SR: Čerpanie eurofondov

Z 11 operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 v celkovej hodnote 13,906 miliardy eur, pri ktorých plní Ministerstvo financií SR funkciu certifikačného orgánu, boli ku koncu minulého roka schválené prostriedky vo výške 2,758 miliardy eur. To predstavuje čerpanie na úrovni 19,84 %.

Najvyšší percentuálny podiel využitia pridelených finančných prostriedkov, viac ako 34 %, eviduje ministerstvo v operačnom programe Technická pomoc, viac ako 30 % plánovaných zdrojov sa podarilo vyčerpať tiež u OP Integrovaná infraštruktúra a Programu spolupráce INTERACT III. Tieto programy majú spolu s OP Ľudské zdroje splnený cieľ čerpania na rok 2019. Naopak, menej ako desať percent z celkových pridelených prostriedkov sa podarilo do konca minulého roka vyčerpať u OP Rybné hospodárstvo, OP Výskum a inovácie či u cezhraničných programov Interreg. 

Z finančnej alokácie fondov EÚ na roky 2014- 2020 (bez Programu rozvoja vidieka) zostáva vyčerpať 11,147 miliardy eur. Slovensko môže tieto peniaze využiť podľa schváleného pravidla N+3 až do roku 2023. 

SR: Stratégia kybernetickej bezpečnosti

Slovensko sa nachádza na posledných miestach v rámci štátov Európskej únie v pripravenosti voči kybernetickým útokom a ich prevencii po technickej, ale aj personálnej stránke. Podľa štatistík Europolu viac ako dve tretiny organizácií v Európe nemá ani odhad možného finančného dosahu kybernetického útoku na ich spoločnosť a menej ako štvrtina má vypracovaný reakčný plán pre prípad hrozby prostredníctvom kybernetického útoku. 
      

Hlavným rizikom pre firmy je v súčasnosti spoliehanie sa na technológie bez organizačnej štruktúry kybernetickej bezpečnosti. Správne vypracovaná stratégia zabezpečuje ochranu a prevenciu pred stále sofistikovanejšími útokmi kybernetickej špionáže. Tie môžu prebehnúť vo forme získania dôveryhodných informácií, neoprávneným prístupom, či nedostupnosťou služieb, čo v konečnom dôsledku môže ovplyvniť celkovú prevádzku firmy. Organizačnú štruktúru, ktorá takýto dosah pomáha eliminovať, od slovenských firiem priamo vyžaduje už od apríla 2018 novoprijatý zákon č. 69/2018 Z. z o kybernetickej bezpečnosti. „Nový zákon o kybernetickej bezpečnosti pre spoločnosti zavádza povinnosť vyčleniť dostatočné prostriedky ako materiálno-technické, personálne, tak aj časové, za účelom zabezpečenia kontinuity služieb či výroby. Do šiestich mesiacov od zaradenia do registrov Národného bezpečnostného úradu sú firmy povinné mať vypracované bezpečnostné opatrenia zabezpečujúce riadenie kybernetickej bezpečnosti s technológiami spĺňajúcimi legislatívne požiadavky, ktoré budú vedieť identifikovať bezpečnostné hrozby, ako aj incidenty v takmer reálnom čase, a tým predísť ďalším kyberútokom", vysvetlil Erik Saller.
      

Podľa štúdie Europolu sú útoky na internete svojou sofistikovanosťou, no zároveň jednoduchšou dostupnosťou, stále náročnejšie rozpoznateľné. Najviac útokov na európske krajiny a spoločnosti prichádzalo v minulom roku priamo z Európy. Útoky pritom môžu smerovať od hekerských skupín cez nespokojných zamestnancov až po aktivistov. V súčasnosti sa spoločnosti výrazne spoliehajú prevažne na bezpečnostné technológie, čo je ale nedostačujúce. „Základom bezpečnostných opatrení kybernetickej bezpečnosti je definovanie presných rolí v rámci riadenia v prípade kybernetického útoku alebo incidentu a presné určenie reakčného plánu na jeho odstránenie, ako aj zamedzenie ďalšieho výskytu. Kompletný zoznam všetkých bezpečnostných opatrení sa nachádza v pripravovanej vyhláške o bezpečnostných opatreniach," doplnil bezpečnostný analytik pre priemyselné systémy Bohuš Levčík.

Kryptomeny: Škodlivá ťažba epidémiou roku 2018

V roku 2018 prepukla plnou silou celosvetová epidémia škodlivej ťažby kryptomien. Zaznamenaný počet útokov vzrástol o viac než 83 %. On-line útoky pritom zasiahli viac než päť miliónov používateľov počas prvých troch kvartálov roku 2018. Na porovnanie uvedieme, že v rovnakom období v roku 2017 bolo útokmi zasiahnutých 2,7 milióna používateľov. Hlavným hnacím motorom bolo podľa expertov Kaspersky Lab inštalovanie a používanie nelicencovaného softvéru a obsahu.

