On-line: Najviac internetových pripojení je na západnom Slovensku, najmenej na strednom

Čoraz viac Slovákov využíva internet na súkromné či pracovné účely. V roku 2018 ich bolo už 80 %. Z toho najdigitálnejší sú mladí ľudia vo veku 16 až 19 rokov (99 %). Nie je prekvapivé, že vlani bola on-line iba vyše tretina slovenských seniorov vo veku 65 až 74 rokov. V rámci krajín Európskej únie je však Slovensko vo využívaní internetu pod priemerom. 
      

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani Európania najviac posielali a prijímali emaily (73 %), či si hľadali informácie o službách a tovaroch (70 %). Veľká časť európskej populácie využíva internet na pozeranie rôznych vzdelávacích, zábavných aj komerčných videí (57 %). Sociálne siete si vyslúžili až štvrtú pozíciu (56 %). Viac ako polovica Európanov prostredníctvom internetu „bankuje“ (54 %) alebo si hľadá informácie o chorobách či liekoch (52 %). „Na Slovensku sa využívanie internetu veľmi nelíši od európskeho priemeru. Zaujímavosťou je, že u nás majú lepšie postavenie sociálne siete, ale do popredia sa dostávajú aj video hovory. Aj na Slovensku má silnú pozíciu „doktor Google“, prostredníctvom ktorého si informácie o chorobách a liečbe vyhľadáva takmer polovica populácie", uviedla Lenka Buchláková.

Vlani využívali internet v Európskej únii najviac Dáni (98 %) a najmenej Bulhari (67 %). V porovnaní s okolitými krajinami je na tom Slovensko vo využívaní internetu lepšie než Maďarsko či Poľsko. Vo všeobecnosti sa s postupnými technologickými pokrokmi a rozširovaním internetu v rámci krajín EÚ za posledné roky zvyšuje počet ľudí, ktorí žijú digitálne. Kým v roku 2007 ich bolo zhruba 57 %, vlani využilo internet 87 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Na Slovensku má pripojenie k internetu 80 % domácností. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností.

Deň ochrany údajov: Dôležitosť GDPR

Viac ako 95.000 sťažností bolo podaných v Európskej únii (EÚ) od nadobudnutia účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) v máji 2018. Európska komisia (EK) upozornila, že tieto sťažnosti viedli k uloženiu troch finančných sankcií vrátane pokuty vo výške 50 miliónov eur vo Francúzsku pre Google z dôvodu nedostatočného informovania používateľov o používaní ich údajov.

Podľa predstaviteľov exekutívy EÚ sa podarilo zaviesť najsilnejšie a najmodernejšie pravidlá ochrany údajov na svete a tieto sa pomaly stávajú celosvetovým štandardom. Kauzy spojené so spoločnosťou Facebook/Cambridge Analytica a ďalšie medializované incidenty z oblasti ochrany údajov sú dôkazom toho, že eurokomisia urobila správnu vec. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že jedným z hlavných cieľov GDPR je posilniť postavenie ľudí a poskytnúť im väčšiu možnosť kontroly nad jedným z najhodnotnejších zdrojov moderného hospodárstva – nad ich osobnými údajmi. Občania si stále viac uvedomujú dôležitosť ochrany údajov a svojich práv v tejto oblasti a tieto práva si začínajú aj uplatňovať, čo vyplýva z každodennej praxe vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov. Tie doteraz evidujú od občanov viac než 95.000 sťažností.

Podľa správy EK vykonávanie pravidiel GDPR v členských štátoch EÚ značne pokročilo. Brusel pri tejto príležitosti vyzval päť zostávajúcich členských štátov, ktoré zatiaľ právne predpisy tohto nariadenia neprijali, aby čo najskôr prispôsobili svoje právne rámce novým celoeurópskym pravidlám. Podľa tlačovej agentúry AFP ide o Bulharsko, Českú republiku, Grécko, Portugalsko a Slovinsko. Exekutíva EÚ pripomenula, že celý tento proces podrobne monitoruje a v prípade potreby bude riešiť nedostatky v snahe zabezpečiť, aby sa pravidlá ochrany osobných údajov uplatňovali čo najskôr na území celej EÚ.

Trend: Slováci do svojich nehnuteľností investujú

Slováci si čoraz viac zveľaďujú svoje domovy. Do rekonštrukcie alebo aspoň čiastočnej obnovy svojho bytu, domu či chalupy sa minulý rok pustila štvrtina ľudí na Slovensku.      

Najčastejšie išlo o úpravu kuchyne, ktorá bola súčasťou takmer polovice realizovaných rekonštrukcií.

Podľa prieskumu pre Home Credit 30 % rekonštruujúcich investovalo do okien a každý desiaty opravoval, či vymieňal strechu. Väčšina opýtaných minula na rekonštrukcie do 10.000 eur. Nie vždy sa však zmestili do plánovaného rozpočtu. Štyria z desiatich totiž uviedli, že sa im rekonštrukcia oproti pôvodným plánom predražila. „Najčastejšie to boli zmeny a vylepšenia kuchýň, ktoré boli súčasťou skoro polovice rekonštrukcií. Štyria z desiatich prerábali kúpeľne, podobne často to boli aj spálne, detské izby či obývačky. Tridsať percent ľudí sa pustilo do výmeny alebo opravy okien a 14 % menilo rozvody elektriny alebo plynu. Každá desiata domácnosť menila alebo opravovala strechu, 7 % pivnicu či garáž. No a celkovú rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti vlani zvládli 2 % Slovákov", približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek.

