piatok 25. januára 2019

Trend: Muži si požičiavajú vyššie sumy než ženy


Pri požičiavaní a splácaní peňazí sa muži správajú inak ako ženy. Požičiavajú si vyššie sumy a ak ich nedokážu splácať, omnoho impulzívnejšie oslovujú iné firmy a svoje záväzky riešia ďalšími dlhmi.

Potvrdzuje to štatistika EOS KSI Slovensko, podľa ktorej sú muži horšími dlžníkmi bez ohľadu na svoj vek, dvadsiatnici aj päťdesiatnici za sebou nechávajú vyššie dlhy než ženy. V priemere sú ich záväzky vyššie o zhruba 200 eur. Napríklad mladí muži od 18 do 25 rokov priemerne dlhujú 1.016 eur, ženy v rovnakom veku 819 eur. Podobne muži od 35 do 45 rokov majú priemerný dlh 1.799 eur, ženy 1.473 eur. Ide pritom o záväzky po lehote splatnosti okrem hypoték, ktoré banky a nebankovky nedokázali vymôcť a presunuli ich na inkasnú spoločnosť. 

Rozdiely sú aj pri počte záväzkov a po lehote splatnosti ich majú muži v priemere viac ako ženy. Aj za rôznymi extrémami, s ktorými sa firma stretáva, väčšinou stoja muži. „Napríklad evidujeme niekoľkých mužov, ktorí majú aj 40 záväzkov v rôznych spoločnostiach. Ženy, hoci sa vo svojich dlhoch takisto vedia stratiť, až do takýchto extrémov nejdú. Rekordérka v našej databáze má 14 záväzkov, čo je však stále menej ako u opačného pohlavia. Pre obe pohlavia je však spoločné, že najviac dlhujú bankám a až následne nebankovým, telekomunikačným či lízingovým spoločnostiam", konštatuje Michal Šoltes.
Podľa neho rozdiely vo finančnom správaní môžu súvisieť s tým, že ak si rodina potrebuje požičať peniaze, tento záväzok si väčšinou na seba vezme muž. Muži sú zároveň impulzívnejší, problémy sa snažia riešiť hneď a následky niekedy neanalyzujú až tak ako ženy.

štvrtok 24. januára 2019

Upozorňujeme: Operátori nezabudnite predložiť správu o používaní čísel


Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) upozorňuje telekomunikačných operátorov, aby si nezabudli splniť každoročnú povinnosť a do konca januára úradu predložili správu o používaní pridelených čísel.

Táto správa o používaní pridelených čísel slúži ako informácia o tom, ktoré čísla sa skutočne používajú. V prípade nesplnenia tejto povinnosti operátorom hrozí pokuta od 200 eur do 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. Úrad prideľuje čísla telekomunikačným operátorom, ktorí ich potrebujú na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb. Najznámejším príkladom použitia čísel sú telefónne čísla účastníkov verejných telefónnych sietí. Za používanie čísel sa platí úhrada.

Ďalším dôležitým dátumom pre operátorov je 31. marec. Je to každoročný termín na zaplatenie úhrady za používanie čísel. Zabúdať sa nevypláca. Podľa zákona o elektronických komunikáciách „úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti.“ S týmto sú spojené ďalšie dôsledky pre operátora. Podľa zákona úrad nepridelí čísla operátorovi, ktorému v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla.

EU: Nový finančný program

InvestEU by mal slúžiť ako odrazový mostík pre investície, ktoré by boli za normálnych okolností ťažko realizovateľné. Má nahradiť aktuálny Európsky fond pre strategické investície zriadený ako reakcia na finančnú krízu.

Európskym parlamentom (EP) schválený text nariadenia, ktorý upravuje pôvodný návrh z dielne Európskej komisie, prináša okrem iného tieto zmeny:
  * Zvýšenie objemu záruk Európskej únie (EU) na 40,8 miliárd eur (bežné ceny), ktoré by mali mobilizovať dodatočné súkromné investície v objeme 698 miliárd eur - Komisia navrhovala záruky EU vo výške 38 miliárd eur s cieľom naštartovať investície vo výške 650 miliárd eur.
  * Objasnenie existujúcich a stanovenie nových zámerov, vrátane zvýšenia miery zamestnanosti v EU, dosahovania cieľov Parížskej dohody o zmene klímy či podpory hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti.
  * Naviazanie minimálne 40 % z celkového finančného balíka programu InvestEU na klimatické ciele.
  * Ustanovenie riadiaceho výboru, ktorý zaistí rovnováhu medzi skúsenosťami v oblasti politiky a bankovníctva - členom výboru by mal byť aj nominant EP.
  * Zaistenie väčšej zodpovednosti a kontrolovateľnosti programu podávaním výročných správ, prostredníctvom ktorých bude Európska komisie a riadiaci orgán informovať Európsky parlament a Radu (ministrov) EÚ o pokroku, dopadoch a operáciách programu.

