EU: Regulácia kryptoaktív

Regulačné orgány Európskej únie (EÚ) od roku 2013 varujú investorov, že môžu zaznamenať veľké straty, ak vložia svoje peniaze do digitálnych mien, akými sú bitcoin alebo ethereum, alebo kúpia virtuálne mince v rámci nejakej prvotnej ponuky (ICO), ktorými firmy získavajú peniaze výmenou za digitálne tokeny.

Kurz bitcoinu vyskočil koncom roka 2017 takmer až na 20.000 USD (17.460 eur), odvtedy však už stratil tri štvrtiny hodnoty. Celková hodnota kryptomien sa približne pred rokom dostala až na 830.000 miliárd USD, aktuálne sa pohybuje na úrovni okolo 130.000 miliárd USD. European Banking Authority (EBA)  vo svojej správe o kryptoaktívach uviedla, že tie vo väčšine prípadov nespadajú do rámca finančných pravidiel Európskej únie, a preto je ťažké načrtnúť ich detailnejší obraz. Regulačné orgány EÚ však identifikovali finančné inštitúcie, ktoré priamo vlastnia kryptoaktíva, obchodujú s nimi, poskytujú úvery, pričom ako zábezpeku akceptujú kryptoaktíva a vymieňajú kryptoaktíva za hotovosť, ale majú len málo údajov o týchto aktivitách.

Podľa EBA vývoj na trhoch tiež signalizuje, že bude potrebné prehodnotiť legislatívu EÚ týkajúcu sa prania špinavých peňazí. Komplexná analýza nákladov a výnosov by mala ukázať, či je potrebné prijať nejakú reguláciu „príležitostí a rizík" spojených s aktivitami v oblasti kryptoaktív a s príslušnými technológiami. Je teda potrebný komplexný prístup, ktorého súčasťou bude napríklad analýza, aký vplyv má veľká spotreba energie pri ťažbe kryptoaktív na klímu v EÚ a ciele v oblasti udržateľného rozvoja. Analýza EÚ by tiež mala zhodnotiť vplyv kryptoaktív na odolnosť finančného sektora a väzby medzi kryptoaktívami a tradičným bankovníctvom.

Separátna správa Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy ESMA uviedla, že niektoré kryptoaktíva spadajú pod pravidlá EÚ regulujúce obchodovanie s cennými papiermi, orgány dohľadu však majú problémy s ich aplikáciou. Ďalšie kryptoaktíva sa pohybujú mimo aktuálneho regulačného rámca, čo znamená, že investori majú len obmedzenú alebo žiadnu ochranu, keď do nich investujú. Aktuálne neexistuje právna definícia kryptoaktív a podľa ESMA by bolo najlepšie, ak by sa tieto diery v pravidlách riešili na európskej úrovni.

SR: Najviac dopravných nehôd v roku 2018 spôsobili šoféri s nízkou vodičskou praxou

V rámci porovnania vodičov podľa dĺžky praxe 26 % smrteľných dopravných nehôd v roku 2018 spôsobili vodiči, ktorí mali vodičské oprávnenie menej ako päť rokov. Vyplýva to zo štatistík, ktoré zverejnilo Prezídium PZ. Polícia sa chce preto preventívne zamerať na týchto vodičov.

Pripravovaná novela zákona o cestnej premávke sa tak bude venovať najmä vodičom s praxou do dvoch rokov. "Voči týmto vodičom budeme prijímať veľmi silné, prísne opatrenia. Keď dvakrát porušia priestupky závažným spôsobom alebo prekročia rýchlosť, budú sa musieť podrobovať doškoľovaciemu kurzu v autoškole, budú musieť mať psychologické vzdelávanie a potom ešte prejsť, čo sa týka polície, preskúšaním z odbornej spôsobilosti. Keď vodič s nízkou praxou poruší tretíkrát do dvoch rokov tieto pravidlá, odoberieme mu minimálne na pol roka vodičské oprávnenie", uviedol Ľuboš Rumanovský.

Trend v počte dopravných nehôd je na Slovensku dlhodobo klesajúci. V uplynulom roku došlo k 13 873 dopravným nehodám, čo je o 140 menej ako v roku 2017. Za posledné tri roky stúpa aj počet dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu. V minulom roku išlo o 1643 nehôd, pričom policajti pri kontrolách zastavili 9.612 vodičov pri jazde pod vplyvom alkoholu, čo je v prepočte viac ako 26 vodičov za jeden deň. Svoju negatívnu rolu pri dopravných nehodách stále zohráva aj používanie mobilných telefónov počas jazdy. Sprísnia sa preto sankcie za porušenie zákazu ich používania a bude sa to týkať aj iných telekomunikačných, audiovizuálnych a obdobných zariadení, ktoré by nemali byť v ruke pri šoférovaní. 

