EÚ: Intenzívnejšie proti dezinformáciám

V záujme ochrany svojich demokratických systémov a verejných diskusií, ako aj vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 a viaceré vnútroštátne a miestne voľby, ktoré sa budú v členských štátoch konať do roku 2020, vznikol akčný plán EÚ, na základe ktorého sa intenzívnejšie zakročí proti dezinformáciám v Európe aj za jej hranicami.

Európska komisia zhodnotila doterajší pokrok a v nadväznosti na výzvu európskych lídrov z júna 2018, aby sa zabezpečila ochrana demokratických systémov Európskej únie, stanovili konkrétne opatrenia na boj proti dezinformáciám. Ich súčasťou je vytvorenie systému včasného varovania a podrobné sledovanie dodržiavania kódexu postupov, ku ktorému sa zaviazali online platformy. V akčnom pláne sa počíta aj so zvýšením prostriedkov vyčlenených na túto problematiku. Zameriava sa na štyri oblasti, ktoré majú kľúčový význam pre efektívne budovanie kapacít EÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ.

Lepšie odhaľovanie: osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu, stredisko EÚ pre hybridné hrozby v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj delegácie EÚ v susedných krajinách budú posilnené o ďalších špecialistov a nástroje na analýzu údajov. Očakáva sa, že rozpočet ESVČ na strategickú komunikáciu zameranú na boj proti dezinformáciám a zvyšovanie informovanosti o ich škodlivom vplyve sa viac ako zdvojnásobí – z 1,9 milióna EUR v roku 2018 na 5 miliónov EUR v roku 2019. Členské štáty EÚ by mali tieto opatrenia doplniť posilnením vlastných prostriedkov na boj proti dezinformáciám.

Koordinovaná reakcia: zriadi sa osobitný systém včasného varovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ktorý uľahčí výmenu údajov a hodnotení dezinformačných kampaní a umožní zasielať varovania pred dezinformáciami v reálnom čase. Inštitúcie EÚ a členské štáty sa zamerajú aj na proaktívnu a objektívnu komunikáciu o hodnotách a politikách únie.

On-line platformy a odvetvie: subjekty, ktoré podpísali kódex postupov, by mali urýchlene a účinne plniť záväzky prijaté v rámci tohto kódexu. Mali by sa pritom zamerať na opatrenia, ktoré treba urýchlene vykonať vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019. Ide najmä o zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, zintenzívnenie úsilia o zrušenie aktívnych falošných účtov, označovanie nehumánnych interakcií (teda správ šírených automaticky internetovými „botmi“) a spoluprácu s overovateľmi faktov a akademickými výskumnými pracovníkmi s cieľom odhaľovať dezinformačné kampane a zviditeľniť a šíriť overený obsah. Komisia s pomocou európskej skupiny regulačných orgánov pre oblasť služieb audiovizuálnych médií zabezpečí podrobné a nepretržité sledovanie plnenia týchto záväzkov.

Zvyšovanie informovanosti a posilnenie postavenia občanov: popri cielených informačných kampaniach budú inštitúcie EÚ a členské štáty prostredníctvom osobitných programov podporovať mediálnu gramotnosť. Podporu získajú aj vnútroštátne multidisciplinárne tímy nezávislých overovateľov informácií a výskumných pracovníkov, ktoré budú odhaľovať dezinformačné kampane na sociálnych sieťach a poukazovať na ne.

Európska komisia predložila aj správu o pokroku, ktorý sa dosiahol v boji proti dezinformáciám na internete od predloženia jej oznámenia z apríla 2018.

Umelá inteligencia: Zmeny aj pre finančný trh

Rozvoj umelej inteligencie radikálne transformuje fungovanie dnešných finančných inštitúcií a prežijú len najsilnejšie, na technológiu špecializované spoločnosti. Vyplýva to zo záverov štúdie The New Physics of Financial Services, ktorú spoločne pripravili Svetové ekonomické fórum (WEF) a Deloitte.