Poslanci sú po schválení parlamentného rokovacieho mandátu pripravení na vyjednávania s ministrami členských štátov o konečnej forme nového programu s cieľom dosiahnuť dohodu na finálnom znení nariadenia ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

InvestEU by mal dostať pod jednu strechu niektoré súčasné finančné nástroje, ktorými disponuje Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy, program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podnik a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie. Mal by pozostávať z fondu, poradenského centra a portálu.

Bolesť: Až polovica Slovákov siahne takmer vždy po tabletke


Napriek tomu, že veľká časť Slovákov tlmí svoje bolesti prostredníctvom liekov, polovica z nich čaká časť dňa alebo celú noc s vierou, že sa z bolesti vyspia. Za najmenej znesiteľnú bolesť považujú Slováci bolesť zubov (až 43 % opýtaných), avšak najčastejšie ľudia trpia bolesťou chrbtice, svalov a kĺbov a bolesťou hlavy, na ktoré vyše tretina populácie trpí asi raz mesačne alebo častejšie.

Až trištvrte Slovákov očakáva, že liek na bolesť zaberie do polhodiny. S rastúcim vekom však táto podmienka na lieky klesá. Dve tretiny preferujú lieky, ktoré sú šetrné k tráviacemu systému a okrem toho ženy dávajú prednosť liekom, ktoré neobsahujú pridané farbivá, nemajú vedľajšie účinky alebo sa ľahko dávkujú. Pri výbere voľnopredajných liekov proti bolesti zaváži aj cena a pre niektorých z respondentov je dôležité, aby liek pôsobil aj na horúčku. „Pri výbere voľnopredajného lieku je dôležité, aby pacienti upozornili lekárnika na aktuálne chronické alebo akútne ochorenia a upozorniť na problémy s obličkami, žalúdkom alebo pečeňou. Ďalším kritériom, ktorým by sa mal lekárnik riadiť je povaha, charakter, intenzita a dĺžka trvania bolesti. Ak ide o bolesť bez pridružených symptómov, dá sa zvoliť jedna účinná látka, ak je však bolesť zapríčinená napríklad spazmom svalov, analgetiká by sa mali voliť len ako doplnková terapia“, vysvetľuje PharmDr. Andrea Gažová, PhD.

8 NAJMENEJ ZNESITEĽNÝCH BOLESTÍ U SLOVÁKOV
Bolesť zubov
Bolesť hlavy, migréna
Bolesť chrbta, chrbtice
Menštruačné bolesti
Bolesti brucha, žalúdka
Natiahnuté svaly po námahe
Bolesť svalov, kĺbov
Bolesť hlavy po alkohole

Pre pätinu slovenskej populácie je bolesť hlavy druhou najmenej znesiteľnou bolesťou, pričom viac to tak cítia ženy, a až 57% žien tlmí svoju bolesť tabletkou okamžite. Rovnako je to v prípade menštruačných bolestí, pri ktorých 66% žien užíva lieky na tlmenie bolesti takmer vždy. Naopak muži ťažšie znášajú bolesť chrbta alebo chrbtice. I napriek tomu, že polovica populácie čaká časť dňa alebo noc, kým bolesť neprejde. Z prieskumu vyplýva, že približne jeden z desiatich si tabletku zoberie ihneď a viac ako dvojnásobne to priznávajú ženy. Mnohé z akútnych bolestí sú podľa odborníkov spôsobené nedostatkom relaxačných aktivít v kombinácii so zlým pitným režimom, nedostatkom spánku, ale bolesti môžu byť spôsobené aj psychickou záťažou. Vysoké percento slovenskej populácie trpí práve bolesťami hlavy a migrénou. „Migréna je celospoločenský problém a postihuje viac ženy ako mužov, pričom jej príčiny sú individuálne. U žien môže spôsobovať migrénu kolísanie hormónov, ale obe pohlavia môžu bolesťami hlavy trpieť  strese, napätí, nedostatku alebo nadbytku spánku, ale negatívne pôsobí aj prejedanie sa, nepravidelný životný rytmus či celkové vyčerpanie“, hovorí PharmDr. A. Gažová, PhD.