 
Rekonštrukcia nehnuteľnosti je zväčša finančne aj logisticky náročný proces, do ktorého sa mnohí púšťajú svojpomocne aj preto, aby ušetrili, ďalší to nechajú na odborníkov a všetky náklady musia uhradiť. Väčšina respondentov, až ôsmi z desiatich, minula na svoje rekonštrukcie sumu do 10.000 eur. Pätina ľudí sa dokázala zmestiť s výdavkami do rozpätia od 1.500 do 3.000 eur. Boli aj nákladnejšie rekonštrukcie, hoci ich bolo v porovnaní s tými lacnejšími, výrazne menej. Približne každý desiaty minul viac ako 20.000 eur. 
      

Zaujímavý je tiež pohľad na to, koľko by Slováci minuli na rekonštrukcie v budúcnosti. Najviac, vyše 40 % by investovalo do rekonštrukcie od 1.000 do 3.000 eur. No našlo by sa aj 7 % Slovákov, ktorí by na opravy či modernizácie dali aj viac ako 25.000 eur. Najčastejšie ide o míňanie vlastných usporených peňazí, čo uviedla v prieskume viac ako polovica respondentov. Každý desiaty to rieši spotrebiteľským úverom od banky alebo nebankovej spoločnosti. Šesť percent ľudí si zoberie hypotéku a tri percentá si požičajú od rodiny alebo priateľov.

Radíme: Skúšobná jazda

Ak sa chystáte zaobstarať si nové vozidlo, mali by ste v jeho kabíne stráviť čo najviac času - hoci ste už vopred nadšení značkou, výhodnou cenou alebo vzhľadom. Vybrané vozidlo, alebo ešte lepšie niekoľko vozidiel, by ste si mali čo najstarostlivejšie vyskúšať.  Podceňovať preverenie úžitkových vlastnostní vozidla sa rozhodne nevypláca.

Aj keď ste si úplne istí zvoleným typom karosérie, počtom dverí, farbou, motorizáciou a ďalšími technickými charakteristikami, najdôležitejší je subjektívny pocit z jazdy. Auto, ktoré sa vám veľmi páči, sa vám totiž nemusí vôbec dobre šoférovať. „Pocit pri sedení, veľkosť vnútorného aj úložného priestoru, dosah rôznych ovládacích prvkov, dostatočná úroveň bezpečnosti a v neposlednom rade celkové pohodlie pri jazde – to všetko je možné preveriť iba pri dostatočne dlhej skúšobnej jazde. Okrem toho pri nej predajca môže záujemcovi odpovedať na všetky otázky ohľadne technických parametrov, aby na vybrané vozidlo mohol získať skutočne komplexný pohľad“, uviedla Karolína Topolová.

Testovacie jazdy s vozidlami rôznych značiek odporúča skôr konzervatívnym vodičom, ktorí napríklad nikdy neuvažovali o zmene. Napokon by mohli byť prekvapení, že im napríklad mäkší alebo naopak tvrdší podvozok modelu inej značky nakoniec vyhovuje viac. A najlepšie je, ak si vyskúšajú vozidlá čo najširšieho záberu rôznych výrobcov. Emócie by pri tom mali ísť bokom. Pokiaľ sa dostatočne nepresvedčia, že im sedí ergonómia, vybavenie vozidla alebo celkové pohodlie pri jazde, nemali by ohľadne nového vozidla prijímať žiadne konečné rozhodnutia. 

EU: Voľný pohyb osobných údajov

Európska komisia (EK) prijala rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska, ktoré umožní voľný pohyb osobných údajov medzi ekonomikami Európskej únie (EU) a Japonska, pričom bude zaručená dôkladná ochrana osobných údajov.

Podľa stanoviska EK ide o posledný krok postupu začatého v septembri 2018. Bolo potrebné získať stanovisko od Európskeho výboru pre ochranu údajov (EPDP) a potom súhlas výboru zloženého zo zástupcov členských štátov EU. Rozhodnutie o primeranosti spolu s rovnakým rozhodnutím, ktoré prijalo Japonsko, sa začne uplatňovať od 22. januára. Komisia zdôraznila, že EÚ a Japonsko týmto potvrdzujú, že uľahčovanie medzinárodného obchodu v digitálnom veku môže, ba dokonca musí ísť ruka v ruke s vysokou úrovňou ochrany súkromia a osobných údajov.

Rozhodnutie o primeranosti dopĺňa dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá nadobudne účinnosť vo februári 2019. Európske spoločnosti budú profitovať z voľného toku údajov medzi EU a kľúčovým ázijským obchodným partnerom, ako aj z výsadného prístupu k 127 miliónom japonských spotrebiteľov. Komisia spresnila, že po dvoch rokoch sa uskutoční prvé spoločné preskúmanie, aby sa posúdilo fungovanie tohto rámca. To by malo  zahŕňať všetky aspekty záverov o vzájomnej primeranosti vrátane uplatňovania doplňujúcich pravidiel a záruk v súvislosti s prístupom vlád k údajom.