Budúcnosť finančných inštitúcií bude podľa štúdie závisieť na rozsahu dát a schopnosti využívať ich, pričom prevádzkovú efektívnosť zvyšuje práve využitie umelej inteligencie. Doterajšie atribúty ako cena, rýchlosť alebo dostupnosť služby strácajú účinnosť a vznikajú nové konkurenčné faktory. Z tých bude profitovať klient, pretože služby budú optimalizované na jeho potreby a budú si konkurovať na základe pridanej hodnoty a nie iba ceny. Vznik ekosystémov, ktoré budú zhromažďovať dáta od spotrebiteľov, korporátnych klientov a tretích strán, tak umožní finančným inštitúciám ponúknuť diferencované, personalizované poradenstvo, lepší výkon a pozitívnu zákaznícku skúsenosť. „Umelá inteligencia v úlohe asistenta zmení poskytovanie finančného poradenstva, ktoré už nebude všeobecné, neosobné a závislé na subjektívnom odporúčaní poradcov. Klient bude komunikovať iba s jednou platformou či agentom, ktorí budú vyhľadávať, porovnávať a odporúčať najvhodnejšie produkty rôznych poskytovateľov. Umelá inteligencia tak zautomatizuje väčšinu rutinného rozhodovania klientov“, vysvetľuje Michal Kopanič.

K zmenám prispeje aj využívanie zdieľaných dátových súborov. To zvýši prevádzkovú efektivitu a bezpečnosť finančného systému. Zdieľanie dát prostredníctvom umelej inteligencie pomôže v prevencii podvodov a v boji proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú dnes často vykonávané neefektívne a neúčinne. Predpisy upravujúce ochranu a prenosnosť osobných údajov významne ovplyvnia možnosti finančných inštitúcií využívať umelú inteligenciu. Zavedenie si vyžiada prehodnotenie princípov a techník dohľadu s cieľom nájsť riešenie pre etické „šedé zóny" aj regulačné nejasnosti. „Nové otázky ohľadom ochrany spotrebiteľa a systémových rizík zostanú aj naďalej v kompetencii regulačných orgánov. Schopnosť efektívne na tieto výzvy reagovať si bude vyžadovať spoluprácu zainteresovaných strán z verejného aj súkromného sektora. Cieľom je vyriešiť regulačné neistoty a riadiť riziká a príležitosti umelej inteligencie. Na ceste k pochopeniu a riadeniu prínosov umelej inteligencie a potrebe zabezpečiť globálnu ekonomickú, sociálnu a politickú stabilitu sa vyskytnú prekážky, preto bude kľúčová spolupráca zainteresovaných strán“, uzavrel Kopanič.

Slovensko.sk: Prihlasovanie pre zahraničných používateľov

Portál slovensko.sk (ÚPVS) má nový dizajn prihlasovania umožňujúci prihlasovanie nielen slovenským občanom ale aj obyvateľom členských krajín Európskej únie. Prihlasovanie pre zahraničných používateľov je dostupné cez slovenskú aj anglickú verziu portálu, pričom je používateľ presmerovaný na prihlasovací portál pre občanov EÚ - eIDAS Node.

V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 910/2014 (nariadenie eIDAS) majú členské štáty EÚ povinnosť uznávať prostriedky elektronickej identifikácie vydané v inom členskom štáte EÚ na účely prístupu k službám, ktoré poskytuje subjekt verejného sektora online, a to v prípade, ak sú splnené potrebné podmienky. Prihlasovanie zahraničných osôb na portál je momentálne umožnené iba osobám s nemeckým občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte cudzinca žijúceho v Nemecku.

Po úspešnom prihlásení obyvateľa inej krajiny EÚ bude tento občan presmerovaný na portál slovensko.sk, kde v pravom hornom rohu (v prihlasovacom paneli) uvidí možnosť vstupu do elektronickej schránky. Schránka sa mu zriadi na základe prvého prihlásenia. Nový vizuál prihlasovania bol vytvorený na základe pravidiel Jednotného dizajn manuálu elektronických služieb (ID-SK). Dizajn graficky rozlišuje prihlasovanie so slovenským občianskym preukazom a prihlasovanie pre obyvateľov členských krajín EÚ a je dostupný v slovenskom aj v anglickom jazyku.

Výzva: Odborní hodnotitelia na projekty z oblasti priemyslu 4.0, kybernetickej bezpečnosti a biotechnológie

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) pokračuje v zvyšovaní transparentnosti a v zapájaní verejného sektora do svojich procesov. Vyhlasuje ďalšiu výzvu na zapojenie odborných hodnotiteľov do rozhodovania o projektoch financovaných z verejných a európskych zdrojov.

