štvrtok 10. januára 2019

EU: Digitálna dátová diaľnica s Latinskou Amerikou


Európska komisia informovala o projekte výstavby podmorského kábla s optickými vláknami, ktorý cez Atlantický oceán spojí Latinskú Ameriku s Európou. Exekutíva Európskej únie spresnila, že dohoda o výstavbe tzv. digitálnej diaľnice už platí.

Nový transatlantický optický kábel má byť pripravený na použitie už v roku 2020 a fyzicky bude prepájať Portugalsko s Brazíliou. Jeho cieľom je poskytnúť vysokú širokopásmovú konektivitu a podporiť rozvoj obchodnej, vedeckej a kultúrnej výmeny medzi oboma kontinentmi. Kábel bude podporovať aj ďalšiu prepojenosť medzi jednotlivými krajinami Latinskej Ameriky. Podľa stanoviska Európskej komisie projekt odráža aj záväzok Európskej únie spolupracovať s Latinskou Amerikou na implementácii Agendy 2030 a má uľahčiť vzájomnú spoluprácu v oblastiach ako sú technológie cloud computingu, telemedicíny, podnikania, výskumu a vzdelávania.

Hlavným účastníkom projektu je konzorcium BELLA (skratka pre názov Budovanie európskeho spojenia s Latinskou Amerikou). Konzorcium je založené na medzinárodnom partnerstve výskumných a vzdelávacích sietí, ktorého hlavným investorom je Európska komisia s príspevkom vo výške približne 26,5 miliónov eur. Komisia tieto financie použije z programov Horizont 2020, Copernicus a cez nástroj regionálnej rozvojovej spolupráce.

streda 9. januára 2019

Upozorňujeme: Platby za frekvencie


Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb upozorňuje subjekty, ktoré majú pridelené frekvencie, aby si nezabudli splniť svoju povinnosť a do 15. januára 2019 zaplatili úhradu za právo používať frekvencie.

Frekvencie majú pridelené okrem telekomunikačných operátorov napr. aj obecné polície, hasičské záchranné zbory, nemocnice, civilné bezpečnostné služby, taxislužby, priemyselné podniky... Výška úhrady a ďalšie potrebné informácie sú uvedené priamo v povolení.

Ak držiteľ povolenia nezaplatí úhradu za frekvencie, tak úrad podľa zákona o elektronických komunikáciách zruší povolenie, alebo odoberie pridelenú frekvenciu. Následne nebude môcť takémuto subjektu tri roky vydať povolenie na používanie frekvencií. 

Novinka: Elektronický výpis z registra trestov


Slovenské úrady štátnej a verejnej správy si od 1. januára musia vyhľadať výpis z registra trestov elektronicky z dostupných informačných systémov a prostredníctvom portálu OverSi. Finančná úspora má predstavovať vyše 10 miliónov eur ročne.

Register trestov vybavil v roku 2018 vyše 712.000 žiadostí o výpis, z čoho asi 300.000 výpisov zaplatili občania. Úradom budú vydávané len výpisy z registra trestov, čo si vyžiadalo zavedenie bezpečnostných opatrení v systéme. Prístup k výpisom z registra trestov bude mať iba zamestnanec poverený inštitúciou a každá požiadavka bude evidovaná a archivovaná. Odpisy z registra trestov sú priamo riešené v rámci registra.

Od 1. septembra, kedy vstúpil do platnosti zákon proti byrokracii, sú fyzické a právnické osoby odbremenené od dokladovania výpisov z obchodného, živnostenského registra a z listu vlastníctva. Ide o takzvanú prvú vlnu boja proti byrokracii, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Všetky tieto výpisy si úrady nájdu pomocou portálu OverSI. Od novembra 2018 ponúka portál aj kópiu katastrálnej mapy. Do budúcnosti sa plánuje zrušenie predkladania potvrdení o návšteve školy, ako aj o sociálnych, zdravotných či daňových nedoplatkoch.

EU: Zákaz jednorazových plastov od roku 2021

Plastové výrobky na jedno použitie, vrátane tanierov, príborov, slamiek, paličiek na balóny či vatových tyčiniek, z ktorých vzniká viac ako 70% morského odpadu, by sa na základe europoslancami schváleného návrhu novej smernice nemali od roku 2021 dostať na trh únie.

