Bolesť: Až polovica Slovákov siahne takmer vždy po tabletke

Napriek tomu, že veľká časť Slovákov tlmí svoje bolesti prostredníctvom liekov, polovica z nich čaká časť dňa alebo celú noc s vierou, že sa z bolesti vyspia. Za najmenej znesiteľnú bolesť považujú Slováci bolesť zubov (až 43 % opýtaných), avšak najčastejšie ľudia trpia bolesťou chrbtice, svalov a kĺbov a bolesťou hlavy, na ktoré vyše tretina populácie trpí asi raz mesačne alebo častejšie.

Až trištvrte Slovákov očakáva, že liek na bolesť zaberie do polhodiny. S rastúcim vekom však táto podmienka na lieky klesá. Dve tretiny preferujú lieky, ktoré sú šetrné k tráviacemu systému a okrem toho ženy dávajú prednosť liekom, ktoré neobsahujú pridané farbivá, nemajú vedľajšie účinky alebo sa ľahko dávkujú. Pri výbere voľnopredajných liekov proti bolesti zaváži aj cena a pre niektorých z respondentov je dôležité, aby liek pôsobil aj na horúčku. „Pri výbere voľnopredajného lieku je dôležité, aby pacienti upozornili lekárnika na aktuálne chronické alebo akútne ochorenia a upozorniť na problémy s obličkami, žalúdkom alebo pečeňou. Ďalším kritériom, ktorým by sa mal lekárnik riadiť je povaha, charakter, intenzita a dĺžka trvania bolesti. Ak ide o bolesť bez pridružených symptómov, dá sa zvoliť jedna účinná látka, ak je však bolesť zapríčinená napríklad spazmom svalov, analgetiká by sa mali voliť len ako doplnková terapia“, vysvetľuje PharmDr. Andrea Gažová, PhD.

8 NAJMENEJ ZNESITEĽNÝCH BOLESTÍ U SLOVÁKOV

Bolesť zubov
Bolesť hlavy, migréna
Bolesť chrbta, chrbtice
Menštruačné bolesti
Bolesti brucha, žalúdka
Natiahnuté svaly po námahe
Bolesť svalov, kĺbov
Bolesť hlavy po alkohole

Pre pätinu slovenskej populácie je bolesť hlavy druhou najmenej znesiteľnou bolesťou, pričom viac to tak cítia ženy, a až 57% žien tlmí svoju bolesť tabletkou okamžite. Rovnako je to v prípade menštruačných bolestí, pri ktorých 66% žien užíva lieky na tlmenie bolesti takmer vždy. Naopak muži ťažšie znášajú bolesť chrbta alebo chrbtice. I napriek tomu, že polovica populácie čaká časť dňa alebo noc, kým bolesť neprejde. Z prieskumu vyplýva, že približne jeden z desiatich si tabletku zoberie ihneď a viac ako dvojnásobne to priznávajú ženy. Mnohé z akútnych bolestí sú podľa odborníkov spôsobené nedostatkom relaxačných aktivít v kombinácii so zlým pitným režimom, nedostatkom spánku, ale bolesti môžu byť spôsobené aj psychickou záťažou. Vysoké percento slovenskej populácie trpí práve bolesťami hlavy a migrénou. „Migréna je celospoločenský problém a postihuje viac ženy ako mužov, pričom jej príčiny sú individuálne. U žien môže spôsobovať migrénu kolísanie hormónov, ale obe pohlavia môžu bolesťami hlavy trpieť  strese, napätí, nedostatku alebo nadbytku spánku, ale negatívne pôsobí aj prejedanie sa, nepravidelný životný rytmus či celkové vyčerpanie“, hovorí PharmDr. A. Gažová, PhD.

