zohľadňované požiadavky a očakávania konkrétnych užívateľov. Tým, že sa tieto princípy povyšujú na úroveň zákona, budú sa uplatňovať najmä ako výkladové pravidlo pri rozhodovaní sa v každej konkrétnej situácii“, uviedol vicepremiér R. Raši.

On-line: Nová stránka vysvetľuje, ako hlasovať na Slovensku aj v celej EÚ

Pár mesiacov pred Európskymi voľbami predstavil Európsky parlament novú internetovú stránku europske-volby.eu (european-elections.eu), kde podrobne opisuje, ako hlasovať na Slovensku a vo všetkých ostatných členských štátoch Európskej únie (EÚ). Parlament ponúkol takýto nástroj po prvýkrát, aby uľahčil hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Vnútroštátne pravidlá hlasovania pre každú krajinu sú vysvetlené vo formáte otázok a odpovedí, vrátane informácií o volebnom dni, o veku potrebnom na hlasovanie, termínoch na registráciu, dokumentoch potrebných na registráciu, ako aj o volebných kvórach pre politické strany alebo o celkovom počte poslancov Európskeho parlamentu a internetových stránkach národných volebných orgánov. Keďže tieto informácie sú špecifické pre jednotlivé krajiny, webová stránka poskytuje odpovede pre každú krajinu EÚ v úradnom jazyku (jazykoch) danej krajiny a v angličtine.

Webstránka ponúka informácie aj o možnostiach, ako voliť zo zahraničia (buď z iného štátu EÚ, alebo z tretej krajiny) alebo prostredníctvom zástupcu, ak je to v danej krajine možné. Toto môže byť obzvlášť relevantné pre 3 milióny občanov EÚ s pobytom v Spojenom kráľovstve.

Webstránka tiež obsahuje:
· sekciu "otázok a odpovedí" o Európskom parlamente, vedúcich kandidátoch a o tom, čo bude nasledovať po voľbách,
· informácie o možnosti zapojenia sa občanov do zvyšovania povedomia o voľbách samotných,
· sekciu so správami týkajúcimi sa volieb z hlavnej stránky Európskeho parlamentu,
· odkaz na webstránku s výsledkami volieb,
· odkazy na politické zoskupenia Európskeho parlamentu a Európske politické strany.

SR: Budúcnosť kybernetickej ochrany

Podľa lokálneho prieskumu, ktorý sa uskutočnil koncom minulého roku medzi slovenskými zákazníkmi, je pre 92 % podnikov najdôležitejšia komplexná funkčnosť riešenia kybernetickej ochrany. Súčasťou tradičnej ochrany dát by podľa nich mala byť predovšetkým ochrana proti ransomvéru, ktorý stále častejšie prichádza v kombinácii s „cyprojackingom“, teda napadnutím počítačov zacieleným na nelegálnu ťažbu kryptomien.

Budúcnosť kybernetickej ochrany vidia slovenské spoločnosti v podpore technológií umelej inteligencie, ktorá sa už dnes využíva napríklad pri detekcii a odhaľovaní ransomvérových útokov. Ďalšími kľúčovými technológiami sú blockchain a cloud. O stále väčšom záujme využívať ešte prednedávnom skoro zabudnutý cloud tiež svedčí rastúci záujem o cloudové podnikové zálohovanie, ktoré sa už takmer vyrovnalo záujmu o zálohovanie do lokálnych úložísk.

Ďalšie výsledky prieskumu Acronis:

- Pri výbere riešení ochrany dát považujú podniky za najdôležitejšiu funkčnosť (92 %), používateľskú prívetivosť (53 %) a technickú podporu (36 %).

- Podľa názoru zákazníkov, najviac ovplyvnia budúcnosť kybernetickej ochrany technológie umelej inteligencie (50 %), cloudu (49 %) a blockchainu (19 %).

- V roku 2019 chcú firmy predovšetkým investovať do zálohovania (46 %), do ochrany pred ransomvérom (31 %) a disaster recovery (29 %).

- Preferencie zálohovania do cloudu (46 %) sa už takmer vyrovnali preferenciám variantu zálohovania on-premise (54 %).

„Sme potešení tým, že stále viac rastie záujem o cloudové zálohovanie, ktoré umožňuje dodržať základné bezpečnostné pravidlo 3-2-1, teda tri kópie dát na dvoch rôznych médiách a aspoň jedna kópia mimo firmu“, povedal Zdeněk Bínek.

EU: Erasmus+ v roku 2017

Európska komisia (EK) zverejnila výročnú správu o programe Erasmus+, podľa ktorej sa na ňom zúčastňuje viac ľudí než kedykoľvek predtým a rozširuje sa tiež počet podporovaných projektov. Výmenný program sa stáva inkluzívnejším a rastie aj jeho medzinárodný rozmer. Najviac študentov vysielajú Francúzsko, Nemecko a Španielsko. Medzi tri najobľúbenejšie destinácie študentov patria Španielsko, Nemecko a Británia.

Európska únia v roku 2017 investovala do programu Erasmus+ rekordných 2,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 13 %. Programu Erasmus+ sa darí napĺňať stanovené ciele: podporiť 3,7 % mladých ľudí v EÚ v období rokov 2014-20. EK vo svojej správe tiež zdôraznila, že program sa stáva prístupnejším pre ľudí zo znevýhodneného prostredia, ako aj pre menšie organizácie. Štatistiky za rok 2017 naznačili, že na 1.900 podujatiach programu Erasmus+ v 44 krajinách sa zúčastnilo viac ako 750.000 ľudí. Prostredníctvom programu bola poskytnutá podpora takmer 800.000 ľuďom na štúdium, odbornú prípravu alebo dobrovoľnícku činnosť v zahraničí, čo je desaťpercentný nárast v porovnaní s rokom 2016. 


