Novinka: Elektronický výpis z registra trestov

Slovenské úrady štátnej a verejnej správy si od 1. januára musia vyhľadať výpis z registra trestov elektronicky z dostupných informačných systémov a prostredníctvom portálu OverSi. Finančná úspora má predstavovať vyše 10 miliónov eur ročne.

Register trestov vybavil v roku 2018 vyše 712.000 žiadostí o výpis, z čoho asi 300.000 výpisov zaplatili občania. Úradom budú vydávané len výpisy z registra trestov, čo si vyžiadalo zavedenie bezpečnostných opatrení v systéme. Prístup k výpisom z registra trestov bude mať iba zamestnanec poverený inštitúciou a každá požiadavka bude evidovaná a archivovaná. Odpisy z registra trestov sú priamo riešené v rámci registra.

Od 1. septembra, kedy vstúpil do platnosti zákon proti byrokracii, sú fyzické a právnické osoby odbremenené od dokladovania výpisov z obchodného, živnostenského registra a z listu vlastníctva. Ide o takzvanú prvú vlnu boja proti byrokracii, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Všetky tieto výpisy si úrady nájdu pomocou portálu OverSI. Od novembra 2018 ponúka portál aj kópiu katastrálnej mapy. Do budúcnosti sa plánuje zrušenie predkladania potvrdení o návšteve školy, ako aj o sociálnych, zdravotných či daňových nedoplatkoch.

EU: Zákaz jednorazových plastov od roku 2021

Plastové výrobky na jedno použitie, vrátane tanierov, príborov, slamiek, paličiek na balóny či vatových tyčiniek, z ktorých vzniká viac ako 70% morského odpadu, by sa na základe europoslancami schváleného návrhu novej smernice nemali od roku 2021 dostať na trh únie.

Poslanci do zoznamu produktov, ktoré by sa mali ocitnúť na čiernej listine, zaradili aj produkty z oxo-degradovateľných plastov a obaly rýchleho občerstvenia vyrobené z expandovaného polystyrénu. Spotreba ďalších produktov, pri ktorých neexistuje alternatíva, by mala byť do roku 2025 obmedzená na úrovni členských štátov aspoň o 25 %. Toto opatrenia sa týka napríklad jednorazových krabíc na hamburgery či sendviče a nádob na zeleninu, ovocie, dezerty alebo zmrzlinu. Členské štáty by mali vypracovať vlastné plány podpory využívania produktov, ktoré sú vhodné na recykláciu a opätovné a viacnásobné využitie. Ďalšie plastové výrobky, napríklad nápojové fľaše, by sa mali zbierať oddelene a do roku 2025 by sa 90 % z nich malo recyklovať.

Poslanci Európskeho parlamentu sa zhodli na potrebe uplatniť redukčné opatrenia aj voči odpadu z tabakových výrobkov - najmä cigaretových filtrov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa mal objem tohto druhu odpadu znížiť o 50 %, do roku 2030 až o 80 %. Jediný cigaretový ohorok dokáže znečistiť päťsto až tisíc litrov vody. Pokiaľ je odhodený voľne na ulici, môže trvať až dvanásť rokov, kým sa rozloží. Filtrom tabakových výrobkov patrí po plastových fľašiach druhé miesto medzi jednorazovými plastovými výrobkami, z ktorých vzniká najviac morského odpadu. Členské štáty by mali zabezpečiť, že náklady na zber odpadov z tabakových výrobkov, ako aj na ich prepravu a spracovanie, uhradia tabakové spoločnosti. 

Podobný princíp by sa mal uplatniť aj voči producentom plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení, ktorí by mali prispieť, a to aj finančne, k naplneniu recyklačných cieľov. Členské štáty by totiž mali každoročne zaistiť aj zber minimálne 50 % stratených alebo zámerne vyhodených rybolovných zariadení či nástrojov, ktoré obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa malo recyklovať 15 % z nich. Rybolovné nástroje predstavujú 27 % odpadu, ktorý končí na európskych plážach.

Plasty tvoria podľa Európskej komisie viac ako 80 % morského odpadu. V dôsledku pomalého rozkladu sa plasty zhromažďujú v moriach, oceánoch a na plážach na celom svete. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov, prostredníctvom ktorých sa dostávajú aj do ľuďmi konzumovanej stravy. Plast je praktický, prispôsobivý, široko uplatniteľný a ekonomicky výhodný materiál, ktorý by však mal byť vo väčšej miere recyklovaný a opätovne využívaný. Odhadzovanie plastov nie je iba ekonomickou stratou materiálu, ktorý mohol byť opätovne využitý, ale vedie k dodatočným nákladom na odpratanie odpadu, či stratám na príjmoch z cestovného ruchu alebo rybolovu.

Radíme: Elektronické daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel (DP k DzMV) je potrebné podať a daň aj zaplatiť do 31. januára 2019. Toto daňové priznanie musia podať elektronicky už aj všetky fyzické osoby podnikatelia.

Vypĺňanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel je pre približne 160.000 daňovníkov jednoduchšie. Finančná správa počas uplynulého víkendu rozposlala do elektronických schránok na portáli finančnej správy už všetky predvyplnené daňové priznania k tejto dani -  v časti Prijaté dokumenty v osobnej internetovej zóne daňového subjektu na portáli finančnej správy. Dokument obsahuje všetky identifikačné údaje daňovníka, zdaňovacie obdobie, druh daňového priznania aj samotný výpočet dane. Aj takto vyplnené daňové priznanie však musí daňovník najskôr skontrolovať a doplniť aktuálne údaje pre nové zdaňovacie obdobie 2018. Teda tie, ktoré nemohli byť v predvyplnenom priznaní zohľadnené a zaznamenané, nakoľko neboli spracované v daňovom priznaní za minulé zdaňovacie obdobie. Následne musí daňové priznanie podať. A to aj za predpokladu, ak by predvyplnené daňové priznanie nijako neupravoval.