Frekvencia pociťovania bolesti u Slovákov je charakteristická niekoľkými paradoxmi. Zatiaľ čo 26 % ľudí pociťuje bolesť chrbtice niekoľkokrát mesačne, jeden z desiatich Slovákov na tieto bolesti netrpel nikdy. Zaujímavým ukazovateľom je, že podľa prieskumu až 30 % žien nikdy netrápili menštruačné bolesti a 18 % žien ich prežívajú len zriedka. Bolesťami hlavy po alkohole, ktorú Slováci označili ako ôsmu najmenej znesiteľnú, nikdy netrpelo 40 % populácie. Bez liekov sa Slovákom najľahšie prekonávajú natiahnuté svaly po námahe, ale aj bolesti chrbta či bolesti svalov a kĺbov pri chrípkovom ochorení. V prekonávaní bolesti bez voľnopredajných liekov, nie sú medzi mužmi a ženami výrazné rozdiely.

Prieskum Vnímanie bolesti bol realizovaný v spolupráci s agentúrou 2.muse v októbri 2018. Exkluzívneho kvantitatívneho výskumu sa zúčastnili Slováci vo veku nad 18 rokov. Respondenti odpovedali na vopred pripravené otázky formou dotazníka, pričom z celkového počtu 512 účastníkov bolo 47 % mužov a 53 % žien.

streda 23. januára 2019

e-shopping: Slováci vlani minuli cez internet takmer 1,13 miliardy eur


Slováci už cez internet nenakupujú len elektroniku a bielu techniku, ale aj produkty bežnej spotreby. Nasvedčuje tomu obrat internetových obchodov, ktorý za rok 2018 dosiahol ďalší rekord 1,13 miliardy eur, pričom medziročne vzrástol o 23 % a opäť vzrástol aj počet e-shopov.

Aktuálne je na Slovensku už vyše 11.585 e-shopov. E-commerce na Slovensku tak celkovo zažíva rozmach. Zákazníci si užívajú rýchlosť, pohodlnosť a dostupnosť nákupov on-line. A už to dávno nie je len o cene. Väčšina nakupujúcich sa zameriava na celkovú kvalitu služieb vrátane dopravy. Obľúbené sú kamenné výdajne, vďaka ktorým sa môžu nakupujúci sami rozhodnúť, kedy si svoje objednávky vyzdvihnú. V roku 2018 ich evidovala Heureka už 2.390. Zvyšuje sa aj počet Slovákov nakupujúcich cez mobilné zariadenia. V súčasnosti nakupuje cez mobilný telefón každý druhý Slovák a preto vedú eshopy, ktoré sú „mobile friendly“. V nakupovaní online sme opäť predbehli Čechov. V Českej republike je podiel nakupujúcich v on-line priestore 45 %, zatiaľčo na Slovensku je to 52 %.

Najväčší podiel na trhu si stále drží elektronika vrátane bielej techniky.  Táto kategória tvorí až 52 % z celkového obratu. Najpopulárnejšou značkou je Samsung, na druhom mieste sa umiestnil Apple a tretie miesto obsadila značka Xiaomi. Výborne sa umiestnili e-shopy z kategórie dom a záhrada, ktoré do celkového obratu zasiahli 14 %. Oblečenie a móda získali podielom 8 % tretie miesto. V e-shopoch ale už Slováci nakúpia takmer všetko. Dobrým príkladom je kategória kozmetika a zdravie, ktorú vyhľadávajú predovšetkým dámy. Čoraz väčšej popularite sa teší nákup čistiacich prostriedkov, medzi ktoré patria aj prášky na pranie, či aviváže. Tie si nakupujúci nechávajú doručiť až k dverám. V roku 2018  bola najrýchlejšie rastúcou kategóriou dom a záhrada s takmer polovičným nárastom, e-shopy z kategórie jedlo a nápoje sú na druhom mieste. Tesne za nimi sa umiestnili sexuálne a erotické pomôcky.