Frekvencia pociťovania bolesti u Slovákov je charakteristická niekoľkými paradoxmi. Zatiaľ čo 26 % ľudí pociťuje bolesť chrbtice niekoľkokrát mesačne, jeden z desiatich Slovákov na tieto bolesti netrpel nikdy. Zaujímavým ukazovateľom je, že podľa prieskumu až 30 % žien nikdy netrápili menštruačné bolesti a 18 % žien ich prežívajú len zriedka. Bolesťami hlavy po alkohole, ktorú Slováci označili ako ôsmu najmenej znesiteľnú, nikdy netrpelo 40 % populácie. Bez liekov sa Slovákom najľahšie prekonávajú natiahnuté svaly po námahe, ale aj bolesti chrbta či bolesti svalov a kĺbov pri chrípkovom ochorení. V prekonávaní bolesti bez voľnopredajných liekov, nie sú medzi mužmi a ženami výrazné rozdiely.

Prieskum Vnímanie bolesti bol realizovaný v spolupráci s agentúrou 2.muse v októbri 2018. Exkluzívneho kvantitatívneho výskumu sa zúčastnili Slováci vo veku nad 18 rokov. Respondenti odpovedali na vopred pripravené otázky formou dotazníka, pričom z celkového počtu 512 účastníkov bolo 47 % mužov a 53 % žien.

e-shopping: Slováci vlani minuli cez internet takmer 1,13 miliardy eur

Slováci už cez internet nenakupujú len elektroniku a bielu techniku, ale aj produkty bežnej spotreby. Nasvedčuje tomu obrat internetových obchodov, ktorý za rok 2018 dosiahol ďalší rekord 1,13 miliardy eur, pričom medziročne vzrástol o 23 % a opäť vzrástol aj počet e-shopov.

Aktuálne je na Slovensku už vyše 11.585 e-shopov. E-commerce na Slovensku tak celkovo zažíva rozmach. Zákazníci si užívajú rýchlosť, pohodlnosť a dostupnosť nákupov on-line. A už to dávno nie je len o cene. Väčšina nakupujúcich sa zameriava na celkovú kvalitu služieb vrátane dopravy. Obľúbené sú kamenné výdajne, vďaka ktorým sa môžu nakupujúci sami rozhodnúť, kedy si svoje objednávky vyzdvihnú. V roku 2018 ich evidovala Heureka už 2.390. Zvyšuje sa aj počet Slovákov nakupujúcich cez mobilné zariadenia. V súčasnosti nakupuje cez mobilný telefón každý druhý Slovák a preto vedú eshopy, ktoré sú „mobile friendly“. V nakupovaní online sme opäť predbehli Čechov. V Českej republike je podiel nakupujúcich v on-line priestore 45 %, zatiaľčo na Slovensku je to 52 %.

Najväčší podiel na trhu si stále drží elektronika vrátane bielej techniky.  Táto kategória tvorí až 52 % z celkového obratu. Najpopulárnejšou značkou je Samsung, na druhom mieste sa umiestnil Apple a tretie miesto obsadila značka Xiaomi. Výborne sa umiestnili e-shopy z kategórie dom a záhrada, ktoré do celkového obratu zasiahli 14 %. Oblečenie a móda získali podielom 8 % tretie miesto. V e-shopoch ale už Slováci nakúpia takmer všetko. Dobrým príkladom je kategória kozmetika a zdravie, ktorú vyhľadávajú predovšetkým dámy. Čoraz väčšej popularite sa teší nákup čistiacich prostriedkov, medzi ktoré patria aj prášky na pranie, či aviváže. Tie si nakupujúci nechávajú doručiť až k dverám. V roku 2018  bola najrýchlejšie rastúcou kategóriou dom a záhrada s takmer polovičným nárastom, e-shopy z kategórie jedlo a nápoje sú na druhom mieste. Tesne za nimi sa umiestnili sexuálne a erotické pomôcky. 

Trend: Slováci sporia viac

Miera úspor slovenských domácností presiahne 9 % čistej mzdy, čo potvrdzuje trend, že Slováci si odkladajú čoraz viac peňazí. Vyplýva to z údajov za prvé tri kvartály roka 2018. Pozitívny trend má však pokračovať aj v tomto roku.