Sadzba dane je uvedená v prílohe č. 1 zákona o dani z motorových vozidiel a odvíja sa od centimetrov kubických (zdvihového objemu valcov motora) v prípade osobných automobilov, od kilowattov za hodinu v prípade elektromobilov a od celkovej hmotnosti a počtu náprav u nákladných áut. Sadzba dane sa následne upravuje podľa veku vozidla. 

Upozorňujeme: Nebezpečný LED reflektor

Slovenská obchodná inšpekcia zistila, že na trhu SR sa vyskytoval nebezpečný výrobok ohrozujúci zdravie spotrebiteľov. Ide o LED multičipový reflektor TRIXLINE 10 W, model: TR LED flood light z Číny.

LED reflektorové svietidlo s označením LED multičipový reflektor TRIXLINE 10 W, model: TR LED flood light 110 x 25 x 90 mm má na zadnej strane držiak a štítok s identifikačnými (technickými) údajmi. Výrobok je balený v zeleno-bielom kartónovom obale. Pri jeho používaní hrozí nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. Kovové časti svietidla triedy ochrany I, ktoré sú prístupné na nainštalovanom svietidle a ktoré sa môžu stať živými v prípade poruchy izolácie, nie sú pripojené na ochrannú svorku ani ochranný kontakt. Pri skúške ochrany proti prieniku vody do svietidla (na svietidle IP65) sa voda dostala k elektrickým častiam svietidla.

Slovenská obchodná inšpekcia už nariadila stiahnuť výrobok z trhu a povinnosť informovať spotrebiteľov o tomto nebezpečnom výrobku. Spotrebiteľom odporúča, ak si tieto výrobky zakúpili, aby ich vo vlastnom záujme prestali používať. Pri vrátení uvedeného výrobku predávajúcemu máte právo na vrátenie kúpnej ceny.

SR: Najviac transakcií sa uskutočnilo v oblasti energetiky, finančných služieb a nehnuteľností.

Na Slovensku sa ku koncu novembra 2018 predalo vyše 30 spoločností s celkovou odhadovanou hodnotou dosahujúcou takmer 500 mil. EUR. Viacero transakcií sa uzatvorilo v sektoroch energetiky a finančných služieb, čo sa podpísalo aj pod relatívne vysokú hodnotu transakcií. O predaj majú záujem spoločnosti z oblasti priemyselnej výroby a služieb, potravinárstva, zdravotníctva, maloobchodu aj technológií.

„Najväčšie transakcie sa uskutočnili v sektore energetiky. Viaceré energetické firmy investovali do obnoviteľných zdrojov, pri ktorých sú reguláciou garantované výnosy na ďalšie roky, alebo do tzv. ESCO firiem pôsobiacich v oblasti energetickej efektívnosti. V mnohých prípadoch je cieľom diverzifikácia cash-flow do budúcnosti, keďže marža na tradičných energetických biznisoch klesá pri nízkych cenách elektriny“, uviedla Ivana Lorencovičová. Vlastníkov zmenili aj viaceré spoločnosti z oblasti finančných služieb. Noví investori nastúpili do niektorých leasingových spoločností a poisťovní. To predstavuje zmenu oproti predchádzajúcemu roku, kedy transakciám dominovali odvetvia priemyselnej výroby, zdravotníctva a telekomunikácií. Podľa I. Lorencovičovej mnohé ďalšie transakcie sú ešte rozpracované: „Stále pretrváva zvýšený záujem vlastníkov spoločností o predaj. Súčasná situácia je tejto možnosti priaznivo naklonená, nakoľko sa nachádza v obehu veľké množstvo peňazí a mnohí korporátni a finanční investori aktívne vyhľadávajú investičné príležitosti na rast a uloženie voľných prostriedkov.“

Rovnako atraktívne pre investorov sú aj nehnuteľnosti. Záujem investorov je najmä o komerčné nehnuteľnosti, akými sú obchodné centrá, hotely, administratívne budovy a biznis centrá. Aktivita v tomto sektore pretrváva už niekoľko rokov. „Medzi investormi dominovali najmä strategickí investori, teda investori ktorí vstupujú do spoločností v oblasti svojho primárneho biznisu. V energetike a finančných službách je takýto vývoj prirodzený, keďže ide o komplexné a regulované odvetvia s predpokladanou návratnosťou investícií presahujúcich 10 rokov. Motivácia strategických investorov je predovšetkým konsolidovať trh, prípadne rozšíriť svoje pôsobenie na novom trhu a generovať synergie z rozsahu. Takéto firmy majú know-how a skúsenosti z iných krajín, ktoré vedia efektívne aplikovať na Slovensku“, dodala I. Lorencovičová. Podobne ako v uplynulých rokoch podľa nej medzi kupujúcimi prevažovali zahraniční investori, avšak podiel slovenských investorov výrazne narástol a podieľal sa približne na jednej štvrtine z celkového množstva transakcií. Pre slovenské firmy môžu byť zahraniční investori často prínosom, pretože prinášajú overené skúsenosti a vedomosti z jednotlivých oblastí a sektorov a zároveň môžu byť zárukou dlhodobého rozvoja spoločnosti.