Trend: Slováci sporia viac

Miera úspor slovenských domácností presiahne 9 % čistej mzdy, čo potvrdzuje trend, že Slováci si odkladajú čoraz viac peňazí. Vyplýva to z údajov za prvé tri kvartály roka 2018. Pozitívny trend má však pokračovať aj v tomto roku.

 
„Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky, pracovných miest aj miezd bude naďalej vytvárať priestor pre schopnosť domácností odkladať si čoraz väčšiu časť z príjmu na budúcu spotrebu. Motivácia sporiť dostala nový rozmer pre regulácie na trhu hypoték. Záujemcovia o kúpu nehnuteľností tak budú musieť vložiť čoraz viac vlastných nasporených peňazí, keďže banky už neumožňujú stopercentné financovanie", hovorí Zdenko Štefanides. Miera úspor na Slovensku ešte síce stále zaostáva nielen za Českou republikou, ale aj väčšinou členských krajín EÚ, no priestor na zlepšenie tak zjavne existuje a v najbližších rokoch sa začína aj napĺňať.
      

Hrubé úspory domácností od januára do septembra 2018 medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018. Takáto situácia so sporením tu nebola vždy. Ešte v druhej polovici 90. rokov si ľudia na Slovensku odkladali zhruba 12 % hrubého disponibilného príjmu. „Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004 a v čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností, než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici 8 %. Po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch a trend je stále rastúci", dodáva Štefanides.

EU: Pokuta 570 miliónov eur pre Mastercard

Európska komisia (EK) udelila pokutu spoločnosti MasterCard vo výške 570.566.000 eur pre obmedzenie možnosti obchodníkov profitovať z lepších podmienok, ktoré ponúkajú banky so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie (EU), čo je v rozpore s antitrustovými pravidlami EU.
      

MasterCard predstavuje druhý najväčší systém platobných kariet v Európskom hospodárskom priestore (EHP), pokiaľ ide o vydávanie spotrebiteľských kariet a celkovú hodnotu transakcií. Slúži tiež ako platforma, prostredníctvom ktorej banky poskytujú klientom platobné karty, zabezpečujú dokončenie platobnej transakcie cez platobnú kartu a prevádzajú finančné prostriedky na banku maloobchodníka. Európski spotrebitelia a podniky uskutočňujú v súčasnosti viac ako polovicu svojich bezhotovostných platieb prostredníctvom platobných kariet. Ak spotrebiteľ používa debetnú alebo kreditnú kartu v obchode alebo on-line, banka maloobchodného predajcu (nadobúdajúca banka) zaplatí banke držiteľa takzvaný „medzibankový poplatok". Nadobúdajúca banka premietne tento poplatok na maloobchodníka, ktorý ho zahrnie - podobne ako všetky ostatné náklady - do konečných cien pre všetkých spotrebiteľov, aj tých, ktorí nepoužívajú platobné karty. Pravidlá MasterCard prinútili banky, aby uplatnili medzibankové poplatky v krajine, v ktorej sa nachádza maloobchodník. Pred 9. decembrom 2015, keď sa nariadením o výmenných poplatkoch zaviedli príslušné stropy, sa výmenné poplatky v EHP značne líšili od jednej krajiny ku druhej. V dôsledku toho maloobchodníci v krajinách s vysokými medzibankovými poplatkami nemohli využívať nižšie výmenné poplatky ponúkané nadobúdajúcou bankou v inom členskom štáte.
      

Komisia začala antitrustové vyšetrovanie proti MasterCard v apríli 2013 s cieľom posúdiť, či pravidlá týkajúce sa „cezhraničného nadobúdania" neporušujú antitrustové pravidlá EÚ. Vyšetrovaním sa zistilo, že pre pravidlá cezhraničného nadobúdania pohľadávok spoločnosti maloobchodníci zaplatili viac za bankové služby za prijímanie platobných kariet, než keby mohli slobodne nakupovať tieto služby za nižšie ceny. To viedlo k vyšším cenám pre spotrebiteľov, obmedzeniu cezhraničnej konkurencie a umelému deleniu jednotného trhu EÚ. Na základe zistených skutočností EK dospela k záveru, že pravidlá spoločnosti MasterCard bránili maloobchodníkom využívať nižšie poplatky, obmedzili cezhraničnú hospodársku súťaž medzi bankami, čím došlo k porušeniu antitrustových pravidiel EÚ. Spoločnosť bola ochotná spolupracovať s eurokomisiou, a tým, že uznala uvedené skutočnosti a porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, exekutíva EÚ umožnila spoločnosti 10-% zníženie pokuty.

