Radíme: 10 zlatých pravidiel kyberbezpečnosti

V off-line svete si na svoje veci dávame samozrejme pozor. Ale čo náš on-line život? Podľa analytikov Kaspersky Lab môžu zločinci predať kompletný digitálny život za menej ako 50 dolárov vrátane ukradnutých účtov zo sociálnych sietí, bankových informácií a dokonca aj zoznamovacích aplikácií s uloženými detailami o kreditnej karte.

Ľudia stále bezhlavo zdieľajú súkromné informácie na internete bez ohľadu na následky: až 28 % ľudí zdieľa dôverné dáta náhodou, u 16% ide o vedomé šírenie ich tajomstiev napriek tomu, že ich zdieľaná informácia môže stáť vzťah a v niektorých prípadoch dokonca aj prácu. Rovnako 28 % ľudí priznalo, že náhodou zdieľalo dôverné dáta a jeden z desiatich nesie za to aj následky – najčastejšie ide o stratu priateľov (20 %), šikanu (17 %), finančné straty (15 %), koniec vzťahu (13 %) či stratu zamestnania (13 %).

Na prahu nového roka je preto potrebné čo najviac minimalizovať dopady kyberútoku a ochrániť si tak svoj on-line život. Stačí dodržiavať základné pravidlá kyberbezpečnosti.

1. Správna konfigurácia antispamových nastavení. Kyberzločinci často rozposielajú falošné emailové správy, ktoré napodobňujú mailové upozornenia, napríklad z on-line obchodu alebo banky. Cieľom je oklamať používateľa, ktorý tak nevedome klikne na infikovaný odkaz, čo má za následok ďalšie šírenie malvéru. Preto je dobré doladiť antispamové nastavenia a najmä nikdy neotvárať súbory, ktoré poslal neznámy odosielateľ.

2. Obozretnosť nadovšetko. Neverte nikomu! Nebezpečné odkazy môžu prísť od vašich priateľov na sociálnych sieťach, vašich kolegov či kamarátov z on-line hier, ktorých účty boli kompromitované.

3. Nezanedbávajte aktualizácie! Pravidelne aktualizujte svoj operačný systém, prehliadač, antivírus a ďalšie programy. Kyberzločinci majú tendenciu využívať zraniteľné miesta v softvéri, aby prenikli do systému.

4. Používajte silné a unikátne heslo. Aby ste predišli jednému úniku, ktorý poškodí všetky vaše digitálne identity, nikdy nepoužívajte rovnaké heslo pre viacero stránok a služieb. Vytvorte si silné, hackermi neodcudziteľné heslo pre každý on-line účet.

5. Zadávanie citlivých údajov len cez zabezpečené internetové pripojenie. Ak ste on-line na verejnom mieste, napríklad používate verejné Wi-Fi pripojenie, vaša súkromná sieť sa pripojí k vonkajšiemu svetu. Uistite sa, že vaše zariadenie je zabezpečené a ak váhate, radšej počkajte na lepšiu príležitosť. V prípade, že potrebujete zadať napríklad svoje prihlasovacie údaje alebo číslo svojho účtu, vždy len cez zabezpečené internetové pripojenie.

6. Pozor na sťahované súbory! Jednou z top priorít kyberzločincov je, aby ste si nevedome stiahli do svojho zariadenia malvér. Maskujú ho do programov a aplikácií, pričom po jeho stiahnutí sa snažia odcudziť informácie. Malvér môže byť prezlečený za akúkoľvek aplikáciu, od populárnych hier až po sledovanie dopravy alebo počasia. Nesťahujte aplikácie, ktoré vyzerajú podozrivo alebo prišli zo stránky, ktorej neveríte.

7. On-line nákupy len cez zabezpečené stránky („https:“). Keď nakupujete on-line, zväčša poskytujete aj informácie o kreditnej karte alebo bankovom účte – ide o niečo, na čo kyberzločinci netrpezlivo čakajú. Zadávajte tieto informácie len na stránkach, ktoré majú zabezpečné a šifrované pripojenie. Rozpoznáte ich jednoducho, ich adresa začína „https:“ („s“ znamená zabezpečená).

