pondelok 21. januára 2019

SR: Uvoľňovanie frekvenčného pásma pre 5G

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2017/899 musí Slovenská republika umožniť využívanie frekvenčného pásma 700 MHz na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby. Frekvencie z pásma 700 MHz sa budú využívať najmä na budovanie mobilných sietí piatej generácie (5G). Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb preto zverejnil oznam o zámere vykonať zmenu v existujúcich terestriálnych prevádzkových povoleniach vydaných pre Towercom.

Aj po vykonaných zmenách zostane doterajší rozsah digitálneho pozemského TV vysielania zachovaný. Všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov a používateľov môžu vyjadriť svoje stanoviská k navrhovaným zmenám do 18. februára 2019. Úrad už intenzívne komunikoval o predčasnom uvoľnení frekvencií z frekvenčného pásma 700 MHz. Spoločnosť aktuálne frekvencie používa v 1. – 4. celoplošnej digitálnej televíznej sieti (MUXe). Úrad tiež vypracoval plán zmeny terestriálnych prevádzkových povolení, ktorý spočíva v zmene pridelených frekvencií tak, aby bolo riadne a včasne zabezpečené splnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 1 ods. 1 Rozhodnutia (EÚ) 2017/899 o využívaní frekvenčného pásma 694 – 790 MHz v Európskej únii.

Slovenská republika v zmysle požiadaviek článku 1 ods. 1 Rozhodnutia (EÚ) 2017/899 do 30. júna 2020 umožní využívanie frekvenčného pásma 700 MHz na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby. Frekvencie z pásma 700 MHz sa budú využívať najmä na budovanie mobilných sietí piatej generácie (5G). Členské štáty EÚ mali povinnosť do 31.12.2017 uzavrieť všetky nevyhnutné dohody o cezhraničnej koordinácii frekvencií v rámci EÚ. RÚ v roku 2017 uzavrel všetky nevyhnutné dohody o cezhraničnej koordinácii frekvencií so všetkými susednými krajinami (Česká republika, Poľská republika, Rakúska republika, Maďarská republika a Ukrajina), čím naplnil požiadavky čl. 1 ods. 2 Rozhodnutia (EÚ) 2017/899. Bez uzavretia týchto dohôd by Slovensko nemohlo prideliť frekvencie z pásma 700 MHz pre budovanie sietí piatej generácie (5G).

EU: Zvýšenie dôveryhodnosti schvaľovacieho postupu pre pesticídy


Europoslanci sa v nelegislatívnom uznesení zhodli na tom, že verejnosť by mala mať prístup k štúdiám predloženým v rámci konaní o schvaľovaní pesticídov. Sprístupnené by mali byť aj všetky podporné dokumenty, údaje a informácie vzťahujúce sa na žiadosť o autorizáciu.

Žiadatelia by počas konania mali povinne zaregistrovať do verejného registra všetky regulačné štúdie, ktoré budú realizované. Stanoviť by sa tiež mal časový priestor na pripomienky, počas ktorého by mohli zainteresované strany predložiť ďalšie existujúce údaje s cieľom zohľadniť všetky relevantné informácie pred prijatím rozhodnutia, dodáva schválený text. Parlament vyzval Európsku komisiu, aby predložila opatrenia na účinnú ochranu zraniteľných skupín s cieľom bezodkladne a bez výnimky ukončiť používanie pesticídov na dlhé vzdialenosti v blízkosti, škôl, zariadení starostlivosti o deti, detských ihrísk, nemocníc, pôrodníc a opatrovateľských zariadení. Uznesenie požaduje lepšie monitorovanie pesticídov po ich uvedení na trh. Vyzýva tiež Európsku komisiu, aby vypracovala epidemiologickú štúdiu o skutočných vplyvoch prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie. Parlament tiež žiada systematické preskúmanie všetkých dostupných štúdií týkajúcich sa karcinogenity glyfozátu a stanovenie maximálnych hladín rezíduí pre pôdu a povrchovú vodu.

Uznesenie si všíma obavy vyplývajúce z existujúceho práva žiadateľov vybrať si členský štát, ktorý bude spravodajcom pri podaní žiadosti o schválenie účinnej látky, a teda ktorý vypracuje návrh hodnotiacej správy a predloží ju Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tento postup sa totiž môže javiť ako netransparentný a vykazovať známky potenciálneho konfliktu záujmov. Parlament preto vyzval Európsku komisiu, aby žiadosť o obnovu autorizácie neprideľovala členskému štátu, ktorý bol zodpovedný za predchádzajúce hodnotenie daného pesticídu. Poslanci tiež požadujú väčšiu transparentnosť pri prijímaní rozhodnutí o autorizovaní pesticídov prostredníctvom podrobných zápisníc z rokovaní a zverejňovania výsledkov hlasovania v orgánoch, ktoré majú konečné slovo v procese posudzovania pesticídu.

Európsky parlament zriadil Osobitný výbor pre postup únie pre povoľovanie pesticídov (PEST) v nadväznosti na spory týkajúcich sa opätovnej autorizácie glyfozátu - účinnej látky používanej v prípravkoch na ochranu rastlín. Stalo sa tak 6. februára 2018, teda deväť rokov po prijatí nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín.