Slováci a Erasmus+
* V roku 2017 využilo 13.149 účastníkov 370 slovenských projektov mobilitu vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave, školskom vzdelávaní, vzdelávaní dospelých a mládeži v celkovej výške 22,56 milióna EUR.
* 3 najaktívnejšie vysielajúce slovenské inštitúcie: 1. Univerzita Komenského v Bratislave, 2. Ekonomická univerzita v Bratislave, 3. Žilinská univerzita.
* 3 najobľúbenejšie prijímajúce krajiny Slovákov participujúcich na programe: Česká republika, Poľsko a Španielsko.

Z programu sa financovala aj spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a podnikmi. Celkovo sa na 22.400 projektoch zúčastnilo 84.700 organizácií. Vďaka Erasmu+ mohlo v školskom roku 2016/2017 vyše 400.000 vysokoškolských študentov, stážistov a zamestnancov stráviť určité obdobie v zahraničí a venovať sa vzdelávaniu, odbornej príprave alebo vyučovaniu. Medzi nimi bolo aj okolo 34.000 študentov a zamestnancov, ktorí dostali granty na cestu do a z partnerských krajín na celom svete. Erasmus+ je však viac než len program pre univerzitných študentov a zamestnancov. Môžu ho využívať aj študenti a zamestnanci odbornej prípravy (160.000), mladí ľudia a pracovníci s mládežou (158.000) a zamestnanci v oblasti vzdelávania dospelých (6400). Ďalšie projekty spolupráce boli prínosom pre učiteľov a zamestnancov škôl (47.000) a ich žiakov (110.000). V rámci programu sa v roku 2017 prefinancovalo aj 162 športových projektov, do ktorých sa zapojilo 930 organizácií.

ACON: Vyše 90 mil. eur z EÚ

Západoslovenská distribučná (ZSD) a E.ON Distribuce spolu s partnermi projektu a prevádzkovateľmi prenosových sústav ČEPS a SEPS získali od Európskej komisie (EK) kofinancovanie vo výške 91,2 milióna eur na medzinárodný projekt inteligentnej sústavy ACON Smart grid. Ide o prvý projekt distribučných spoločností v regióne strednej a východnej Európy, ktorý uspel medzi PCI projektmi (tzv. projekty spoločného záujmu) a zároveň dostal historicky najvyšší grant.

Cieľom projektu ACON, ktorého koordinátorom je spoločnosť Západoslovenská distribučná, je modernizácia a zvýšenie efektívnosti distribučnej sústavy a prehlbovanie cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Výrazne sa tak prispeje k integrácii trhu s elektrinou medzi oboma krajinami a k vzniku ekonomicky výhodnej elektrizačnej sústavy s malými stratami a s vysokou kvalitou a bezpečnosťou dodávok. Na modernizáciu distribučnej sústavy sa budú využívať smart grid technológie, čím sa vytvorí technické prostredie umožňujúce realizáciu iných inteligentných riešení v budúcnosti. Ide o historicky prvý projekt s masívnym nasadením najmodernejších smart technológií, ktoré umožnia nástup tzv. „novej energetiky" založenej na lokálnych obnoviteľných zdrojoch. Okrem modernizácie už existujúcej infraštruktúry sa bude zároveň budovať nová, napríklad nová elektrická stanica v Borskom Svätom Jure či digitalizácia vyše 200 kilometrov 22 kilovoltových (kV) vedení. Prínosom ACON tak bude výrazné zlepšenie parametrov výkonnosti distribučnej siete, predovšetkým poruchovosti a odstávok vyvolaných údržbou, ako aj zníženie strát vznikajúcich pri preprave elektriny. Zvýšený zákaznícky komfort pocíti vďaka projektu v horizonte nasledujúcich šiestich rokov vyše 190.000 zákazníkov predovšetkým v okresoch Malacky, Senica, Myjava, Skalica, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Projekt ACON sa realizuje v pohraničných oblastiach západného Slovenska, avšak benefity z projektu budú mať dosah nielen na územie celého Slovenska, ale aj okolitých krajín. Implementácia smart prvkov poskytne adekvátnu kapacitu pre všetkých používateľov distribučnej sústavy a umožní jej lepší monitoring. Jednoduchšia identifikácia potenciálnych porúch skráti čas potrebný na ich odstránenie. Zákazníkovi tak poskytnú stabilnejšiu distribučnú sústavu s minimom výpadkov a vysokou kvalitou dodávok. Celková hodnota podporeného projektu ACON sa pohybuje vo výške 182 miliónov eur, pričom spolufinancovanie z európskych zdrojov dosahuje 91,2 milióna eur (50 % z hodnoty projektu) a náklady každého z partnerov projektu predstavujú 50 %. Projekty spoločného záujmu predstavujú kľúčové cezhraničné energetické infraštrukturálne projekty EÚ, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie jednotného energetického trhu a dosiahnutie dostupnej, bezpečnej a obnoviteľnej energie. Začiatok výstavby sa predpokladá v druhej polovici tohto roka.