SR: Zvýšenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj

Až dve tretiny opýtaných spoločností zo Slovenska plánujú rozšíriť svoje aktivity v oblasti výskumu a vývoja. Motivačným faktorom pre firmy je zvýšenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj z 25 % na 100 %, ktoré bolo zavedené začiatkom roku 2018.

Podľa prieskumu Deloitte by malo mať zvýšenie daňového odpočtu pre väčšinu slovenských spoločností pozitívny dopad na ich činnosť v oblasti výskumu a vývoja. Až pre 87 % opýtaných je zvýšenie odpočtu motiváciou na jeho využitie a čo je ešte dôležitejšie, až 66 % spoločností by na základe toho chcelo rozšíriť svoje aktivity v tejto oblasti. „Výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sú stále výrazne nižšie ako priemer EÚ. Výsledky prieskumu však ukazujú povzbudivý trend. Spoločnosti plánujú svoje činnosti v oblasti výskumu a vývoja v najbližších rokoch zvýšiť. Zistili sme, že táto skutočnosť nevyplýva len z finančných prostriedkov EÚ, ktoré sú dostupné v rámci rozpočtu na roky 2014 – 2020, ale aj z rastúceho presvedčenia, že slovenské spoločnosti už čoskoro nebudú schopné zakladať svoju konkurenčnú výhodu len na lacnej pracovnej sile”, vysvetľuje Martin Rybár.

Medzi kľúčové faktory pre výskum a vývoj na Slovensku pritom patria dostupnosť viacerých typov podpory, viac hotovostných grantov v porovnaní s daňovými úľavami a lepšia dostupnosť skúsených výskumníkov. „Keďže nedostatok kvalifikovaných výskumníkov v súčasnosti predstavuje pre spoločnosti na Slovensku veľký problém, bolo by účelné preskúmať politiku o zamestnávaní cudzincov. Slovensko je atraktívnou destináciou pre držiteľov pokročilých titulov z krajín mimo EÚ ako Ukrajina, Rusko alebo India. V situácii vážneho nedostatku uchádzačov by dávalo zmysel zmierniť pravidlá získavania pracovných povolení pre výskumníkov”, uviedol Rybár. Za najväčší problém systému podpory výskumu a vývoja považuje 38 % spoločností identifikovanie činností výskumu a vývoja, ktoré môžu byť podporené. Ďalším problémom je nejasná interpretácia predpisov v oblasti výskumu a vývoja zo strany finančnej správy.

Radíme: Správne používanie bezpečnostného pásu a airbagu

Bezpečnostné pásy v osobných automobiloch zachránili pri nehodách už veľa ľudských životov. Dnes už myslí na povinnosť pripútať sa väčšina vodičov, ale nie všetci to robia správne.
      

Podľa výsledkov analýz vyše tisícky reálnych dopravných nehôd, ktoré vykonali experti tímu Výskumu dopravnej bezpečnosti automobilky Škoda, bezpečnostné pásy sú najúčinnejšie do rýchlosti 50 km/h. Ich efekt sa odvíja od druhu zrážky. V prípade čelného nárazu je účinnosť pásu 43 %, v prípade bočného nárazu 39 %, pri strete zozadu 49 % a pri prevrátení vozidla až 77 %. Nejde len o samotný návyk pripútať sa pred každým rozbehnutím vozidla, ale aj o to, ako sa tento automatický a samozrejmý úkon vykoná. „Pred samotnou jazdou je dôležité nastaviť si vhodnú výšku pásu, poriadne ho dotiahnuť a správne nastaviť opierku hlavy. Vzdialenosť sedadla od pedálov by mala byť taká, aby pri zošliapnutí pedálov ostali nohy pokrčené v kolenách. Výškové nastavenie sedadla sa musí upraviť tak, aby mal vodič dobrý výhľad a medzi hlavou a stropom by mala vždy ostať medzera, veľká minimálne ako zovretá päsť. Volant sa správne drží v polohe 'trištvrte na tri', a to s pokrčenými lakťami. Táto poloha poskytuje vodičovi najlepšie podmienky pre vyhýbacie manévre", radí Jiří Haman.
      

Bezpečnostný pás radí nastaviť tak, aby neviedol cestujúcemu cez krk, ale cez rameno. Pás vedúci cez krk by mohol spôsobiť závažné rezné poranenie v mieste, kde vedú tepny. V spodnej časti musí pás viesť cez panvovú kosť, nie brucho. Pás sa preto snažíme stiahnuť čo najnižšie. Po zapnutí by mal pás pevne priliehať k telu. Mnohým je to nepríjemné, ale v prípade nárazu uvoľnený pás nezachytí telo okamžite, a to bude pokračovať k čelnému sklu vysokou rýchlosťou oveľa dlhšiu dobu. Tým viac sa priblíži k vybuchujúcemu airbagu a to je nebezpečné!  Veľa ľudí si pás úmyselne povoľuje v oblasti pásu, ženy zase často pás držia rukou, aby ich netlačil do pŕs. V takom prípade pás zafunguje až so značným oneskorením, telo nezastaví a zvyšuje sa riziko zranenia nielen od airbagov, ale aj od samotného bezpečnostného pásu.

