SR: Tretí antibyrokratický balíček

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) predstavilo tretí antibyrokratický balíček, ktorý obsahuje 36 opatrení na znižovanie administratívneho zaťaženia, podporu podnikania a digitalizáciu. Zameriava sa na elektronizáciu služieb a zefektívnenie procesov pri začatí podnikania a otváraní prevádzok. Do konca budúceho roka by malo byť zavedených do praxe 32 opatrení, zvyšné sa zrealizujú počas roku 2020. 

Ministerstvo hospodárstva predložilo tretí antibyrokratický balíček na pripomienkové konanie, následne by o ňom mala rokovať vláda. Opatrenia prinášajú jednotné pravidlá pre tie inštitúcie na Slovensku, s ktorými sa stretávajú občania pri začatí podnikania a otváraní rôznych prevádzok: stavebné úrady, regionálne úrady verejného zdravotníctva, inšpektoráty práce a inšpektoráty SOI, ktoré majú regionálne rôzny prístup a požiadavky na podnikateľov. Príslušné úrady vypracujú a zverejnia kontrolné zoznamy povinností (tzv. checklist) pre začínajúcich podnikateľov, ktoré doteraz chýbali. Všetky úrady by mali postupne zverejniť aj vzory požadovaných tlačív. 

Podnikateľom majú zmeny ušetriť v prvom roku 72,5 milióna eur, následne až 76 miliónov eur. Napríklad nebudú musieť vykonať povoľovacie konanie pri otváraní prevádzok s minimálnym alebo žiadnym vplyvom na zdravie zamestnancov (napr. kancelárie), ale pošlú iba oznámenie. Žiadosť o uvedenie priestorov do prevádzky bude jednotná pre všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva, zverejní sa na webe a nebudú sa vyžadovať nepotrebné prílohy. Opatrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR sa primárne zameriavajú na zjednodušenie stavebného konania - napríklad vytvorenie novej kategorizácie nebytových priestorov zjednotí postupy stavebných úradov, zverejní sa jednotný vzoru žiadosti o zmenu účelu užívania stavby. Súčasný právny stav totiž spôsobuje odlišné prístupy stavebných úradov k podnikateľským subjektom. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) bude môcť napríklad pri porušení menej závažných pravidiel využiť kompetenciu, kedy podnikateľ dostane „druhú šancu". Ak urobí nápravu v prospech spotrebiteľov, môže sa mu znížiť, alebo úplne odpustiť hroziaca sankcia. SOI súčasne nebude musieť viesť správne konanie a môže sa sústrediť na iné aktivity. Po novom by mala SOI pri výške pokuty zohľadňovať aj obrat podniku.

Prvý balíček antibyrokratických opatrení obsahoval 35 opatrení a vláda ho schválila v júni 2017. Druhý balíček, ktorý obsahuje 23 opatrení a päť úloh, platí od mája t.r.

Google Pay: Už aj v slovenských e-shopoch

Na Slovensko prichádza možnosť on-line platieb prostredníctvom Google Pay. Kým platenie mobilom v obchodoch prostredníctvom tejto platobnej metódy si slovenskí používatelia už osvojili a obľúbili, na internete bola služba Google Pay dostupná len na globálnych platformách. Vďaka partnerstvu spoločnosti Google s PayU a Global Payments Europe bude po novom možné prostredníctvom tlačidla GPay zaplatiť aj v lokálnych  e-shopoch firiem ako napríklad Nay, Datart, Mall či Regiojet. Najväčšou výhodou tohto riešenia je úspora času, keďže používateľ už nebude musieť zakaždým vypĺňať dlhé formuláre s platobnými údajmi.

Poskytovatelia technológií pre bezhotovostné transakcie Global Payments Europe (GPE) a PayU integrovali platobnú metódu GPay priamo do svojej platobnej brány. Vďaka tomu môžu stovky internetových obchodov ponúkať svojim zákazníkom platenie cez tlačidlo GPay, teda bez nutnosti zadávať akékoľvek ďalšie platobné údaje. A prostredníctvom Google Pay je momentálne možné platiť aj na vyše 43 tisíc predajných miestach na Slovensku. Systém mobilných platieb do svojej aplikácie zaradili napríklad aj európsky autobusový dopravca FlixBus či globálna služba AirBnB.

