Trend: On-line porovnávanie v mobiloch

Čo nie je na internete, pre mnohých kupujúcich ako keby ani neexistovalo. Ponuka s využitím on-line prezentácie už nie je len doménou bežného spotrebného tovaru, ale je kľúčovým aj pri predaji automobilov.

V poslednom období výrazne pribúda počet ľudí, ktorí si vyhľadávajú  prostredníctvom mobilných zariadení ojazdené automobily. Napr. mesačná návštevnosť webových stránok AAA AUTO z mobilov v krajinách Vyšehradskej štvorky sa spolu blíži k hranici dva a pol milióna. Najviac mesačných návštev bolo v Českej republike (1.240.597), potom nasleduje Slovensko (761.070), tretie je Poľsko (386.081), ktoré už predbehlo v tomto ukazovateli Maďarsko (334.940). Práve v Poľsku návštevnosť vzrástla najviac zo všetkých spomínaných krajín, pričom medziročne predstavuje tento nárast až 136 %. V Českej republike a v Maďarsku sa rast pohybuje zhodne na úrovni 54 %, na Slovensku je to nárast o 46 %.

 „V dnešnej dobe patrí webová prezentácia k strategickým nástrojom každej spoločnosti. S príchodom smartfónov sme sa zamerali aj na previazanosť hlavného webu s mobilnou verziou. Ide o službu pre našich zákazníkov, ktorí sa vďaka tomu môžu rýchlejšie a pohodlnejšie zorientovať v ponuke. Väčšina ľudí si takto vyberie svoje auto a potom to buď konzultujú s operátormi kontaktného centra spoločnosti alebo rovno navštívia najbližšiu pobočku“, vysvetľuje Karolína Topolová.

Na Slovensku aj v susednej Českej republike sú v smartfónoch dlhodobo najvyhľadávanejšími ojazdenými vozidlami Škodovky pred Volswagenmi. V Maďarsku sú to zase autá značiek Opel a taktiež Volkswagen, ktoré si tento rok vymenili prvú a druhú pozíciu z vlaňajška. Aj v Poľsku sú najvyhľadávanejšími modely od Opla, no na druhom mieste sú tu autá značky Suzuki.

Aktuálne: Slováci očakávajú zvýšené výdavky a nie sú spokojní so mzdou

Traja z desiatich Slovákov vstupujú do roku 2019 s tým, že ich čakajú výrazne vyššie výdavky na potraviny, služby či úhradu energií. Ďalších viac ako 40 % očakáva aspoň mierne zvýšenie takýchto nákladov. Tretina Slovákov by aktuálne na pokrytie všetkých potrieb požadovala navyše oproti svojim príjmom sumu od 150 do 300 eur. 

Približne pätine opýtaných chýba viac ako 300 eur. S tým súvisia aj nároky Slovákov na výšku svojich zárobkov. Dve tretiny ľudí totiž uviedli, že nie sú spokojní so súčasnou výškou svojho platu a 45 % očakáva v tomto roku jeho zvýšenie. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. „Zvýšené mesačné výdavky na chod domácností, samozrejme, znamenajú väčší tlak na rodinné rozpočty, čo však mnohým finančne veľmi nevychádza. Ako nám ukázali výsledky prieskumu, deväť z desiatich opýtaných by aktuálne potrebovalo na pokrytie všetkých potrieb nejaké peniaze navyše", komentuje výsledky prieskumu analytik trhu Jaroslav Ondrušek.

