Radíme: Koncoročné platby

Hoci banky fungujú aj na Silvestra, nemali by sa nechávať finančné záležitosti na poslednú chvíľu. Pri niektorých platbách je dôležité postrážiť si termíny, ich premeškanie sa nemusí vyplatiť. 

Napríklad na získanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu či daňovej úľavy pri dôchodkovom sporení je potrebné, aby boli peniaze pripísané na účet príslušnej inštitúcie ešte v tomto roku. Transakcie v rámci jednej banky sa realizujú v ten istý deň, pri prevode do inej banky v rámci krajín SEPA musí ale každý počítať s jedným dňom navyše. Keďže koniec roka tentoraz pripadá na pondelok, posledným dňom, kedy možno poslať platbu tak, aby bola pripísaná v inej banke v rámci krajín SEPA do konca roka, je nedeľa 30. decembra.

Výnimkou sú urgentné prevody, ktoré prejdú do inej banky v ten istý deň a je možné ich zadať ešte aj na Silvestra. Oproti štandardnému prevodu sú však spravidla drahšie. Riešením môže byť aj priamy vklad hotovosti na účet príjemcu v jeho banke. Vklady hotovosti sú na účet pripísané bezprostredne po ich realizácii v pobočke, ale tiež sa za ne platí poplatok.

EU: Ako zabrániť hromadeniu nesplácaných úverov v bankách

Európska komisia privítala politickú dohodu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o prudenciálnych opatreniach zameraných na nesplácané úvery v Európe. Podľa stanoviska komisie ide o dôležitý krok pre bankový sektor, ktorý posilní jeho odolnosť a zníži mieru ohrozenia.

Dohoda spočíva v tom, že banky na pokrytie rizík spojených s budúcimi potenciálne nesplácanými úvermi vyčlenia osobitné prostriedky. Tým sa predíde hromadeniu nesplácaných expozícií v súvahách bánk a v konečnom dôsledku to bankám umožní riadne si plniť svoju základnú úlohu - financovať hospodárstvo a podporovať rast. Vďaka tejto dohode budú mať banky v súvahách menej nesplácaných úverov, čím sa ich postavenie upevní a umožní im financovať podniky.

Komisia 14. marca tohto roku navrhla balík opatrení, ktorými chce riešiť otázku nesplácaných úverov v bankovom sektore EÚ. Nadviazala tak na akčný plán na zníženie objemu nesplácaných úverov, na ktorom sa európski ministri financií dohodli v júli 2017. Balík v širšom ponímaní obsahuje návrhy ako ďalej rozvíjať sekundárne trhy s nesplácanými úvermi a zrýchliť mimosúdne vymáhanie úverov zabezpečených kolaterálom. Poskytuje tiež technický model, ako zriaďovať vnútroštátne správcovské spoločnosti.

SR: Sedem nových projektov informatizácie

Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 (OP II – PO 7) schválil ďalších sedem projektov informatizácie spoločnosti. Medzi prínosy patrí napríklad dostupnosť ultrarýchleho internetu na celom Slovensku či zlepšenie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom elektronizácie viacerých procesov.

Zelenú dostal projekt Monitorovací systém pre reguláciu a štátny dohľad, ktorého hlavným cieľom je poskytnúť transparentné informácie o stave NGA infraštruktúry prostredníctvom investícií pre zabezpečenie meracej techniky. Zároveň sa zdigitalizujú procesy riadenia intervencií do broadbandu, aby štát mohol pri tvorbe a monitoringu NGA infraštruktúry efektívnejšie a kvalifikovanejšie sa rozhodovať.
      

Ďalším je projekt zabezpečenia efektívneho používania služieb ESO1 poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na celom území SR (projekt ESO1 – D). Základným cieľom elektronického zdravotníctva je zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a to najmä zdieľaním zdravotnej dokumentácie medzi jednotlivými zdravotnými pracovníkmi. Národné centrum zdravotníckych informácií chce prostredníctvom tohto projektu zefektívniť používanie a zvýšiť prínosy systému eZdravie a investovať do jeho rozvoja.
      

Elektronický register mimovládnych neziskových organizácií (MNO) - mimovládne neziskové organizácie budú zaregistrované v jednom zozname, ktorý bude aktuálny a jednotný a bude sa nachádzať vo vládnom cloude. Cieľom Ministerstva vnútra SR je vytvoriť kompaktný zdroj informácií o združeniach občanov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách či neinvestičných fondoch. Register bude využívať doteraz vytvorené centrálne komponenty. Očakáva sa skrátenie lehôt pri vybavovaní na úradoch, zvýšenie transparentnosti procesov, ako aj časovú úsporu pri práci úradníkov.
      

Projekt eZdravie umožní Národnému centru zdravotníckych informácií prostredníctvom elektronizácie niektorých procesov podporiť elektronické zdravotníctvo. Hlavným prínosom projektu je čo najskoršie založenie tzv. EZKO knižky, ktorá je súborom najdôležitejších údajov o pacientovi v elektronickej forme. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotníci budú môcť ľahko zapisovať údaje a vyhľadať informácie. Projekt prinesie celkové zníženie administratívnej záťaže, časovej náročnosti a nákladov, ktoré sú spôsobené nedostatočnou elektronizáciou procesov.
      

Cieľom projektu rozvoja IS pre elektronické služby regulačného úradu je znížiť administratívne zaťaženie občanov a podnikateľov, zmodernizovať svoje služby, ako aj zefektívniť celkový výkon. Regulačný úrad bude viac orientovaný na klientov a pri vybavovaní rôznych životných situácií odbremení ľudí od administratívy. 