8. Buďte opatrní, koho stretnete on-line. Ľudia, ktorých stretnete on-line, nemusia byť vždy tými, za koho sa vydávajú. V skutočnosti nemusia byť ani reálni. Falošné profily na sociálnych sieťach sú populárnym nástrojom kyberzločincov, aby nadviazali kontakt s nič netušiacimi webovými používateľmi a vyprázdnili im ich kyberúčty. Preto buďte najmenej tak obozretní a vnímaví voči svojmu okoliu v online svete, ako ste v tom fyzickom.

9. Sledujte povolenia pre mobilné aplikácie a rozšírenia prehliadača. Mobilné aplikácie vás dnes bežne žiadajú, aby ste súhlasili s prístupom ku kontaktom alebo súborom na disku, ku kamere, mikrofónu, polohe a tak ďalej. Niektoré z týchto aplikácií nemôžu bez takéhoto súhlasu správne fungovať. Na druhej strane sú aj také, ktoré používajú tieto informácie na vytvorenie vášho marketingového profilu (a niekedy aj horšie). Vždy kontrolujte povolenia, ktoré dávate aplikácii alebo rozšíreniu.

10. Kontrolujte si váš firewall. Môže to znieť ako veľmi komplikovaná záležitosť, ale v skutočnosti to tak nie je. Ak vlastníte zariadenie, ktoré beží na operačnom systéme Windows, stačí do vyhľadávacieho okienka zadať “firewall” a kliknúť na výsledok (nachádza sa tiež v súbore „Ovládací panel“). Ak je firewall zapnutý a pripojený, tak by malo byť všetko v poriadku. Firewall totiž dokáže odrážať mnohé útoky kyberzločincov.

Euro: 7 z 10 Slovákov považuje zavedenie eura za dobrú vec, ale 35 % si stále prepočítava eurá na slovenské koruny

Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára 1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku ako bankovky a mince ho začalo využívať 12 krajín Európskej únie až v roku 2002. Slovenská republika sa stala súčasťou eurozóny 1. januára 2009 ako jej 16. člen v poradí. Pripomíname si tak desiate výročie nášho fungovania s eurom ako hlavnou menou, ktorou sme nahradili slovenskú korunu a tiež 17. výročie existencie eura ako platidla v hotovosti.

Od nášho vstupu sa do menového bloku pridali iba tri krajiny, čo v súčasnosti tvorí spolok 19 krajín Európy, v ktorom nemusíme riešiť výmenu peňazí do inej meny. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, a platí to aj pre našu súčasnú menu. Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí. Aj európske firmy importujúce na slovenský trh majú po prijatí eura zjednodušené podmienky vstupu na náš trh. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Na druhej strane tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a musí sa prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.

Podľa prieskumu Eurobarometer považuje takmer každý siedmy Slovák (68 %) zavedenie eura u nás za pozitívnu vec, čo prevyšuje aj priemer eurozóny (64 %). Naopak negatívne prijatie eura na Slovensku vníma pätina našincov a v celej eurozóne je to až štvrtina. 8 z 10 našincov zastáva názor, že spoločná mena je dobrá vec pre celú Európsku úniu. Rovnaký názor má 74 % obyvateľov eurozóny. Tým, že sme začali používať euro ako svoju národnú menu, sa ale necítime viac Európanmi. Až 70 % ľudí uviedlo, že sa pre nich týmto krokom nič nezmenilo. Pozitívnou správou je, že na platenie európskymi peniazmi sme si už zvykli. Problémy s používaním a rozlišovaním eurobankoviek nemá 90 % našincov a s mincami si dokážu poradiť tri štvrtiny. V rámci celej eurozóny bol v oboch prípadoch tento podiel ešte o niečo vyšší. Ešte stále viac ako tretina našincov (až 35 %) pri svojich nákupoch rozmýšľa v slovenských korunách, a teda prepočítava dnešné eurá na koruny. Ak by sme sa porovnali s priemerom eurozóny, tak tam je tento podiel o niečo nižší (30 %). No 62 % Slovákov (až 65 % obyvateľov v menovom bloku) si už dokonale zvyklo na eurá a už túto potrebu prepočítavania nemá.