Google Pay umožňuje platiť v obchodoch, na internete ako aj v mobilných aplikáciách. Zákazník tak so sebou nemusí nosiť ani peňaženku, pri platení v obchode len priloží mobil k bezkontaktnému terminálu, pri platení on-line nemusí znovu a znovu vypĺňať formuláre s platobnými údajmi. Okrem platobných kariet je možné v službe Google Pay ukladať a využívať aj vernostné a darčekové karty. Pri platbe v obchode, e-shope či v aplikáciách pritom nezdieľa Google Pay dáta o vašej platobnej karte s obchodníkom. V prípade straty alebo krádeže telefónu môžu používatelia najprv zistiť polohu telefónu vďaka funkcii Nájdi moje zariadenie. Potom ho môžu na diaľku buď uzamknúť novým heslom, alebo ho celý vymazať so všetkými údajmi. V každom prípade nie je nutné deaktivovať platobnú kartu, pretože jej údaje sa v telefóne nenachádzajú.

Trend: Pravidelný stres na pracovisku

Takmer polovica zamestnancov na Slovensku pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, prípadne takmer každý deň. Vyplýva to z on-line prieskumu Paylab Data Research, do ktorého sa zapojilo takmer 3.000 respondentov. Až 49 % z nich pritom priznalo, že stres na pracovisku zažijú minimálne niekoľkokrát za týždeň. 

Viac ako pätina Slovákov pritom potvrdila, že stresové situácie považuje za takmer bežnú každodennú vec. Najčastejším faktorom, ktorý nám spôsobuje stres v zamestnaní, je nadmerné množstvo práce. Túto odpoveď označilo až 45 % respondentov. Ako ďalšie dôvody uviedli Slováci príliš vysoké očakávania nadriadených, zlé pracovné podmienky, ale aj zanedbávanie súkromného života.
     
Výsledky prieskumu ukázali, že kvalifikovaní technickí zamestnanci pociťujú v porovnaní so zamestnancami s iným pracovným zaradením najmenej stresu. Naopak najviac stresu zažívajú vrcholoví manažéri. Až 73 % z nich priznáva, že zažíva stresujúce situácie minimálne niekoľkokrát za týždeň. Top manažérom spôsobuje najviac stresu nadmerné množstvo práce a zanedbávanie súkromného života. Pri nižších a stredných manažéroch sú to popri nadmernom množstve práce tiež vysoké očakávania nadriadených.

„Všetci zamestnanci označili za najväčší problém nadmerné množstvo práce okrem pomocných zamestnancov. Tí označovali najčastejšie zlé pracovné podmienky. Ukazuje sa, že v prípade prvého miesta je množstvo stresu priamo úmerné výške platu. Práve zamestnanci, ktorí zažívajú najviac stresu, majú tiež najvyšší celkový priemerný plat. Podľa Platy.sk je priemerný plat top manažéra na Slovensku 3.440 eur v hrubom", uviedla Nikola Richterová. Toto pravidlo porušujú len kvalifikovaní netechnickí zamestnanci, ktorí podľa prieskumu majú na pracovisku najmenej stresu. Ich celkový priemerný plat je však tretí najvyšší. Je to 1.386 eur v hrubom.

#GivingTuesday: Nezištná pomoc

Dni nákupného šialenstva strieda sviatok štedrosti, darovania a dobrovoľníctva. Myšlienka Giving Tuesday, ktorý konkuruje nákupným sviatkom ako Black Friday či Cyber Monday, je až šokujúco prostá. Aj preto sa do jednej z najväčších celosvetových filantropických aktivít každý rok zapájajú tisícky ľudí, inštitúcií, ale aj firiem. Na Slovensku budeme „darovací utorok“ sláviť už druhý rok, a to 27. novembra.

Hnutie #GivingTuesday jedinečným spôsobom spája rôznych partnerov – neziskové organizácie, firmy, ale aj rodiny a jednotlivcov. Všetkým ide o to isté – podporovať a rozširovať malé skutky láskavosti. Pre neziskové organizácie je darovací utorok príležitosťou osloviť svojich podporovateľov a známych, aby im pomohli tam, kde naozaj treba. Firmy môžu zapojiť svojich zamestnancov a pomôcť dobrej veci, v ktorú veria. Do oslavy darovania #GivingTuesday sa zapája vyše 120 krajín, viac než 50.000 organizácií a milióny ľudí. Na Slovensku získalo podporu tiež od 5 osobností, ktorí sú ambasádormi tohto ročníka  – herečka Táňa Pauhofová, športovec Matej Tóth, moderátor Milan „Junior“ Zimnýkoval, youtuber Expl0ited a spevák Miro Jaroš. Počas dňa budú hovoriť o tom, čo si nekúpili, aby namiesto toho kúpili dar niekomu inému.