.SK: Vyššia bezpečnosť slovenských domén

Od marca tohto roka si budú môcť slovenské firmy zabezpečiť svoje webové sídla s doménou .SK proti tomu, aby ich klientov hekeri nemohli tak jednoducho presmerovať na falošné webstránky.

Umožniť to má pripravovaná služba DNSSEC, ktorá zabezpečuje používanie domén na internete proti podvrhnutiu (tzv. spoofing) a úmyselnej manipulácii. V spolupráci so svojím strategickým partnerom, londýnskou skupinou CentralNic Group, pritom SK-NIC na Slovensko prinesie najmodernejšiu verziu služby DNSSEC s využitím šifrovacieho algoritmu eliptických kriviek (Elliptic Curve Digital Signing Algorithm - ECDSA). Príprava zavedenia tejto služby si pritom okrem investícií do systémov vyžiadala aj významnú investíciu do hardvérového vybavenia.

„Ako sme deklarovali po vstupe do spoločnosti SK-NIC v roku 2017, naším strategickým cieľom je vytvoriť čo najlepšie prostredie pre rozvoj slovenskej digitálnej ekonomiky. Investícia do spustenia najmodernejšej verzie služby DNSSEC s šifrovaním prostredníctvom eliptických kriviek je v súlade s naším dlhodobým strategickým cieľom byť pozitívnym príspevkom tak pre slovenskú spoločnosť, internetovú komunitu, ale aj pre budúci hospodársky rast ťahaný čoraz viac vedomostnou ekonomikou", uviedol Ben Crawford.

Európa na dlani: Citizens’ App - aplikácia pre občanov

Už aj prostredníctvom novej mobilnej aplikácie máme možnosť dozvedieť sa, čo urobila, robí a aké sú ďalšie plány Európskej únie (EÚ).

Citizens’ App spustená pred májovými európskymi voľbami ponúka prehľad dosiahnutých úspechov, tém a ďalších cieľov EÚ. Zároveň vysvetľuje, čo robí europarlament pre občanov, poskytuje prehľad rôznych iniciatív rozdelených podľa tém či lokality, ako aj mapovanie dosiahnutého pokroku. Vyhľadávanie a personalizovaný obsah je dostupný v dvadsiatich štyroch jazykoch. Aplikáciu si možno bezplatne stiahnuť v App Store a Google Play.

Aplikácia ponúka:
• prehľad, čo Európska únia urobila a plánuje urobiť pre svojich občanov;
• informácie o podujatiach;
• miestne a národné iniciatívy rozdelené do 20 oblastí;
• prístup k multimediálnemu obsahu, ako sú videá, podcasty a prezentácie;
• vyhľadávanie a filtrovanie zoznamov a zobrazenie výsledkov vyhµadávania zobrazených na mape.

Aplikáciu si môžete prispôsobiť:
• pridať udalosti, ktoré Vás zaujímajú, do osobného kalendára;
• označiť si jednotlivé témy;
• hodnotiť iniciatívy;
• dostávať upozornenia o témach, ktoré sú pre vás dôležité;
• zdieľať iniciatívy na sociálnych médiách;
• zobraziť výsledky v jazyku podľa výberu;
• mať prístup k osobným údajom a vybrať si ako využívať váš účet;
• zachovať si rovnaké nastavenia účtu vo všetkých zariadeniach.

Aplikácia tiež umožňuje ľahký prístup k údajom na webovej stránke Čo robí Európa pre mňa, ktorá informuje ako ovplyvňuje EÚ život občanov na celom kontinente.

Upozorňuje: Citlivé finančné údaje

Podľa správy Kaspersky Lab je on-line nakupovanie jednou z najobľúbenejších aktivít na internete, populárnejší je už len e-mail. A zatiaľ čo väčšina ľudí (93 %) si je vedomá finančných kybernetických hrozieb, až 32 % ľudí má skúsenosť s tým, že ich citlivé finančné údaje skončili v nesprávnych rukách.

Pohodlie on-line nakupovania môže byť veľmi lákavé, no niektorí ľudia majú obavy, do akej miery sú ich on-line platby chránené. Prieskum ukázal, že až jedna štvrtina (26 %) z ľudí, ktorých finančné údaje boli zneužité, nikdy nedostala svoje peniaze späť. Medzi faktory, ktoré môžu potenciálne ohrozovať financie ľudí, patrí napríklad náročnosť kontroly platobných poverení po tom, čo boli použité v rôznych e-shopoch, a tiež rôznorodosť dostupných platobných metód. Pre nakupujúcich môže byť náročné udržať si všetky informácie o on-line platbách pod kontrolou. Viac ako polovica ľudí (54 %) sa obáva, že ich finančné údaje skončia v rukách kyberzločincov. Na druhej strane, tretina (36 %) respondentov zabudla alebo si ani nepokúšala zapamätať webové stránky a aplikácie, kde zdieľali svoje finančné informácie.

Keďže spotrebitelia chcú mať svoje platobné údaje po ruke a zároveň si ich chcú aj jednoducho pamätať, každý piaty (20 %) si ich preto radšej uloží na svojom zariadení. On-line nákupy sú tak pohodlnejšie a používateľ sa nemusí obávať, že prihlasovacie údaje zabudne. Ak však zariadenie stratí alebo mu ho ukradnú, je vystavený riziku, že príde nielen o svoje osobné údaje, ale aj o peniaze, pretože niekto mohol získať prístup k bankovému účtu používateľa.