V čom majú Slováci jasno, je zrušenie mincí v nominálnej hodnote 1 a 2 centy. Uvítali by to takmer tri štvrtiny našincov, čím dokonca prevyšujeme európsky priemer. V menovom bloku by tieto centy chcelo zrušiť „len“ 64 % oslovených. V čom ale jasno nemáme, je názor na to, či je cestovanie pre nás ľahšie a lacnejšie po zavedení eura - 39 % Slovákov má pocit, že na tom ušetri, no 40 % tento pocit nemá a zvyšok to nevedel posúdiť. Podobne nerozhodne to skončilo aj v otázke, či došlo k zníženiu nákladov na bankové poplatky pri cestovaní do iných krajín Európskej únie - 34 % našincov uviedlo, že podľa nich sa tieto náklady znížili, no ďalších 33 % to už tak nevníma a zvyšných 33 % to nevedelo posúdiť.

Vianoce: Slovenské tradície

Najkrajšie sviatky roka na Slovensku milujeme. V dnešnej, modernej spoločnosti má každá domácnosť svoje zvyky, ale napriek tomu na západe, strede a východe Slovenska stále prežívajú obľúbené vianočné tradície.

Západné Slovensko: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať chutná polievka, môže to byť kapustnica, šošovicová či dokonca hríbová polievka. Za ňou nasleduje ryba pripravená na rôzne spôsoby. Najčastejšie vyprážaný, prípadne pečený kapor so zemiakovým šalátom. Čaro vianočného večera dotvárajú špeciálne zvyky. Hlava rodiny zvyčajne uloží pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok štedrý. Samozrejme, nemôže chýbať ani rozkrajovanie jabĺčka a oblátka s medom alebo cesnakom. Zvykom je tiež nechať kúsky jedla a omrvinky na stole do druhého dňa, určené sú pre neznámych pocestných. A aby bola rodine dopriata hojnosť aj v ďalšom roku, z poverčivosti sa hádzali do kútov miestnosti orechy. Na Vianoce nemôžu chýbať ani koláčiky, asi najtradičnejší je štedrák, chutný a mimoriadne sýty koláč so štyrmi rôznymi plnkami (lekvárom, makom, orechami a tvarohom) - typický je však pre viaceré slovenské regióny.

Stredné Slovensko: Výraznú rozmanitosť vo sviatočných zvykoch badať aj v celej strednej časti našej krajiny. Pohľad na štedrovečerné menu v severných a južných častiach sa ale výrazne líši. Slávnostná večera sa takmer všade začína modlitbou či prípitkom, potom servírovaním oblátky s medom a makových opekancov. Rovnako nemôže chýbať rozkrajovanie jabĺčka a súčasťou stola sú peniaze či obilniny. Dôvod je prostý – aby bol aj nasledujúci rok čo najviac štedrý. Viaceré rodiny majú stále zaužívané uväzovanie nôh stola, aby bola rodina aj naďalej súdržná. Tí skôr narodení si zase môžu pamätať vidiecky zvyk, keď gazdovia podávali dobytku kúsok oblátky s cesnakom, aby sa im vyhýbali choroby. No a večera? Kým v južných častiach nemôže chýbať rybacia polievka (halászlé), na severe si nevedia predstaviť Vianoce bez chutnej kapustnice s hubami. Severné regióny Slovenska stále dodržiavajú dlhoročnú tradíciu a počas celého dňa nejedia nič mäsité. Zaujímavosťou je, že kapra nahrádzajú v niektorých kútoch netypické pokrmy. Môže to byť pečený pstruh, losos, či dokonca vianočné rezne alebo kačka. V tomto prípade do bodky platí – iný kraj, iný mrav. Viaceré rodiny nezabúdajú tiež na pocestných a tých, ktorí ich počas roka opustili. Pri štedrovečernom stole je preto pripravené o jedno miesto navyše aj s celým prestieraním.