Ďalším schváleným projektom je optimalizácia procesov riadenia a prevádzky Zboru väzenskej a justičnej stráže. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže chce projektom inovovať a elektronizovať evidenciu obvinených a odsúdených, ako aj výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Elektronizáciou sa tiež znížia náklady na papier a tlač dokumentov, či na ich doručovanie. Jedným z cieľov je aj úspešná resocializácia odsúdených, ktorej základom bude príprava na elektronický spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci po prepustení osoby na slobodu.

EU: Prísnejšie limity na emisie CO2

Automobily v Európskej únii musia byť do roka 2030 oveľa ekologickejšie. Emisie oxidu uhličitého (CO2) osobných áut musia v porovnaní s úrovňou z roka 2021 klesnúť až o 37,5 % a ľahkých úžitkových vozidiel o 31 %. Pre obidve kategórie sa musí do roka 2025 dosiahnuť redukcia o 15 %. Na tomto kompromise sa dohodli sprostredkovatelia členských štátov, Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
            

Redukcia je oveľa prísnejšia, než pôvodne chceli automobilový priemysel aj nemecká vláda. Členské štáty EÚ začiatkom októbra podporovali zníženie priemerných emisií CO2 osobných a ľahkých úžitkových vozidiel o 35 %. Nemecko vtedy návrh podporilo, hoci spolková vláda aj samotná EK chceli len redukciu o 30 %. Europarlament vstúpil do rokovaní s požiadavkou až 40-percentného zníženia. Limity majú pomôcť splniť európske klimatické ciele a znížiť emisie CO2 cestnej dopravy. Tieto ciele bude možné splniť len vtedy, keď automobilky budú okrem dieselových a benzínových áut predávať aj vozidlá bez emisií, napríklad, čisté elektromobily. Za týmto účelom však budú musieť úplne prerobiť výrobné linky a nemecká vláda sa obáva strát pracovných miest, ak sa prechod na nové typy pohonu uskutoční príliš rýchlo. Prívrženci prísnejších limitov tvrdia presný opak. Podľa nich by mohli európske automobilky uspieť v konkurencii s čínskymi a vytvoriť nové pracovné miesta.
      

Zatiaľ v Európskej únii platí, že všetky predané nové vozidlá do roka 2021 nesmú celkovo prekročiť 95 gramov CO2 na kilometer. Najnovšia dohoda sa týka redukcie z tejto úrovne, no pre mnohé automobilky je aj splnenie súčasného limitu v nedohľadne. Európsky priemer naposledy dosiahol 118 g/km. Približne štvrtina všetkých skleníkových plynov v EÚ pochádza z dopravy, pričom najväčší podiel majú osobné a nákladné vozidlá. Európske združenie automobiliek ACEA nedávno varovalo pred príliš prísnymi cieľovými hodnotami: „Keď EÚ bude tlačiť na príliš ambiciózne hodnoty redukcie CO2, riskuje, že autá sa pre ľudí s obmedzeným rozpočtom predražia.“ Podľa združenia najnovšie protesty vo Francúzsku a Belgicku dokazujú, že tempo zmien musí mať podporu verejnosti.

Trend: Na vianočné darčeky si požičiavame menej

Viac než polovica (56 %) Slovákov uvádza, že vianočné darčeky financujú priebežne, zo svojho bežného príjmu. Takmer dve pätiny respondentov (38 %) na darčeky šetrí niekoľko mesiacov, alebo aj celý rok. Len málo ľudí (2 %) si na nákup darčekov požičia v niektorej finančnej inštitúcii, od rodiny či priateľov.

Ešte v minulom roku pritom podobný prieskum, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal, že si na darčeky a vianočné prípravy berie úver až 18 % Slovákov. Niekoľko mesiacov si na Vianoce sporia predovšetkým mladí ľudia medzi 18 a 24 rokmi (30 %), ktorí si zároveň v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami aj najviac požičiavajú od rodiny alebo priateľov. A naopak, ľudia vo veku od 45 rokov si na vianočné darčeky nepožičiavajú prakticky vôbec. Výrazný pokles podielu ľudí, ktorí si požičiavajú na vianočné darčeky, môže súvisieť jednak s lepšou ekonomickou situáciou v SR rovnako ako s triezvejším uvažovaním pri nákupoch darčekov – než aby sa ľudia kvôli nim zadlžili, kúpia ich napríklad menej. Zaujímavé je, že sme zaznamenali veľmi podobné výsledky naprieč vekovými, demografickými aj regionálnymi skupinami respondentov.

Slováci plánujú extra výdavky najčastejšie 3 mesiace až rok dopredu. Celý rok na vianočné darčeky sporí 17 % Slovákov, viac ako pätine (21 %) ľuďom stačí obmedziť výdavky a sporiť len niekoľko mesiacov. Prieskum tiež ukázal, že Slováci sú pri plánovaní financií celkom disciplinovaní. Dve pätiny (40 %) plánuje svoje extra výdavky na rok dopredu, takmer jedna pätina (18 %) plánuje až na 3 mesiace a 12 % respondentov uvádza, že svoje výdavky príliš neplánuje, pretože nemusí. Na rok dopredu plánujú svoje výdavky predovšetkým zamestnanci so zmluvou na dobu určitú a rodiny so štyrmi a viac členmi domácnosti. Na viac než rok dopredu plánuje svoje výdavky 15 % respondentov.