 
„Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky, pracovných miest aj miezd bude naďalej vytvárať priestor pre schopnosť domácností odkladať si čoraz väčšiu časť z príjmu na budúcu spotrebu. Motivácia sporiť dostala nový rozmer pre regulácie na trhu hypoték. Záujemcovia o kúpu nehnuteľností tak budú musieť vložiť čoraz viac vlastných nasporených peňazí, keďže banky už neumožňujú stopercentné financovanie", hovorí Zdenko Štefanides. Miera úspor na Slovensku ešte síce stále zaostáva nielen za Českou republikou, ale aj väčšinou členských krajín EÚ, no priestor na zlepšenie tak zjavne existuje a v najbližších rokoch sa začína aj napĺňať.
      

Hrubé úspory domácností od januára do septembra 2018 medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018. Takáto situácia so sporením tu nebola vždy. Ešte v druhej polovici 90. rokov si ľudia na Slovensku odkladali zhruba 12 % hrubého disponibilného príjmu. „Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004 a v čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností, než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici 8 %. Po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch a trend je stále rastúci", dodáva Štefanides.

EU: Pokuta 570 miliónov eur pre Mastercard

Európska komisia (EK) udelila pokutu spoločnosti MasterCard vo výške 570.566.000 eur pre obmedzenie možnosti obchodníkov profitovať z lepších podmienok, ktoré ponúkajú banky so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie (EU), čo je v rozpore s antitrustovými pravidlami EU.
      

MasterCard predstavuje druhý najväčší systém platobných kariet v Európskom hospodárskom priestore (EHP), pokiaľ ide o vydávanie spotrebiteľských kariet a celkovú hodnotu transakcií. Slúži tiež ako platforma, prostredníctvom ktorej banky poskytujú klientom platobné karty, zabezpečujú dokončenie platobnej transakcie cez platobnú kartu a prevádzajú finančné prostriedky na banku maloobchodníka. Európski spotrebitelia a podniky uskutočňujú v súčasnosti viac ako polovicu svojich bezhotovostných platieb prostredníctvom platobných kariet. Ak spotrebiteľ používa debetnú alebo kreditnú kartu v obchode alebo on-line, banka maloobchodného predajcu (nadobúdajúca banka) zaplatí banke držiteľa takzvaný „medzibankový poplatok". Nadobúdajúca banka premietne tento poplatok na maloobchodníka, ktorý ho zahrnie - podobne ako všetky ostatné náklady - do konečných cien pre všetkých spotrebiteľov, aj tých, ktorí nepoužívajú platobné karty. Pravidlá MasterCard prinútili banky, aby uplatnili medzibankové poplatky v krajine, v ktorej sa nachádza maloobchodník. Pred 9. decembrom 2015, keď sa nariadením o výmenných poplatkoch zaviedli príslušné stropy, sa výmenné poplatky v EHP značne líšili od jednej krajiny ku druhej. V dôsledku toho maloobchodníci v krajinách s vysokými medzibankovými poplatkami nemohli využívať nižšie výmenné poplatky ponúkané nadobúdajúcou bankou v inom členskom štáte.
      

Komisia začala antitrustové vyšetrovanie proti MasterCard v apríli 2013 s cieľom posúdiť, či pravidlá týkajúce sa „cezhraničného nadobúdania" neporušujú antitrustové pravidlá EÚ. Vyšetrovaním sa zistilo, že pre pravidlá cezhraničného nadobúdania pohľadávok spoločnosti maloobchodníci zaplatili viac za bankové služby za prijímanie platobných kariet, než keby mohli slobodne nakupovať tieto služby za nižšie ceny. To viedlo k vyšším cenám pre spotrebiteľov, obmedzeniu cezhraničnej konkurencie a umelému deleniu jednotného trhu EÚ. Na základe zistených skutočností EK dospela k záveru, že pravidlá spoločnosti MasterCard bránili maloobchodníkom využívať nižšie poplatky, obmedzili cezhraničnú hospodársku súťaž medzi bankami, čím došlo k porušeniu antitrustových pravidiel EÚ. Spoločnosť bola ochotná spolupracovať s eurokomisiou, a tým, že uznala uvedené skutočnosti a porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, exekutíva EÚ umožnila spoločnosti 10-% zníženie pokuty.

