Trend: Pravidelný stres na pracovisku

Takmer polovica zamestnancov na Slovensku pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, prípadne takmer každý deň. Vyplýva to z on-line prieskumu Paylab Data Research, do ktorého sa zapojilo takmer 3.000 respondentov. Až 49 % z nich pritom priznalo, že stres na pracovisku zažijú minimálne niekoľkokrát za týždeň. 

Viac ako pätina Slovákov pritom potvrdila, že stresové situácie považuje za takmer bežnú každodennú vec. Najčastejším faktorom, ktorý nám spôsobuje stres v zamestnaní, je nadmerné množstvo práce. Túto odpoveď označilo až 45 % respondentov. Ako ďalšie dôvody uviedli Slováci príliš vysoké očakávania nadriadených, zlé pracovné podmienky, ale aj zanedbávanie súkromného života.
     
Výsledky prieskumu ukázali, že kvalifikovaní technickí zamestnanci pociťujú v porovnaní so zamestnancami s iným pracovným zaradením najmenej stresu. Naopak najviac stresu zažívajú vrcholoví manažéri. Až 73 % z nich priznáva, že zažíva stresujúce situácie minimálne niekoľkokrát za týždeň. Top manažérom spôsobuje najviac stresu nadmerné množstvo práce a zanedbávanie súkromného života. Pri nižších a stredných manažéroch sú to popri nadmernom množstve práce tiež vysoké očakávania nadriadených.

„Všetci zamestnanci označili za najväčší problém nadmerné množstvo práce okrem pomocných zamestnancov. Tí označovali najčastejšie zlé pracovné podmienky. Ukazuje sa, že v prípade prvého miesta je množstvo stresu priamo úmerné výške platu. Práve zamestnanci, ktorí zažívajú najviac stresu, majú tiež najvyšší celkový priemerný plat. Podľa Platy.sk je priemerný plat top manažéra na Slovensku 3.440 eur v hrubom", uviedla Nikola Richterová. Toto pravidlo porušujú len kvalifikovaní netechnickí zamestnanci, ktorí podľa prieskumu majú na pracovisku najmenej stresu. Ich celkový priemerný plat je však tretí najvyšší. Je to 1.386 eur v hrubom.

#GivingTuesday: Nezištná pomoc

Dni nákupného šialenstva strieda sviatok štedrosti, darovania a dobrovoľníctva. Myšlienka Giving Tuesday, ktorý konkuruje nákupným sviatkom ako Black Friday či Cyber Monday, je až šokujúco prostá. Aj preto sa do jednej z najväčších celosvetových filantropických aktivít každý rok zapájajú tisícky ľudí, inštitúcií, ale aj firiem. Na Slovensku budeme „darovací utorok“ sláviť už druhý rok, a to 27. novembra.

Hnutie #GivingTuesday jedinečným spôsobom spája rôznych partnerov – neziskové organizácie, firmy, ale aj rodiny a jednotlivcov. Všetkým ide o to isté – podporovať a rozširovať malé skutky láskavosti. Pre neziskové organizácie je darovací utorok príležitosťou osloviť svojich podporovateľov a známych, aby im pomohli tam, kde naozaj treba. Firmy môžu zapojiť svojich zamestnancov a pomôcť dobrej veci, v ktorú veria. Do oslavy darovania #GivingTuesday sa zapája vyše 120 krajín, viac než 50.000 organizácií a milióny ľudí. Na Slovensku získalo podporu tiež od 5 osobností, ktorí sú ambasádormi tohto ročníka  – herečka Táňa Pauhofová, športovec Matej Tóth, moderátor Milan „Junior“ Zimnýkoval, youtuber Expl0ited a spevák Miro Jaroš. Počas dňa budú hovoriť o tom, čo si nekúpili, aby namiesto toho kúpili dar niekomu inému.