Aktuálne: Nové odpočty spotreby plynu

Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o zmenách cien za dodávku plynu od 1. decembra 2018 pre regulované subjekty prinieslo tiež zmenu odpočtov spotreby.

Zmenu odpočtového cyklu zaviedol od 1. januára 2019 prevádzkovateľ distribučnej siete SPP – distribúcia (SPP-D) pre všetkých dodávateľov plynu na Slovensku. Na odberných miestach v kategórii mimo domácností sa bude odpočet spotreby vykonávať k 31. decembru daného roka. Odpočet spotreby pre všetky domácnosti sa bude vykonávať vždy k poslednému dňu v mesiaci. „Zákazníci SPP v súvislosti s touto zmenou nemusia do SPP nahlasovať žiadne údaje. Väčšiny zákazníkov SPP by sa posun termínu odpočtov ku koncu kalendárneho mesiaca nemal dotknúť vôbec, snahou spoločnosti je pritom zabezpečiť, aby mohla zasielať vyúčtovacie faktúry svojim zákazníkom tak ako doteraz", uviedol Ondrej Šebesta. Pri asi 10 % zákazníkov SPP v prípade ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete uskutoční odpočet spotreby koncom daného mesiaca, zašle SPP vyúčtovaciu faktúru až začiatkom nasledujúceho mesiaca. Takýmto zákazníkom SPP zašle rozpis na 10 zálohových platieb namiesto doterajších 11, pričom v mesiaci, v ktorom im bude doručená vyúčtovacia faktúra, zálohu platiť nebudú. 

Podľa hovorkyne Západoslovenskej energetiky Michaely Dobošovej sa zmena týka všetkých zákazníkov, domácností aj podnikateľov: „Odpočet pre domácnosti sa bude vykonávať vždy k poslednému dňu v mesiaci, ostatní zákazníci mimo segmentu domácností budú zaradení do jednotného vyúčtovacieho cyklu s vyúčtovaním k 31. decembru." V prípade domácností sa odpočet spotreby plynu bude vykonávať vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Čiže, ak mal zákazník odpočet napríklad k 18. januáru, po novom sa bude realizovať až k 31. januáru. S tým súvisí aj posun pri vystavovaní vyúčtovacej faktúry, ktorá môže byť zákazníkovi doručená s časovým posunom do 15. februára. Zákazníci nemusia v tejto súvislosti nahlasovať žiadne údaje, väčšina z nich túto zmenu ani nepocíti. V prípade zákazníkov z radov podnikateľov prichádza k väčšej zmene. Všetky odberné miesta boli zaradené do jednotného odpočtového cyklu s ročným vyúčtovaním k 31. decembru. Takýto odpočet už bol zrealizovaný k 31. decembru 2018. V závislosti od mesiaca, kedy bolo realizované vyúčtovanie doteraz, môže prísť v tejto prvej vyúčtovacej faktúre k vyšším nedoplatkom, respektíve preplatkom. Zároveň bude vystavený nový rozpis zálohových platieb na zúčtovacie obdobie od 1. januára do 31. decembra 2019. Prípadné väčšie nedoplatky, respektíve preplatky môže zákazník riešiť s našou spoločnosťou individuálne. 

Jeden z dodávateľov, spoločnosť innogy Slovensko, už odberateľom - regulovaným firmám - zaslala mimoriadne vyúčtovanie. Pre tie firmy, ktoré mali vyúčtovanie aj doteraz v januári, to nebude mať žiaden dopad. Predpokladá sa, že ostatné firmy sa budú musieť vyrovnať s väčším či menším nedoplatkom. V rámci individuálneho prístupu im v prípade výraznejšej jednorazovej finančnej záťaže ponúkne možnosť rozložiť si úhradu faktúry na splátky s výhodnejšími podmienkami. 