SR: Register zbraní a streliva


Ministerstvo vnútra sprístupňuje na verejné pripomienkovanie štúdiu uskutočniteľnosti Register zbraní a streliva, ktorej cieľom je vytvorenie Informačného systému pre oblasť zbraní a streliva, elektronizáciu príslušných procesov a zavedenie elektronických služieb pre občanov a podnikateľov.

Zámerom je, aby sa k tomuto strategickému dokumentu mohli vyjadriť všetky stavovské organizácie aj ostatné subjekty, ktoré sa venujú informatizácii a digitalizácii systémov verejnej správy. Predkladaná štúdia MV SR v rámci OP Integrovaná infraštruktúra umožní plnú informatizáciu v agende zbraní a streliva. Zavedením informačného systému sa výrazne zjednodušia procesy obsluhy občanov a podnikateľov. IS Zbrane a strelivo  bude predstavovať moderný a komplexný informačný systém, napĺňajúci stanovené architektonické princípy a bude integrovaný s centrálnymi komponentmi podľa referenčnej architektúry.

Hlavným cieľom projektu je:
- zavedenie plne elektronických služieb a obojstrannej elektronickej komunikácie medzi občanmi, podnikateľmi a štátnou správou,
- odstránenie manuálnych úkonov, papierovej evidencie,
- zvýšenie kvality údajov a s tým súvisiaca schopnosť analyzovať údaje a prijímať informované rozhodnutia.

Štúdia uskutočniteľnosti sa zameriava aj na posúdenie výhodnosti, alternatív, podmienok a vytvorenie predpokladov pre optimalizáciu činností štátnej správy. Pripomienky k štúdii uskutočniteľnosti možno zasielať do 21.januára 2019 prostredníctvom formulára zverejneného na webstránke ministerstva na adresu suit@minv.sk.

piatok 18. januára 2019

Pishing: Ďalší pokus získať bankové údaje


Zvýšený výskyt podozrivej emailovej komunikácie s cieľom získať citlivé údaje klientov zaznamenala Tatra banka. Ide o podvodné konanie nazývané phishing.

Podvodný e-mail vzbudzuje dojem, že odosielateľom je Tatra banka, prípadne jej dcérska spoločnosť. Obsahuje odkaz na podvodnú stránku a pod rôznymi zámienkami, ktoré sa týkajú aktualizácie on-line bankovníctva, prípadne bezpečnosti, požaduje od klientov zadanie prihlasovacích údajov do internet bankingu a údaje o platobných kartách. Tatra banka zdôrazňuje, že nikdy od klientov nežiada overenie ich osobných a bankových údajov takýmto spôsobom. To sa týka tak emailovej ako aj telefonickej komunikácie. Odporúča preto na e-mail neodpovedať a ani neklikať na jeho prílohy alebo linky. Pracovníci zaoberajúci sa bezpečnosťou už situáciu aktívne riešia.

Ak už klienti zadali na podvodnej stránke svoje aktuálne údaje, banka odporúča, aby neodkladne kontaktovali call centrum a požiadali o blokovanie PID (osobné identifikačné číslo klienta) a platobných kariet.

Phishing je podvodný e-mail. Pomocou neho sa neznámy útočník snaží vylákať od prijímateľa mailu citlivé údaje na prihlásenie sa do internet bankingu (meno, priezvisko, dátum narodenia, heslo a podobne). V niektorých prípadoch informácie o platobnej karte a iné na zneužitie vhodné informácie. Podozrivými znakmi sú adresa odosielateľa nie je štandardná banková, e-mail je napísaný s gramatickými chybami a komplikovaným jazykom a obsahuje neznáme meno odosielateľa. E-mail je typický svojou urgentnosťou, obvykle odkazuje na webovú stránku, veľmi podobnú oficiálnej bankovej stránke. Avšak táto stránka po načítaní neobsahuje bezpečnostné znaky. 

EU: Viac financií na odstavenie jadrových zariadení


Európsky parlament vyzval na zvýšenie príspevku Európskej únie v procese vyraďovania už odstavených jadrových zariadení, vrátane slovenskej jadrovej elektrárne Bohunice V1.

Poslanci vyzvali na úpravu výšky spolufinancovania aktivít, ktoré súvisia s procesom vyraďovania odstavenej jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku a štyroch odstavených blokov jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku. Pôvodný návrh Európskej komisie, aby finančná spoluúčasť únie na projektoch a činnostiach týkajúcich sa vyraďovania v rokoch 2021 - 2027 nepresiahla 50 % poslanci prepracovali tak, aby spolufinancovanie únie tvorilo minimálne 50 %. Parlament tiež presadzuje, aby bolo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie poverené zhromažďovaním, rozvíjaním a výmenou poznatkov v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky na úrovni únie.

Schválené uznesenie Európskeho parlamentu bude zaslané Rade (ministrov) EÚ. V tomto prípade však ide o nezáväzné stanovisko, nakoľko Európsky parlament má v tejto otázke iba poradnú úlohu. Konečné znenie nového nariadenia je tak plne v rukách ministrov členských štátov.