Slovensko sa stalo súčasťou celosvetového hnutia minulý rok prostredníctvom Nadácie Pontis. V roku 2017 si tak aj Slováci mohli po prvýkrát užiť radosť z pomáhania a prispeli viac ako 83.000 eurami, vyše 12-timi tonami oblečenia a iných potrebných vecí, nespočetnými dobrovoľníckymi hodinami a dobrými skutkami. Už v prvom roku sa podarilo prepojiť svet biznisu s tým občianskym. Zamestnanci firmy Eset dostali možnosť podporiť niektorý z vybraných neziskových projektov cez portál DobraKrajina.sk. Nadácia Eset následne každý dar zdvojnásobila. Vyzbieralo sa spolu 4.989 eur. Firma Disig potešila svojich zákazníkov i zamestnancov ručne vyrobenými drobnosťami z Dobrého obchodu. Podporili tým slovenské neziskové organizácie, ktoré na Sashe.sk ponúkajú výrobky svojich zdravotne či mentálne znevýhodnených klientov. Okrem firiem sa do #GivingTuesday zapojilo aj tisíce ľudí z radov bežnej verejnosti. Napríklad v nízkoprahovom centre Kaspian v Petržalke získali vďaka darcom finančnú podporu na zariadenie novej poradenskej miestnosti. Mladí zo sídliska Kopčany v Bratislave naštartovali vďaka asistentom z centra Ulita vlastný sociálny projekt. Vytvorili značku oblečenia a počas #GivingTuesday získali od darcov dostatok financií na výrobu prvej série oblečenia.

Upozorňujeme: Nezaradenie do registra NBÚ môže ohroziť bezpečnosť

Pokiaľ sa firmy či inštitúcie, ktorým to ukladá zákon, neprihlásia do registra Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), môžu tak v konečnom dôsledku ohroziť bezpečnosť Slovenska. Vybraným spoločnostiam to prikazuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.

NBÚ upozorňuje, že podľa zákona majú prevádzkovatelia služieb povinnosť skúmať prekročenie identifikačných kritérií svojej prevádzkovanej služby. Na základe pozitívnej identifikácie majú títo prevádzkovatelia potom zákonnú povinnosť nahlásiť túto skutočnosť úradu. Inštitúcie sa môžu dostať do registra aj z podnetu ústredného orgánu, ktorý je zodpovedný za zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti vo svojom segmente pôsobnosti. Úrad môže zaradiť prevádzkovateľov do registra aj na základe vlastného zistenia. Ide teda o zaradenie priamo zo zákona, kedy je konkrétnemu subjektu úradom doručované oznámenie o zaradení do registra prevádzkovateľov základných služieb. Takýto uvedený postup však v žiadnom prípade nezbavuje prevádzkovateľa služby povinnosti hlásiť úradu prekročenie identifikačných kritérií, ani v žiadnom prípade neumožňuje vyhnúť sa prípadnému príslušnému sankčnému mechanizmu.

Spoločnostiam a inštitúciam, ktoré sa do potrebných registrov nezahlásia, hrozí podľa NBÚ pokuta. Podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti môže úrad uložiť pokutu až do sumy 300.000 eur tomu, kto si nesplní svoju nahlasovaciu (samoidentifikačnú) povinnosť. Nezaradenie sa do systému môže viesť až k vzniku závažného kybernetického incidentu a tým k narušeniu kybernetickej bezpečnosti Slovenska, respektíve bezpečnosti ako takej. Pri bezpečnostnom zlyhaní konkrétneho prevádzkovateľa základnej služby môže dôjsť ku škodám aj u samotných používateľov koncových služieb. Preto je nevyhnutné, aby si každý, kto prevádzkuje službu uvedenú v zákone a vo vyhláške identifikoval svoje informačné systémy a zapojil sa do koordinovaného a korigovaného systému kybernetickej bezpečnosti.

Aktuálne: Najčastejšie sú vo firmách blokované erotické stránky, sociálne siete a herné servery

Podľa lokálneho prieskumu o IT bezpečnosti GFI Software takmer tri štvrtiny opýtaných českých a slovenských IT administrátorov (73 %) trápia návštevy firemných užívateľov na nezabezpečených webových stránkach. Možnosť nákazy z webu považujú za najväčší problém pri surfovaní internetom v pracovnom čase, a to aj v porovnaní s ďalšími sprievodnými javmi, ako sú nižšia produktivita práce, zahltenie kapacity či únik citlivých dát.