S vyššími výdavkami a plánovaním budúcnosti idú ruka v ruke aj očakávania v oblasti zárobkov. Dve tretiny Slovákov sa v prieskume vyjadrili, že nie sú spokojní s výškou svojej mzdy. Tretine z nich by stačilo zvýšenie mesačného zárobku o sumu do 100 eur. Sedem percent opýtaných čaká zvýšenie mzdy o viac ako 150 eur a päť percent ľudí v rozmedzí od 100 do 150 eur. Veľa Slovákov v roku 2019 plánuje rôzne väčšie investície, predovšetkým do vybavenia domácností. Za nábytok, teda napríklad novú sedačku, posteľ, stôl či skriňu plánuje takmer 40 % ľudí v roku 2019 minúť sumu do 1000 eur. Do spotrebičov, ako sú práčka, chladnička, mraznička alebo rúra na pečenie, chce 27 % opýtaných investovať v priebehu roka do 500 eur, ďalších 12 % od 500 do 1000 eur. Nemalé prostriedky však Slováci hodlajú minúť aj na oddych a zábavu. Tretina z nich má v pláne minúť na dovolenky čiastku od 500 do 1500 eur. Každý piaty si vystačí aj so sumou do 500 eur. Sú však aj takí, ktorí minú na dovolenky oveľa viac. Sedem percent opýtaných má na to rozpočet od 1500 do 3000 eur a dve percentá dokonca viac ako 3000. „Keď sa pozrieme na to, z akých zdrojov chcú ľudia investície do domácností, ale aj do oddychu uhrádzať, väčšina to plánuje vykrývať najmä z vlastných úspor. Nasledujú pôžičky z banky alebo nebankovej spoločnosti a na treťom mieste je to potom požičiavanie si peňazí od rodiny alebo priateľov", uzatvára Ondrušek.

EU: Regulácia kryptoaktív

Regulačné orgány Európskej únie (EÚ) od roku 2013 varujú investorov, že môžu zaznamenať veľké straty, ak vložia svoje peniaze do digitálnych mien, akými sú bitcoin alebo ethereum, alebo kúpia virtuálne mince v rámci nejakej prvotnej ponuky (ICO), ktorými firmy získavajú peniaze výmenou za digitálne tokeny.

Kurz bitcoinu vyskočil koncom roka 2017 takmer až na 20.000 USD (17.460 eur), odvtedy však už stratil tri štvrtiny hodnoty. Celková hodnota kryptomien sa približne pred rokom dostala až na 830.000 miliárd USD, aktuálne sa pohybuje na úrovni okolo 130.000 miliárd USD. European Banking Authority (EBA)  vo svojej správe o kryptoaktívach uviedla, že tie vo väčšine prípadov nespadajú do rámca finančných pravidiel Európskej únie, a preto je ťažké načrtnúť ich detailnejší obraz. Regulačné orgány EÚ však identifikovali finančné inštitúcie, ktoré priamo vlastnia kryptoaktíva, obchodujú s nimi, poskytujú úvery, pričom ako zábezpeku akceptujú kryptoaktíva a vymieňajú kryptoaktíva za hotovosť, ale majú len málo údajov o týchto aktivitách.

Podľa EBA vývoj na trhoch tiež signalizuje, že bude potrebné prehodnotiť legislatívu EÚ týkajúcu sa prania špinavých peňazí. Komplexná analýza nákladov a výnosov by mala ukázať, či je potrebné prijať nejakú reguláciu „príležitostí a rizík" spojených s aktivitami v oblasti kryptoaktív a s príslušnými technológiami. Je teda potrebný komplexný prístup, ktorého súčasťou bude napríklad analýza, aký vplyv má veľká spotreba energie pri ťažbe kryptoaktív na klímu v EÚ a ciele v oblasti udržateľného rozvoja. Analýza EÚ by tiež mala zhodnotiť vplyv kryptoaktív na odolnosť finančného sektora a väzby medzi kryptoaktívami a tradičným bankovníctvom.

Separátna správa Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy ESMA uviedla, že niektoré kryptoaktíva spadajú pod pravidlá EÚ regulujúce obchodovanie s cennými papiermi, orgány dohľadu však majú problémy s ich aplikáciou. Ďalšie kryptoaktíva sa pohybujú mimo aktuálneho regulačného rámca, čo znamená, že investori majú len obmedzenú alebo žiadnu ochranu, keď do nich investujú. Aktuálne neexistuje právna definícia kryptoaktív a podľa ESMA by bolo najlepšie, ak by sa tieto diery v pravidlách riešili na európskej úrovni.

SR: Najviac dopravných nehôd v roku 2018 spôsobili šoféri s nízkou vodičskou praxou

V rámci porovnania vodičov podľa dĺžky praxe 26 % smrteľných dopravných nehôd v roku 2018 spôsobili vodiči, ktorí mali vodičské oprávnenie menej ako päť rokov. Vyplýva to zo štatistík, ktoré zverejnilo Prezídium PZ. Polícia sa chce preto preventívne zamerať na týchto vodičov.

