EU: Spolupráca na vývoji európskej umelej inteligencie

Európska komisia (EK) v rámci svojej stratégie týkajúcej sa umelej inteligencie z apríla 2018 predstavila koordinovaný plán, ktorý vypracovala s členskými štátmi na podporu rozvoja a využívania umelej inteligencie v Európe.

Plán obsahuje spoločné opatrenia v záujme užšej a účinnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, Nórskom, Švajčiarskom a Komisiou v 4 kľúčových oblastiach: zvýšenie investícií, sprístupnenie väčšieho objemu údajov, podpora talentov a zabezpečenie dôvery. Ako prioritné boli označené oblasti verejného záujmu, akou je zdravotná starostlivosť, doprava a mobilita, bezpečnosť či energetika. 

Dohodli sa na viacerých bodoch:
1. Maximalizácia investícií vďaka partnerstvám
Príklady spoločných akcií:
·  Národné stratégie v oblasti umelej inteligencie (do polovice roka 2019 by všetky členské štáty mali mať zavedené vlastné stratégie s investičnými úrovňami a vykonávacie opatrenia).
·  Nové európske verejno-súkromné partnerstvo v oblasti umelej inteligencie (podpora spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom v Európe a vymedzenie spoločného strategického výskumného programu v oblasti umelej inteligencie).
·  Nový fond na rozširovanie podnikov zameraných na umelú inteligenciu (EK podporí začínajúce podniky a inovátorov v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchain).
·  Rozvoj a spájanie špičkových centier pre umelú inteligenciu.

2. Tvorba európskych dátových priestorov
Komisia spolu s európskymi krajinami vytvorí spoločné európske dátové priestory, aby cezhraničná výmena údajov bola bezproblémová a zároveň v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov.

3. Podpora talentov, zručností a celoživotného vzdelávania
Podpora pokročilých študijných programov v oblasti umelej inteligencie, rozvoj digitálnych zručností a celoživotného vzdelávania v rámci celej spoločnosti (Stratégia pre umelú inteligenciu).

4. Rozvoj etickej a dôveryhodnej umelej inteligencie
Európska skupina odborníkov zastupujúca akademickú obec, podniky a občiansku spoločnosť pracuje na etických usmerneniach pre vývoj a používanie umelej inteligencie. Prvá verzia bude uverejnená do konca roka 2018, experti predložia konečnú verziu v marci 2019.

Aktuálne: Takmer každá šiesta firma na Slovensku má virtuálne sídlo

Podľa najnovších zistení Bisnode až 39.890 slovenských podnikov využíva výhody virtuálnych sídiel. Viac než polovica firiem s virtuálnym sídlom podniká v službách, obchode, alebo v oblasti nehnuteľností. 

„Záujem o virtuálne sídla medziročne narastá, čo potvrdila aj naša analýza. Pozreli sme sa bližšie na roky založenia firiem s virtuálnym sídlom. Ukázalo sa, že najviac z týchto spoločností založili podnikatelia v posledných troch rokoch, kedy počet podnikov s virtuálnym sídlom zakaždým presiahol hranicu 3000. Na porovnanie, napríklad v roku 2014 využívalo výhody virtuálneho sídla len 1.765 firiem", uviedla analytička Petra Štěpánová. Zároveň dodáva, že firma s virtuálnou adresou môže predstavovať zvýšené riziko v rámci obchodného styku. 

Z virtuálneho sídla svoj biznis riadi aktuálne 38.206 spoločností s ručením obmedzeným a 1.684 akciových spoločností. Od začiatku tohto roka pribudlo 3.363 podnikov s adresou vo virtuálnom sídle, vlani to bolo 3.557 a v roku 2016 založili podnikatelia 3.494 firiem s virtuálnym sídlom. Najobľúbenejšími medzi virtuálnymi sídlami sú bratislavské adresy ako Karpatské námestie v Rači (1.675 firiem) a Kopčianska ulica, kde papierovo podniká 1.472 firiem.

Radíme: Ani pred Vianocami sa zbytočne nezadlžujte

Slovenská komora exekútorov (SKE) upozorňuje, aby sme sa pred Vianocami zbytočne nezadlžovali. Neuvážené dlhy môžu viesť k dlhodobým finančným problémom, ktoré sa môžu skončiť až exekúciou. Problémom môže byť už aj ručenie za pôžičku.