Upozorňujeme: Nebezpečné aktivity zamestnancov na sociálnych sieťach

Prípady prelomenia ochrany podnikových sietí rastú v posledných rokoch najviac v bežných obchodných spoločnostiach. Podľa zistení GFI Software bolo v segmente obchodných firiem iba v Spojených štátoch za prvú polovicu minulého roku zaznamenaných 309 prípadov, čo je podstatne viac ako v zdravotníckych organizáciách, verejných inštitúciách a školách. Počet útokov na firmy, hlavne malé a stredné (SMB) vzrástol v roku 2017 o 75 %.

SMB spoločnosti v poslednom čase stále častejšie čelia problémom s priepustnosťou firemného webového pripojenia. Dôvody môžu byť dva: neautorizované využívanie podnikovej siete či kybernetický útok. Jednou z hlavných príčin prelomenia bezpečnosti podnikových sietí je nepracovný prístup používateľov na firemné webové pripojenie, najčastejšie na sociálne siete. Nielenže môžu zahltiť kapacitu pripojenia, ale predovšetkým svojim správaním spôsobujú nákazu svojho PC, ktorá sa neskôr rozšíri do celej siete.

Aby tieto aktivity mohli eliminovať, musia si dnes spoločnosti jednak nastaviť adekvátnu bezpečnostnú politiku, a potom na jej podporu využiť nasledujúce spôsoby filtrovania obsahu:

- Prevencia publikovania definovaných kľúčových slov na stránky sociálnych médií.

- Blokovanie prichádzajúcich a odchádzajúcich typov súborov cez sociálne média (napr. excelovských tabuliek či databáz).

- Blokovanie prístupu na podozrivé webové stránky, predovšetkým s hernou tematikou.

„Ak majú sieťoví administrátori dnes k dispozícii iba nástroje typu meranie rýchlosti pripojenia, odozvy siete a pod., nebudú pravdepodobne schopní včas identifikovať hrozbu kybernetického útoku či neautorizovaného využitia siete“, dodal Zdeněk Bínek. 

Trend: Technologické inovácie v biofarmaceutickom priemysle

Spolupráca medzi regulačnými orgánmi a biofarmaceutickými spoločnosťami by sa mala zmeniť. Cieľom by mali byť inovácie s pozitívnym prínosom pre pacientov. Tomu by mali výrazne pomôcť moderné technológie, napr. na overenie pôvodu údajov by sa mohol využiť blockchain.

Uvádza sa to v aktuálnej správe O budúcnosti biofarmaceutického priemyslu, ktorú vypracovalo Centrum zdravotníckych riešení spoločnosti Deloitte. Hlavné prognózy týkajúce sa regulácie biofarmaceutického priemyslu v roku 2025 vychádzajú z toho, ako by sa mali správať regulačné orgány, pacienti a celé odvetvie. „Regulačné prostredie biofarmaceutického priemyslu je v súčasnosti čoraz zložitejšie a nejednotnejšie a má problémy udržať krok s exponenciálnymi zmenami v medicíne, vede a technológiách a zároveň ochrániť bezpečnosť pacienta", uviedla Ľubica Dumitrescu. Umelá inteligencia, robotická automatizácia procesov a tvorba prirodzeného jazyka sa stanú bežnou súčasťou klinických skúšok a celkovo spôsobia revolúciu v produktivite. Zjednodušia sa tak procesy, čo umožní regulačným orgánom rýchlejšie vykonávať kontrolu a získať spätnú väzbu. Údaje získané mimo klinických skúšok povedú k vytvoreniu nových rámcov dôkazov.

Podľa Dumitrescu biofarmaceutické spoločnosti musia zmeniť prístup k regulácii a vytvoriť nové, súčinnejšie prostredie. Pozornosť biofarmaceutických spoločností sa bude sústreďovať na pacientov, ktorí sa budú v plnej miere podieľať na navrhovaní predpisov. Regulačné oddelenia jednotlivých biofarmaceutických spoločností už nebudú plniť len podpornú funkciu pre biznis, ale stanú sa plnohodnotnými strategickými biznis partnermi pre ostatné oddelenia. Zosúladenie regulácie na medzinárodnej a národnej úrovni bude mať pozitívny vplyv na celkovú harmonizáciu regulácie. Užšou spoluprácou medzi regulačnými úradmi vzniknú dohovory o zdieľaní údajov. Dôležitá bude aj spolupráca medzi regulačnými orgánmi a odvetvím. Medzi sebou budú zdieľať údaje v reálnom čase a regulačný prístup tak bude vychádzať priamo z výsledkov.