Pripravovaná novela zákona o cestnej premávke sa tak bude venovať najmä vodičom s praxou do dvoch rokov. "Voči týmto vodičom budeme prijímať veľmi silné, prísne opatrenia. Keď dvakrát porušia priestupky závažným spôsobom alebo prekročia rýchlosť, budú sa musieť podrobovať doškoľovaciemu kurzu v autoškole, budú musieť mať psychologické vzdelávanie a potom ešte prejsť, čo sa týka polície, preskúšaním z odbornej spôsobilosti. Keď vodič s nízkou praxou poruší tretíkrát do dvoch rokov tieto pravidlá, odoberieme mu minimálne na pol roka vodičské oprávnenie", uviedol Ľuboš Rumanovský.

Trend v počte dopravných nehôd je na Slovensku dlhodobo klesajúci. V uplynulom roku došlo k 13 873 dopravným nehodám, čo je o 140 menej ako v roku 2017. Za posledné tri roky stúpa aj počet dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu. V minulom roku išlo o 1643 nehôd, pričom policajti pri kontrolách zastavili 9.612 vodičov pri jazde pod vplyvom alkoholu, čo je v prepočte viac ako 26 vodičov za jeden deň. Svoju negatívnu rolu pri dopravných nehodách stále zohráva aj používanie mobilných telefónov počas jazdy. Sprísnia sa preto sankcie za porušenie zákazu ich používania a bude sa to týkať aj iných telekomunikačných, audiovizuálnych a obdobných zariadení, ktoré by nemali byť v ruke pri šoférovaní. 

Trend: Počet povolených reštrukturalizácií klesá

V minulom roku bolo na Slovensku vyhlásených 255 konkurzov a povolených iba 14 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rokom 2017, v ktorom bolo vyhlásených 223 konkurzov, ich počet v roku 2018 vzrástol o 14,35 %. Počet povolených reštrukturalizácií sa v porovnaní so 49 povolenými reštrukturalizáciami v roku 2017 medziročne znížil až o 71,43 %.

„Napriek tomu, že počet vyhlásených konkurzov po trojročnom období klesania v roku 2018 prvýkrát vzrástol, bol po roku 2017 druhý najnižší od roku 2009", uvádza analytička Jana Marková. Hoci sa kondícia slovenskej ekonomiky zlepšovala, na trhu pôsobili firmy, ktoré sa dostali do úpadku, či už z dôvodu prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti a začali svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešiť. „Negatívne vnímame skutočnosť, že aj napriek novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá ustanovila od 1. januára 2018 zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, súdy v roku 2018 zastavili 176 konkurzných konaní pre nedostatok majetku, čo v porovnaní s rokom 2017 so 121 rozhodnutiami predstavuje nárast o 45,45 %. Znamená to, že majetok úpadcov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. O tri percentá narástol počet rozhodnutí súdov o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď síce 103 dlžníkov disponovalo prostriedkami na úhradu nákladov konkurzu, ale ich majetok nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate. Od 224 dlžníkov tak veritelia nedostali ani euro zo svojich pohľadávok", upozorňuje Marková.

Počet povolených reštrukturalizácií klesol už štvrtý rok za sebou. V minulom roku ich bolo povolených najmenej za posledných desať rokov, pričom medziročná miera poklesu až o 71,43 % je historicky najväčšia. Vlani nebola povolená žiadna reštrukturalizácia v štyroch mesiacoch. Za hlavný dôvod poklesu počtu povolených reštrukturalizácií považuje CRIF SK legislatívnu zmenu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Od konca apríla 2015 sa výrazne sprísnili podmienky pre riešenie úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Zaviedli sa minimálne 50-percentná miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov a zákaz rozdeľovať zisk vyprodukovaný dlžníkom po skončení reštrukturalizácie až do uhradenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v plnej výške. Slovenská republika má jednu z najvyšších mier uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii v porovnaní s inými krajinami.