Uchádzači, ktorí majú záujem stať sa odbornými hodnotiteľmi, musia spĺňať všeobecné, odborné aj osobnostné kritériá. Podmienkou je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, dokladovaná prax v danej oblasti, znalosť posúdenia vhodnosti, účelnosti a navrhovaného spôsobu realizácie projektu, znalosť posúdenia administratívnej a prevádzkovej kapacity žiadateľa o poskytnutie pomoci a v neposlednom rade znalosť moderných technologických trendov v daných oblastiach. Odborní hodnotitelia majú možnosť rozhodnúť, na ktoré z projektov poputujú finančné prostriedky.

Záujemcovia môžu predkladať žiadosti na zaradenie do zoznamu odborných hodnotiteľov na projekty z oblasti priemyslu 4.0, kybernetickej bezpečnosti a biotechnológie v písomnej forme v slovenskom jazyku do 31. januára 2019. Bližšie informácie a podmienky výzvy sú zverejnené na webe vicepremier.gov.sk. Výzva pre projekty z oblasti priemyslu 4.0, kybernetickej bezpečnosti a biotechnológie je pokračovaním piatich výziev ÚPVII na pomoc malým a stredným podnikom s inovatívnym potenciálom.

Eurostat: Letecké služby EÚ využila viac než miliarda cestujúcich

V roku 2017 v priestore Európskej únie (EÚ) využilo možnosti leteckej dopravy 1,043 miliardy cestujúcich, čo je sedempercentný nárast voči roku 2016 a nárast o 39 percent v porovnaní s rokom 2009.
      

Podľa správy Eurostatu osobná letecká doprava vo vnútri EÚ predstavovala vlani takmer polovicu (47 %) celkovej osobnej leteckej dopravy a počet leteckých pasažierov mimo únie bol na úrovni 36 %, zatiaľ čo vnútroštátna letecká preprava cestujúcich predstavovala len 17 % podiel. Najväčší počet cestujúcich v leteckej doprave bol vlani zaznamenaný v Spojenom kráľovstve (265 miliónov), Nemecku (212 miliónov), Španielsku (210 miliónov), Francúzsku (154 miliónov) a v Taliansku (144 miliónov). Na Slovensku v roku 2017 letecké služby využilo 2,4 milióna pasažierov (menší počet bol zaznamenaný iba v Slovinsku), čo je nárast o 11,3 % voči predošlému roku. Lety zo SR do iných krajín únie využilo 1,792 milióna cestujúcich, 586.000 pasažierov letelo mimo krajín EÚ a len 24.000 osôb využilo vnútroštátne lety. Počet leteckých pasažierov v roku 2017 vzrástol vo všetkých členských štátoch EÚ v porovnaní s rokom 2016. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Slovinsku (+ 20 %), Luxembursku, Estónsku, Bulharsku a Českej republike (+ 19%), potom v Rumunsku, Chorvátsku a na Malte (+ 18%). Celkovo sa počet cestujúcich v leteckej doprave medziročne zvýšil o 70,5 milióna (+ 7%).  

Aj vlani bolo najvyťaženejším letiskom v EÚ londýnske letisko Heathrow (78 miliónov cestujúcich). Skupinu piatich najrušnejších európskych letísk dopĺňajú Paríž / Charles de Gaulle (69), Amsterdam / Schiphol (68), Frankfurt / Main (64) a Madrid / Barajas (52). Tesne za nimi nasledovali letiská Barcelona / El Prat (47 miliónov), Londýn / Gatwick (46), Mníchov (45) a Rím / Fiumicino (41). Podľa Eurostatu každé z najväčších 30 európskych letísk zaznamenalo vlani nárast počtu cestujúcich s výnimkou letísk Tegel v Berlíne (pokles o 4 %) a Rím / Fiumicino (- 2%). Najvyšší nárast cestujúcich spomedzi 30 najväčších európskych letísk zaznamenala Varšava (+ 23%), potom Lisabon a Praha - Ruzyně (+ 19%), Miláno / Malpensa a Brusel (+ 14%). Bratislavské letisko bolo v roku 2017 druhé najslabšie z hľadiska počtu prepravených cestujúcich - 1,92 milióna. Horšiu pozíciu získalo iba letisko v Ľubľane (1,68 milióna cestujúcich). na druhej strane však Letisko M. R. Štefánika zaznamenalo 10,5 % nárast cestujúcich voči predošlému roku. Najviac pasažierov (1,40 milióna) letelo do iných krajín EÚ, 509.000 osôb cestovalo mimo EÚ a 17.000 ľudí využilo prepravu na iné slovenské letiská.