Slovensko sa stalo súčasťou celosvetového hnutia minulý rok prostredníctvom Nadácie Pontis. V roku 2017 si tak aj Slováci mohli po prvýkrát užiť radosť z pomáhania a prispeli viac ako 83.000 eurami, vyše 12-timi tonami oblečenia a iných potrebných vecí, nespočetnými dobrovoľníckymi hodinami a dobrými skutkami. Už v prvom roku sa podarilo prepojiť svet biznisu s tým občianskym. Zamestnanci firmy Eset dostali možnosť podporiť niektorý z vybraných neziskových projektov cez portál DobraKrajina.sk. Nadácia Eset následne každý dar zdvojnásobila. Vyzbieralo sa spolu 4.989 eur. Firma Disig potešila svojich zákazníkov i zamestnancov ručne vyrobenými drobnosťami z Dobrého obchodu. Podporili tým slovenské neziskové organizácie, ktoré na Sashe.sk ponúkajú výrobky svojich zdravotne či mentálne znevýhodnených klientov. Okrem firiem sa do #GivingTuesday zapojilo aj tisíce ľudí z radov bežnej verejnosti. Napríklad v nízkoprahovom centre Kaspian v Petržalke získali vďaka darcom finančnú podporu na zariadenie novej poradenskej miestnosti. Mladí zo sídliska Kopčany v Bratislave naštartovali vďaka asistentom z centra Ulita vlastný sociálny projekt. Vytvorili značku oblečenia a počas #GivingTuesday získali od darcov dostatok financií na výrobu prvej série oblečenia.

Upozorňujeme: Nezaradenie do registra NBÚ môže ohroziť bezpečnosť

Pokiaľ sa firmy či inštitúcie, ktorým to ukladá zákon, neprihlásia do registra Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), môžu tak v konečnom dôsledku ohroziť bezpečnosť Slovenska. Vybraným spoločnostiam to prikazuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.

NBÚ upozorňuje, že podľa zákona majú prevádzkovatelia služieb povinnosť skúmať prekročenie identifikačných kritérií svojej prevádzkovanej služby. Na základe pozitívnej identifikácie majú títo prevádzkovatelia potom zákonnú povinnosť nahlásiť túto skutočnosť úradu. Inštitúcie sa môžu dostať do registra aj z podnetu ústredného orgánu, ktorý je zodpovedný za zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti vo svojom segmente pôsobnosti. Úrad môže zaradiť prevádzkovateľov do registra aj na základe vlastného zistenia. Ide teda o zaradenie priamo zo zákona, kedy je konkrétnemu subjektu úradom doručované oznámenie o zaradení do registra prevádzkovateľov základných služieb. Takýto uvedený postup však v žiadnom prípade nezbavuje prevádzkovateľa služby povinnosti hlásiť úradu prekročenie identifikačných kritérií, ani v žiadnom prípade neumožňuje vyhnúť sa prípadnému príslušnému sankčnému mechanizmu.

Spoločnostiam a inštitúciam, ktoré sa do potrebných registrov nezahlásia, hrozí podľa NBÚ pokuta. Podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti môže úrad uložiť pokutu až do sumy 300.000 eur tomu, kto si nesplní svoju nahlasovaciu (samoidentifikačnú) povinnosť. Nezaradenie sa do systému môže viesť až k vzniku závažného kybernetického incidentu a tým k narušeniu kybernetickej bezpečnosti Slovenska, respektíve bezpečnosti ako takej. Pri bezpečnostnom zlyhaní konkrétneho prevádzkovateľa základnej služby môže dôjsť ku škodám aj u samotných používateľov koncových služieb. Preto je nevyhnutné, aby si každý, kto prevádzkuje službu uvedenú v zákone a vo vyhláške identifikoval svoje informačné systémy a zapojil sa do koordinovaného a korigovaného systému kybernetickej bezpečnosti.