Vianočné obdobie je nabité emóciami, ktoré niekedy môžu ovplyvniť racionálnu úvahu občana, či zvládne splácanie nového záväzku. Navyše, masívne reklamy bánk i pôžičkových spoločností predstavujú pôžičku pred Vianocami ako niečo prirodzené, čo k sviatkom priam patrí. Nie je to však tak - Vianoce a túžba obdarovať svojich najbližších by nemali byť dôvodom, pre ktorý sa ľudia zadlžujú. Ak človek neodhadne svoje schopnosti splácať riadne dlhy, prípadne mu to znemožní neočakávaná životná udalosť, môže sa dostať do takzvanej dlhovej špirály, keď splácanie jednej pôžičky prekrýva ďalšou, obvykle s ešte horšími podmienkami. To však neraz môže skončiť až exekúciou, ktorá prinesie občanovi ďalšie náklady. U exekútora však nemusí skončiť len samotný dlžník, ale aj ručiteľ. Ľudia neraz podceňujú záväzky, ktoré na seba preberajú v prípade ručenia za pôžičku. Vnímajú to ako priateľskú či rodinnú službu, viac formalitu ako hrozbu skutočného záväzku. Ostanú potom prekvapení, keď od nich veriteľ začne reálne požadovať splatenie dlhu za nesplácajúceho dlžníka.

Ak sa už rozhodnete vziať na seba pred Vianocami nové záväzky, vyberte si tú alternatívu, ktorá vás čo najmenej finančne zaťaží. Určite je výhodnejšie vziať si úver z banky ako z nebankových spoločností, ktoré majú nastavené menej prísne kritériá na bonitu klientov, no neraz podstatne horšie podmienky pre dlžníka. Pri akomkoľvek úvere nie je najdôležitejším parametrom úroková sadzba, ale takzvaná ročná percentuálna miera nákladov, ktorá odráža všetky náklady na úver, vrátane rôznych poplatkov či poistenia. Pri spotrebných úveroch zaplatí občan na úrokoch tým menej, čím kratšiu dobu splácania si zvolí. Pri kreditných kartách sa zasa výrazne oplatí splatiť dlh v rámci bezúročného obdobia, inak sa môže úrok blížiť až k 20 %.

EÚ: Intenzívnejšie proti dezinformáciám

V záujme ochrany svojich demokratických systémov a verejných diskusií, ako aj vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 a viaceré vnútroštátne a miestne voľby, ktoré sa budú v členských štátoch konať do roku 2020, vznikol akčný plán EÚ, na základe ktorého sa intenzívnejšie zakročí proti dezinformáciám v Európe aj za jej hranicami.

Európska komisia zhodnotila doterajší pokrok a v nadväznosti na výzvu európskych lídrov z júna 2018, aby sa zabezpečila ochrana demokratických systémov Európskej únie, stanovili konkrétne opatrenia na boj proti dezinformáciám. Ich súčasťou je vytvorenie systému včasného varovania a podrobné sledovanie dodržiavania kódexu postupov, ku ktorému sa zaviazali online platformy. V akčnom pláne sa počíta aj so zvýšením prostriedkov vyčlenených na túto problematiku. Zameriava sa na štyri oblasti, ktoré majú kľúčový význam pre efektívne budovanie kapacít EÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ.

Lepšie odhaľovanie: osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu, stredisko EÚ pre hybridné hrozby v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj delegácie EÚ v susedných krajinách budú posilnené o ďalších špecialistov a nástroje na analýzu údajov. Očakáva sa, že rozpočet ESVČ na strategickú komunikáciu zameranú na boj proti dezinformáciám a zvyšovanie informovanosti o ich škodlivom vplyve sa viac ako zdvojnásobí – z 1,9 milióna EUR v roku 2018 na 5 miliónov EUR v roku 2019. Členské štáty EÚ by mali tieto opatrenia doplniť posilnením vlastných prostriedkov na boj proti dezinformáciám.

Koordinovaná reakcia: zriadi sa osobitný systém včasného varovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ktorý uľahčí výmenu údajov a hodnotení dezinformačných kampaní a umožní zasielať varovania pred dezinformáciami v reálnom čase. Inštitúcie EÚ a členské štáty sa zamerajú aj na proaktívnu a objektívnu komunikáciu o hodnotách a politikách únie.