Prieskum, ktorý sa uskutočnil medzi českými a slovenskými predajnými partnermi GFI a Kerio v septembri tohto roku potvrdil, že v oblasti IT bezpečnosti je ochrana webového pripojenia druhou najpodceňovanejšou, hneď za ochranou elektronickej pošty. Infikované webové stránky sú podľa oslovených správcov IT taktiež druhým najčastejším kanálom, ktorým do podnikových sietí preniká škodlivý softvér vrátane ransomvéru.

Hlavné zistenia prieskumu:

§  Zabezpečenie firemného webového prístupu je podceňované podľa 37 % opýtaných IT administrátorov.

§  IT správcov najviac trápi prístup používateľov na nezabezpečené webové stránky (73 %), nižšia produktivita (33 %), zahltenie kapacity (20 %) a únik citlivých dát (13 %).

§  Z dôvodu ochrany najviac blokujú prístup na erotické stránky (74 %), sociálne siete (68 %) a herné stránky (55 %). Naopak, iba minimálne blokujú spravodajské servery (3 %) a žiadne stránky neblokuje 19 % administrátorov.

§  Podľa 81 % IT správcov najviac ohrozuje firemnú bezpečnosť neopatrnosť užívateľov, ďalej nedostatočné zabezpečenie IT nástrojmi (52 %), kybernetické útoky (35 %) a zlyhanie IT (29 %).

„Pre štyri pätiny našich partnerov sú najväčšiu hrozbu IT bezpečnosti neopatrní používatelia“, povedal Zdeněk Bínek: „Ak už firmy umožnia svojim pracovníkom prístup k podnikovému webovému pripojeniu, mali by sa zaistiť viacerými bezpečnostnými nástrojmi.“

EU: Stručný pohľad na zdravie: Európa 2018

Európska komisia a OECD spoločne uverejnili správu prezentujúcu analýzy zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti zdravotníctva v 28 členských štátoch, 5 kandidátskych krajinách a 3 krajinách krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Správa je prvým krokom v dvojročnom cykle, ďalej bude v roku 2019 nasledovať vypracovanie zdravotných profilov všetkých členských krajín EÚ, z ktorých vyplynú osobitné charakteristiky a posledným je séria diskusií v jednotlivých štátoch. „Priemerná dĺžka života v EÚ je jednou z najvyšších na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Veľa životov sa môže zachrániť zvýšením úsilia na podporu zdravého životného štýlu", uviedol Komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis. Priemerná dĺžka života v krajinách EÚ stabilne rastie, ale od roku 2011 sa spomalila. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia.

Na Slovensku bola v roku 2016 predpokladaná dĺžka života 77 rokov, pričom európsky priemer je 81 rokov. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia: na Slovensku môže 30 ročný muž s vysokou úrovňou vzdelania očakávať, že bude žiť o 15 rokov viac v porovnaní s tým, keby dosiahol len nízku úroveň vzdelania a 30 ročná vzdelaná žena môže očakávať dlhší život o 7 rokov v porovnaní so ženou s nízkou úrovňou vzdelania. Najčastejšou príčinou úmrtia sú na Slovensku sú ochorenia obehového systému a rakovina.

Ďalšie zistenia zo správy, ktorá varuje aj pred rizikovými faktormi ako fajčenie, alkohol či obezita, vyžaduje univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a posilnenie zdravotného systému:
·         Výsledky z viacerých krajín ukazujú, že 20 % výdavkov na zdravotníctvo by mohlo byť rozdelených lepšie.
·         V roku 2015 zomrelo v  dôsledku duševných chorôb viac ako 84.000 ľudí. Celkové výdavky na boj proti nim sa odhadujú na 600 miliárd eur ročne. Duševné choroby nemajú len sociálny, ale aj ekonomický dopad.
·         Skoro 40 % mladých zažilo v predchádzajúcom mesiaci najmenej jednu udalosť s nadpriemernou konzumáciou alkoholu (tzv. binge drinking). Napriek tomu, že celková spotreba alkoholu sa znížila, naďalej ostáva zníženie jeho konzumácie prioritou.