V roku 2018 dokonca škodlivá ťažba kryptomien prevládala nad hlavnou hrozbou posledných rokov – ransomvérom. Počet používateľov internetu, ktorí sa stali obeťou útoku škodlivého softvéru zameraného na ťažbu kryptomien sa v prvej polovici roku neustále zvyšoval. Napadnutých bolo približne 1,2 milióna používateľov mesačne, pričom tieto útoky vyvrcholili v marci. Z analýzy Kaspersky Lab vyplýva, že ani legislatíva týkajúca sa kryptomien ani náklady na pokrytie energie nemajú významný vplyv na šírenie škodlivého ťažobného malvéru. Podľa výsledkov vyšetrovania jednotlivých skupín malvérov je jasné, že útočníci väčšinou infikovali zariadenia tak, že navádzali používateľov, aby si nainštalovali pirátsky softvér a nelicencovaný obsah. „Naša analýza ekonomického pozadia škodlivej ťažby kryptomien a príčin jeho rozšírenia v určitých regiónoch odhalila jasnú koreláciu: čím jednoduchšie bolo možné šíriť nelicencovaný softvér, tým viac prípadov škodlivej ťažby kryptomien bolo odhalených. Stručne povedané: aktivita, ktorá nie je všeobecne vnímaná ako nebezpečná, ako napríklad sťahovanie a inštalácia pochybného softvéru, podporuje úplne jednoznačne jednu z hlavných kyberbezpečnostných hrozieb, ktorou je práve škodlivá ťažba kryptomien“, konštatuje Evgeny Lopatin.

Ďalšie kľúčové zistenia správy:

Celkový počet používateľov, ktorí sa stretli s nelegálnou ťažbou kryptomien, vzrástol o viac než 83 % z 2 726 491 v roku 2017 na 5 001 414 v roku 2018.

Podiel odhalených ťažiarov kryptomien z celkového počtu zistených hrozieb vzrástol z 5 % v roku 2017 na 8 % v roku 2018.

Celkový počet používateľov, ktorí sa stretli s nelegálnou ťažbou kryptomien na svojich mobilných zariadeniach, narástol až päťnásobne, z 1.986 používateľov v roku 2017 na 10.242 používateľov v roku 2018.

S cieľom znížiť riziko infekcie škodlivým softvérom zameraným na ťažbu kryptomien sa odporúča:

Pravidelne aktualizovať softvér na všetkých zariadeniach, ktoré používate. Ak chcete zaistiť, aby ťažiari kryptomien nezneužívali zraniteľné miesta, používajte nástroje, ktoré dokážu automaticky takéto zraniteľné miesta nájsť a následne stiahnuť a nainštalovať záplaty.

Na osobných zariadeniach používajte spoľahlivé riešenia na ochranu používateľa. Pamätajte na to, aby kľúčové funkcie, ako napríklad strážca systému (System Watcher), boli zapnuté. 

Neprehliadajte menej očividné ciele, ako sú napríklad systémy hromadnej obsluhy, POS terminály či dokonca predajné automaty. Fakt, že aj tieto zariadenia môžu byť zneužité na nelegálnu ťažbu kryptomien, dokazuje aj jeden z ťažiarov, ktorý zneužil exploit EternalBlue.

Používajte ovládací prvok aplikácie na sledovanie škodlivej aktivity v legitímnych aplikáciách. Špecializované zariadenia by mali byť v režime východiskového odmietnutia (resp. v režime Defualt Deny). Používajte bezpečnostné riešenia, ktoré tieto funkcie zahŕňa.

Na ochranu firemného prostredia je taktiež veľmi dôležité vzdelávať zamestnancov a IT tímy. Nezabúdajte na uchovávanie citlivých údajov samostatne a na obmedzenie prístupu k nim.

Trend: On-line porovnávanie v mobiloch

Čo nie je na internete, pre mnohých kupujúcich ako keby ani neexistovalo. Ponuka s využitím on-line prezentácie už nie je len doménou bežného spotrebného tovaru, ale je kľúčovým aj pri predaji automobilov.