On-line platformy a odvetvie: subjekty, ktoré podpísali kódex postupov, by mali urýchlene a účinne plniť záväzky prijaté v rámci tohto kódexu. Mali by sa pritom zamerať na opatrenia, ktoré treba urýchlene vykonať vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019. Ide najmä o zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, zintenzívnenie úsilia o zrušenie aktívnych falošných účtov, označovanie nehumánnych interakcií (teda správ šírených automaticky internetovými „botmi“) a spoluprácu s overovateľmi faktov a akademickými výskumnými pracovníkmi s cieľom odhaľovať dezinformačné kampane a zviditeľniť a šíriť overený obsah. Komisia s pomocou európskej skupiny regulačných orgánov pre oblasť služieb audiovizuálnych médií zabezpečí podrobné a nepretržité sledovanie plnenia týchto záväzkov.

Zvyšovanie informovanosti a posilnenie postavenia občanov: popri cielených informačných kampaniach budú inštitúcie EÚ a členské štáty prostredníctvom osobitných programov podporovať mediálnu gramotnosť. Podporu získajú aj vnútroštátne multidisciplinárne tímy nezávislých overovateľov informácií a výskumných pracovníkov, ktoré budú odhaľovať dezinformačné kampane na sociálnych sieťach a poukazovať na ne.

Európska komisia predložila aj správu o pokroku, ktorý sa dosiahol v boji proti dezinformáciám na internete od predloženia jej oznámenia z apríla 2018.

Umelá inteligencia: Zmeny aj pre finančný trh

Rozvoj umelej inteligencie radikálne transformuje fungovanie dnešných finančných inštitúcií a prežijú len najsilnejšie, na technológiu špecializované spoločnosti. Vyplýva to zo záverov štúdie The New Physics of Financial Services, ktorú spoločne pripravili Svetové ekonomické fórum (WEF) a Deloitte.

Budúcnosť finančných inštitúcií bude podľa štúdie závisieť na rozsahu dát a schopnosti využívať ich, pričom prevádzkovú efektívnosť zvyšuje práve využitie umelej inteligencie. Doterajšie atribúty ako cena, rýchlosť alebo dostupnosť služby strácajú účinnosť a vznikajú nové konkurenčné faktory. Z tých bude profitovať klient, pretože služby budú optimalizované na jeho potreby a budú si konkurovať na základe pridanej hodnoty a nie iba ceny. Vznik ekosystémov, ktoré budú zhromažďovať dáta od spotrebiteľov, korporátnych klientov a tretích strán, tak umožní finančným inštitúciám ponúknuť diferencované, personalizované poradenstvo, lepší výkon a pozitívnu zákaznícku skúsenosť. „Umelá inteligencia v úlohe asistenta zmení poskytovanie finančného poradenstva, ktoré už nebude všeobecné, neosobné a závislé na subjektívnom odporúčaní poradcov. Klient bude komunikovať iba s jednou platformou či agentom, ktorí budú vyhľadávať, porovnávať a odporúčať najvhodnejšie produkty rôznych poskytovateľov. Umelá inteligencia tak zautomatizuje väčšinu rutinného rozhodovania klientov“, vysvetľuje Michal Kopanič.

K zmenám prispeje aj využívanie zdieľaných dátových súborov. To zvýši prevádzkovú efektivitu a bezpečnosť finančného systému. Zdieľanie dát prostredníctvom umelej inteligencie pomôže v prevencii podvodov a v boji proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú dnes často vykonávané neefektívne a neúčinne. Predpisy upravujúce ochranu a prenosnosť osobných údajov významne ovplyvnia možnosti finančných inštitúcií využívať umelú inteligenciu. Zavedenie si vyžiada prehodnotenie princípov a techník dohľadu s cieľom nájsť riešenie pre etické „šedé zóny" aj regulačné nejasnosti. „Nové otázky ohľadom ochrany spotrebiteľa a systémových rizík zostanú aj naďalej v kompetencii regulačných orgánov. Schopnosť efektívne na tieto výzvy reagovať si bude vyžadovať spoluprácu zainteresovaných strán z verejného aj súkromného sektora. Cieľom je vyriešiť regulačné neistoty a riadiť riziká a príležitosti umelej inteligencie. Na ceste k pochopeniu a riadeniu prínosov umelej inteligencie a potrebe zabezpečiť globálnu ekonomickú, sociálnu a politickú stabilitu sa vyskytnú prekážky, preto bude kľúčová spolupráca zainteresovaných strán“, uzavrel Kopanič.