Východné Slovensko: Štedrovečerný stôl je tu jedným z najbohatších. Základ je v podstate totožný ako v prípade ďalších kútov Slovenska. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že do vianočného menu sú zaradené pirohy plnené zemiakmi, bryndzou či syrom. Na začiatku večere sa môže zjesť kúsok chleba so soľou, naopak ako posledné sa po rybe podávajú lokše s makom alebo takzvané bobáľky. Slávnostnú atmosféru pri stole podčiarkujú aj najkrajšie vianočné koledy, ktoré si rodiny spievali. V najtradičnejších kútoch východného Slovenska sa počas 24. decembra stále dodržiava zvyk vinšovania radostných sviatkov, pričom sa začína už ráno a chodí sa od domu k domu. Pri večeri zase platí, že od stola sa neodchádza, ba dokonca rodina pri ňom zotrváva čo najdlhšie, aby si vychutnali čarovnú atmosféru sviatkov. Jediný, kto sa môže od stola vzdialiť, je domáca pani. Zaujímavosťou je starý zvyk umývania sa vo vode s mincami, aby bola rodina po celý rok zdravá. Počas nasledujúcich sviatočných dní sa necháva štedrovečerný stôl stále vyzdobený. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je sviečka. Hovorí sa, že ak jej plameň horí rovno, rodina bude po celý rok zdravá.

Radíme: Prevoz vianočného stromčeka

V týchto dňoch ešte veľa domácnosť rieši nákup vianočného stromčeka. Pokiaľ nie je umelý a kupuje sa u predajcu, ľudia často nemyslia na jeho bezpečný prevoz. Ako ukázal crash test Allianz centra pre technológie (AZT), preprava tradičného symbolu Vianoc môže byť poriadne nebezpečná.

Test simuloval situáciu, v ktorej osobné auto prevážalo vianočný stromček na streche vozidla a v rýchlosti 50 kilometrov za hodinu narazilo do stojaceho auta. Stromček, ktorý bol na streche vozidla pripevnený len elastickými lankami s háčikmi na oboch koncoch, preletel cez strechu dopredu. V prípade reálnej situácie môže takýto náraz ohroziť posádku auta, aj ďalších účastníkov cestnej premávky a v konečnom dôsledku môže mať fatálne následky.

„Najlepší spôsob prevozu vianočného stromčeka je na strešnom nosiči batožiny. Strom treba upevniť lanovým popruhom z nepružného materiálu okolo kmeňa. Popruhy musia byť fixované o hornú časť stromu, aby sa zabránilo jeho skĺznutiu. Po upevnení stromčeka v strešnom nosiči ho ešte treba zaistiť elastickými lankami", vysvetľuje analytička Melanie Kreutner. Stromček môžeme prepravovať aj vo vnútri vozidla, treba sa však ubezpečiť, že v aute je dostatok miesta. Ak prečnieva z kufrových dverí vozidla, koniec nákladu musí byť označený buď reflexným pásom s červenými a bielymi pruhmi alebo červenou textíliou.

Novinka: Špeciálna linka pre údržbu chodníkov

Bratislavský magistrát zriaďuje pre ťažkosti, ktoré im spôsobuje takzvaná chodníková novela, horúcu linku pre zimnú údržbu komunikácií. Verejnosť môže prostredníctvom nej nahlasovať kritické úseky, ktoré budú neodrhnuté či zľadovatené. Číslo linky má byť čoskoro zverejnené na webovej stránke hlavného mesta.

K linke budú priradené štyri čaty pracovníkov z dodávateľských firiem, ktoré budú operatívne a na základe hlásenia od občanov čistiť dotknuté komunikácie, pokiaľ budú v správe mesta. Ostatné informácie sa budú posielať na dispečingy mestských častí, pokiaľ pôjde o úseky v ich pôsobnosti. Doteraz mohla verejnosť posielať svoje podnety k údržbe komunikácií na mail dispecing@bratislava.sk alebo prostredníctvom telefónneho čísla 02/59 356 761.

Bratislavský primátor tvrdí, že v dlhodobejšom horizonte treba vyriešiť správu chodníkov v hlavnom meste, ktoré nie sú jednoznačne vysporiadané. Pomohla by spoločná mapa, kde bude vidno, ktorá cesta a ktorý chodník komu patrí. „Potrebujeme parsportizáciu všetkých chodníkov a vysporiadať k nim vzťah. Je stále 400 úsekov chodníkov a ciest, ktoré nemajú jasného majiteľa. Je to problém mesta aj mestských častí", vysvetlil Vallo. Avizuje, že túto zimu nedokážu mesto a ani mestské časti očistiť chodník pred každým domom v Bratislave.