V poslednom období výrazne pribúda počet ľudí, ktorí si vyhľadávajú  prostredníctvom mobilných zariadení ojazdené automobily. Napr. mesačná návštevnosť webových stránok AAA AUTO z mobilov v krajinách Vyšehradskej štvorky sa spolu blíži k hranici dva a pol milióna. Najviac mesačných návštev bolo v Českej republike (1.240.597), potom nasleduje Slovensko (761.070), tretie je Poľsko (386.081), ktoré už predbehlo v tomto ukazovateli Maďarsko (334.940). Práve v Poľsku návštevnosť vzrástla najviac zo všetkých spomínaných krajín, pričom medziročne predstavuje tento nárast až 136 %. V Českej republike a v Maďarsku sa rast pohybuje zhodne na úrovni 54 %, na Slovensku je to nárast o 46 %.

 „V dnešnej dobe patrí webová prezentácia k strategickým nástrojom každej spoločnosti. S príchodom smartfónov sme sa zamerali aj na previazanosť hlavného webu s mobilnou verziou. Ide o službu pre našich zákazníkov, ktorí sa vďaka tomu môžu rýchlejšie a pohodlnejšie zorientovať v ponuke. Väčšina ľudí si takto vyberie svoje auto a potom to buď konzultujú s operátormi kontaktného centra spoločnosti alebo rovno navštívia najbližšiu pobočku“, vysvetľuje Karolína Topolová.

Na Slovensku aj v susednej Českej republike sú v smartfónoch dlhodobo najvyhľadávanejšími ojazdenými vozidlami Škodovky pred Volswagenmi. V Maďarsku sú to zase autá značiek Opel a taktiež Volkswagen, ktoré si tento rok vymenili prvú a druhú pozíciu z vlaňajška. Aj v Poľsku sú najvyhľadávanejšími modely od Opla, no na druhom mieste sú tu autá značky Suzuki.

Aktuálne: Slováci očakávajú zvýšené výdavky a nie sú spokojní so mzdou

Traja z desiatich Slovákov vstupujú do roku 2019 s tým, že ich čakajú výrazne vyššie výdavky na potraviny, služby či úhradu energií. Ďalších viac ako 40 % očakáva aspoň mierne zvýšenie takýchto nákladov. Tretina Slovákov by aktuálne na pokrytie všetkých potrieb požadovala navyše oproti svojim príjmom sumu od 150 do 300 eur. 

Približne pätine opýtaných chýba viac ako 300 eur. S tým súvisia aj nároky Slovákov na výšku svojich zárobkov. Dve tretiny ľudí totiž uviedli, že nie sú spokojní so súčasnou výškou svojho platu a 45 % očakáva v tomto roku jeho zvýšenie. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. „Zvýšené mesačné výdavky na chod domácností, samozrejme, znamenajú väčší tlak na rodinné rozpočty, čo však mnohým finančne veľmi nevychádza. Ako nám ukázali výsledky prieskumu, deväť z desiatich opýtaných by aktuálne potrebovalo na pokrytie všetkých potrieb nejaké peniaze navyše", komentuje výsledky prieskumu analytik trhu Jaroslav Ondrušek.

S vyššími výdavkami a plánovaním budúcnosti idú ruka v ruke aj očakávania v oblasti zárobkov. Dve tretiny Slovákov sa v prieskume vyjadrili, že nie sú spokojní s výškou svojej mzdy. Tretine z nich by stačilo zvýšenie mesačného zárobku o sumu do 100 eur. Sedem percent opýtaných čaká zvýšenie mzdy o viac ako 150 eur a päť percent ľudí v rozmedzí od 100 do 150 eur. Veľa Slovákov v roku 2019 plánuje rôzne väčšie investície, predovšetkým do vybavenia domácností. Za nábytok, teda napríklad novú sedačku, posteľ, stôl či skriňu plánuje takmer 40 % ľudí v roku 2019 minúť sumu do 1000 eur. Do spotrebičov, ako sú práčka, chladnička, mraznička alebo rúra na pečenie, chce 27 % opýtaných investovať v priebehu roka do 500 eur, ďalších 12 % od 500 do 1000 eur. Nemalé prostriedky však Slováci hodlajú minúť aj na oddych a zábavu. Tretina z nich má v pláne minúť na dovolenky čiastku od 500 do 1500 eur. Každý piaty si vystačí aj so sumou do 500 eur. Sú však aj takí, ktorí minú na dovolenky oveľa viac. Sedem percent opýtaných má na to rozpočet od 1500 do 3000 eur a dve percentá dokonca viac ako 3000. „Keď sa pozrieme na to, z akých zdrojov chcú ľudia investície do domácností, ale aj do oddychu uhrádzať, väčšina to plánuje vykrývať najmä z vlastných úspor. Nasledujú pôžičky z banky alebo nebankovej spoločnosti a na treťom mieste je to potom požičiavanie si peňazí od rodiny alebo priateľov", uzatvára Ondrušek.