Trend: Počet povolených reštrukturalizácií klesá

V minulom roku bolo na Slovensku vyhlásených 255 konkurzov a povolených iba 14 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rokom 2017, v ktorom bolo vyhlásených 223 konkurzov, ich počet v roku 2018 vzrástol o 14,35 %. Počet povolených reštrukturalizácií sa v porovnaní so 49 povolenými reštrukturalizáciami v roku 2017 medziročne znížil až o 71,43 %.

„Napriek tomu, že počet vyhlásených konkurzov po trojročnom období klesania v roku 2018 prvýkrát vzrástol, bol po roku 2017 druhý najnižší od roku 2009", uvádza analytička Jana Marková. Hoci sa kondícia slovenskej ekonomiky zlepšovala, na trhu pôsobili firmy, ktoré sa dostali do úpadku, či už z dôvodu prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti a začali svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešiť. „Negatívne vnímame skutočnosť, že aj napriek novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá ustanovila od 1. januára 2018 zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, súdy v roku 2018 zastavili 176 konkurzných konaní pre nedostatok majetku, čo v porovnaní s rokom 2017 so 121 rozhodnutiami predstavuje nárast o 45,45 %. Znamená to, že majetok úpadcov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. O tri percentá narástol počet rozhodnutí súdov o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď síce 103 dlžníkov disponovalo prostriedkami na úhradu nákladov konkurzu, ale ich majetok nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate. Od 224 dlžníkov tak veritelia nedostali ani euro zo svojich pohľadávok", upozorňuje Marková.

Počet povolených reštrukturalizácií klesol už štvrtý rok za sebou. V minulom roku ich bolo povolených najmenej za posledných desať rokov, pričom medziročná miera poklesu až o 71,43 % je historicky najväčšia. Vlani nebola povolená žiadna reštrukturalizácia v štyroch mesiacoch. Za hlavný dôvod poklesu počtu povolených reštrukturalizácií považuje CRIF SK legislatívnu zmenu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Od konca apríla 2015 sa výrazne sprísnili podmienky pre riešenie úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Zaviedli sa minimálne 50-percentná miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov a zákaz rozdeľovať zisk vyprodukovaný dlžníkom po skončení reštrukturalizácie až do uhradenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v plnej výške. Slovenská republika má jednu z najvyšších mier uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii v porovnaní s inými krajinami.

EU: Digitálna dátová diaľnica s Latinskou Amerikou

Európska komisia informovala o projekte výstavby podmorského kábla s optickými vláknami, ktorý cez Atlantický oceán spojí Latinskú Ameriku s Európou. Exekutíva Európskej únie spresnila, že dohoda o výstavbe tzv. digitálnej diaľnice už platí.

Nový transatlantický optický kábel má byť pripravený na použitie už v roku 2020 a fyzicky bude prepájať Portugalsko s Brazíliou. Jeho cieľom je poskytnúť vysokú širokopásmovú konektivitu a podporiť rozvoj obchodnej, vedeckej a kultúrnej výmeny medzi oboma kontinentmi. Kábel bude podporovať aj ďalšiu prepojenosť medzi jednotlivými krajinami Latinskej Ameriky. Podľa stanoviska Európskej komisie projekt odráža aj záväzok Európskej únie spolupracovať s Latinskou Amerikou na implementácii Agendy 2030 a má uľahčiť vzájomnú spoluprácu v oblastiach ako sú technológie cloud computingu, telemedicíny, podnikania, výskumu a vzdelávania.

Hlavným účastníkom projektu je konzorcium BELLA (skratka pre názov Budovanie európskeho spojenia s Latinskou Amerikou). Konzorcium je založené na medzinárodnom partnerstve výskumných a vzdelávacích sietí, ktorého hlavným investorom je Európska komisia s príspevkom vo výške približne 26,5 miliónov eur. Komisia tieto financie použije z programov Horizont 2020, Copernicus a cez nástroj regionálnej rozvojovej spolupráce.

Upozorňujeme: Platby za frekvencie

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb upozorňuje subjekty, ktoré majú pridelené frekvencie, aby si nezabudli splniť svoju povinnosť a do 15. januára 2019 zaplatili úhradu za právo používať frekvencie.

Frekvencie majú pridelené okrem telekomunikačných operátorov napr. aj obecné polície, hasičské záchranné zbory, nemocnice, civilné bezpečnostné služby, taxislužby, priemyselné podniky... Výška úhrady a ďalšie potrebné informácie sú uvedené priamo v povolení.

Ak držiteľ povolenia nezaplatí úhradu za frekvencie, tak úrad podľa zákona o elektronických komunikáciách zruší povolenie, alebo odoberie pridelenú frekvenciu. Následne nebude môcť takémuto subjektu tri roky vydať povolenie na používanie frekvencií.