Aktuálne: Nové odpočty spotreby plynu

Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o zmenách cien za dodávku plynu od 1. decembra 2018 pre regulované subjekty prinieslo tiež zmenu odpočtov spotreby.

Zmenu odpočtového cyklu zaviedol od 1. januára 2019 prevádzkovateľ distribučnej siete SPP – distribúcia (SPP-D) pre všetkých dodávateľov plynu na Slovensku. Na odberných miestach v kategórii mimo domácností sa bude odpočet spotreby vykonávať k 31. decembru daného roka. Odpočet spotreby pre všetky domácnosti sa bude vykonávať vždy k poslednému dňu v mesiaci. „Zákazníci SPP v súvislosti s touto zmenou nemusia do SPP nahlasovať žiadne údaje. Väčšiny zákazníkov SPP by sa posun termínu odpočtov ku koncu kalendárneho mesiaca nemal dotknúť vôbec, snahou spoločnosti je pritom zabezpečiť, aby mohla zasielať vyúčtovacie faktúry svojim zákazníkom tak ako doteraz", uviedol Ondrej Šebesta. Pri asi 10 % zákazníkov SPP v prípade ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete uskutoční odpočet spotreby koncom daného mesiaca, zašle SPP vyúčtovaciu faktúru až začiatkom nasledujúceho mesiaca. Takýmto zákazníkom SPP zašle rozpis na 10 zálohových platieb namiesto doterajších 11, pričom v mesiaci, v ktorom im bude doručená vyúčtovacia faktúra, zálohu platiť nebudú. 

Podľa hovorkyne Západoslovenskej energetiky Michaely Dobošovej sa zmena týka všetkých zákazníkov, domácností aj podnikateľov: „Odpočet pre domácnosti sa bude vykonávať vždy k poslednému dňu v mesiaci, ostatní zákazníci mimo segmentu domácností budú zaradení do jednotného vyúčtovacieho cyklu s vyúčtovaním k 31. decembru." V prípade domácností sa odpočet spotreby plynu bude vykonávať vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Čiže, ak mal zákazník odpočet napríklad k 18. januáru, po novom sa bude realizovať až k 31. januáru. S tým súvisí aj posun pri vystavovaní vyúčtovacej faktúry, ktorá môže byť zákazníkovi doručená s časovým posunom do 15. februára. Zákazníci nemusia v tejto súvislosti nahlasovať žiadne údaje, väčšina z nich túto zmenu ani nepocíti. V prípade zákazníkov z radov podnikateľov prichádza k väčšej zmene. Všetky odberné miesta boli zaradené do jednotného odpočtového cyklu s ročným vyúčtovaním k 31. decembru. Takýto odpočet už bol zrealizovaný k 31. decembru 2018. V závislosti od mesiaca, kedy bolo realizované vyúčtovanie doteraz, môže prísť v tejto prvej vyúčtovacej faktúre k vyšším nedoplatkom, respektíve preplatkom. Zároveň bude vystavený nový rozpis zálohových platieb na zúčtovacie obdobie od 1. januára do 31. decembra 2019. Prípadné väčšie nedoplatky, respektíve preplatky môže zákazník riešiť s našou spoločnosťou individuálne. 

Jeden z dodávateľov, spoločnosť innogy Slovensko, už odberateľom - regulovaným firmám - zaslala mimoriadne vyúčtovanie. Pre tie firmy, ktoré mali vyúčtovanie aj doteraz v januári, to nebude mať žiaden dopad. Predpokladá sa, že ostatné firmy sa budú musieť vyrovnať s väčším či menším nedoplatkom. V rámci individuálneho prístupu im v prípade výraznejšej jednorazovej finančnej záťaže ponúkne možnosť rozložiť si úhradu faktúry na splátky s výhodnejšími podmienkami.