Poslanci do zoznamu produktov, ktoré by sa mali ocitnúť na čiernej listine, zaradili aj produkty z oxo-degradovateľných plastov a obaly rýchleho občerstvenia vyrobené z expandovaného polystyrénu. Spotreba ďalších produktov, pri ktorých neexistuje alternatíva, by mala byť do roku 2025 obmedzená na úrovni členských štátov aspoň o 25 %. Toto opatrenia sa týka napríklad jednorazových krabíc na hamburgery či sendviče a nádob na zeleninu, ovocie, dezerty alebo zmrzlinu. Členské štáty by mali vypracovať vlastné plány podpory využívania produktov, ktoré sú vhodné na recykláciu a opätovné a viacnásobné využitie. Ďalšie plastové výrobky, napríklad nápojové fľaše, by sa mali zbierať oddelene a do roku 2025 by sa 90 % z nich malo recyklovať.

Poslanci Európskeho parlamentu sa zhodli na potrebe uplatniť redukčné opatrenia aj voči odpadu z tabakových výrobkov - najmä cigaretových filtrov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa mal objem tohto druhu odpadu znížiť o 50 %, do roku 2030 až o 80 %. Jediný cigaretový ohorok dokáže znečistiť päťsto až tisíc litrov vody. Pokiaľ je odhodený voľne na ulici, môže trvať až dvanásť rokov, kým sa rozloží. Filtrom tabakových výrobkov patrí po plastových fľašiach druhé miesto medzi jednorazovými plastovými výrobkami, z ktorých vzniká najviac morského odpadu. Členské štáty by mali zabezpečiť, že náklady na zber odpadov z tabakových výrobkov, ako aj na ich prepravu a spracovanie, uhradia tabakové spoločnosti. 

Podobný princíp by sa mal uplatniť aj voči producentom plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení, ktorí by mali prispieť, a to aj finančne, k naplneniu recyklačných cieľov. Členské štáty by totiž mali každoročne zaistiť aj zber minimálne 50 % stratených alebo zámerne vyhodených rybolovných zariadení či nástrojov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa malo recyklovať 15 % z nich. Rybolovné nástroje predstavujú 27 % odpadu, ktorý končí na európskych plážach.

Plasty tvoria podľa Európskej komisie viac ako 80 % morského odpadu. V dôsledku pomalého rozkladu sa plasty zhromažďujú v moriach, oceánoch a na plážach na celom svete. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov, prostredníctvom ktorých sa dostávajú aj do ľuďmi konzumovanej stravy. Plast je praktický, prispôsobivý, široko uplatniteľný a ekonomicky výhodný materiál, ktorý by však mal byť vo väčšej miere recyklovaný a opätovne využívaný. Odhadzovanie plastov nie je iba ekonomickou stratou materiálu, ktorý mohol byť opätovne využitý, ale vedie k dodatočným nákladom na odpratanie odpadu, či stratám na príjmoch z cestovného ruchu alebo rybolovu.

utorok 8. januára 2019

Radíme: Elektronické daňové priznanie k dani z motorových vozidiel


Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel (DP k DzMV) je potrebné podať a daň aj zaplatiť do 31. januára 2019. Toto daňové priznanie musia podať elektronicky už aj všetky fyzické osoby podnikatelia.

Vypĺňanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel je pre približne 160.000 daňovníkov jednoduchšie. Finančná správa počas uplynulého víkendu rozposlala do elektronických schránok na portáli finančnej správy už všetky predvyplnené daňové priznania k tejto dani -  v časti Prijaté dokumenty v osobnej internetovej zóne daňového subjektu na portáli finančnej správy. Dokument obsahuje všetky identifikačné údaje daňovníka, zdaňovacie obdobie, druh daňového priznania aj samotný výpočet dane. Aj takto vyplnené daňové priznanie však musí daňovník najskôr skontrolovať a doplniť aktuálne údaje pre nové zdaňovacie obdobie 2018. Teda tie, ktoré nemohli byť v predvyplnenom priznaní zohľadnené a zaznamenané, nakoľko neboli spracované v daňovom priznaní za minulé zdaňovacie obdobie. Následne musí daňové priznanie podať. A to aj za predpokladu, ak by predvyplnené daňové priznanie nijako neupravoval.

Sadzba dane je uvedená v prílohe č. 1 zákona o dani z motorových vozidiel a odvíja sa od centimetrov kubických (zdvihového objemu valcov motora) v prípade osobných automobilov, od kilowattov za hodinu v prípade elektromobilov a od celkovej hmotnosti a počtu náprav u nákladných áut. Sadzba dane sa následne upravuje podľa veku vozidla.