Aktuálne: Najčastejšie sú vo firmách blokované erotické stránky, sociálne siete a herné servery

Podľa lokálneho prieskumu o IT bezpečnosti GFI Software takmer tri štvrtiny opýtaných českých a slovenských IT administrátorov (73 %) trápia návštevy firemných užívateľov na nezabezpečených webových stránkach. Možnosť nákazy z webu považujú za najväčší problém pri surfovaní internetom v pracovnom čase, a to aj v porovnaní s ďalšími sprievodnými javmi, ako sú nižšia produktivita práce, zahltenie kapacity či únik citlivých dát.

Prieskum, ktorý sa uskutočnil medzi českými a slovenskými predajnými partnermi GFI a Kerio v septembri tohto roku potvrdil, že v oblasti IT bezpečnosti je ochrana webového pripojenia druhou najpodceňovanejšou, hneď za ochranou elektronickej pošty. Infikované webové stránky sú podľa oslovených správcov IT taktiež druhým najčastejším kanálom, ktorým do podnikových sietí preniká škodlivý softvér vrátane ransomvéru.

Hlavné zistenia prieskumu:

§  Zabezpečenie firemného webového prístupu je podceňované podľa 37 % opýtaných IT administrátorov.

§  IT správcov najviac trápi prístup používateľov na nezabezpečené webové stránky (73 %), nižšia produktivita (33 %), zahltenie kapacity (20 %) a únik citlivých dát (13 %).

§  Z dôvodu ochrany najviac blokujú prístup na erotické stránky (74 %), sociálne siete (68 %) a herné stránky (55 %). Naopak, iba minimálne blokujú spravodajské servery (3 %) a žiadne stránky neblokuje 19 % administrátorov.

§  Podľa 81 % IT správcov najviac ohrozuje firemnú bezpečnosť neopatrnosť užívateľov, ďalej nedostatočné zabezpečenie IT nástrojmi (52 %), kybernetické útoky (35 %) a zlyhanie IT (29 %).

„Pre štyri pätiny našich partnerov sú najväčšiu hrozbu IT bezpečnosti neopatrní používatelia“, povedal Zdeněk Bínek: „Ak už firmy umožnia svojim pracovníkom prístup k podnikovému webovému pripojeniu, mali by sa zaistiť viacerými bezpečnostnými nástrojmi.“

EU: Stručný pohľad na zdravie: Európa 2018

Európska komisia a OECD spoločne uverejnili správu prezentujúcu analýzy zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti zdravotníctva v 28 členských štátoch, 5 kandidátskych krajinách a 3 krajinách krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Správa je prvým krokom v dvojročnom cykle, ďalej bude v roku 2019 nasledovať vypracovanie zdravotných profilov všetkých členských krajín EÚ, z ktorých vyplynú osobitné charakteristiky a posledným je séria diskusií v jednotlivých štátoch. „Priemerná dĺžka života v EÚ je jednou z najvyšších na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Veľa životov sa môže zachrániť zvýšením úsilia na podporu zdravého životného štýlu", uviedol Komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis. Priemerná dĺžka života v krajinách EÚ stabilne rastie, ale od roku 2011 sa spomalila. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia.

Na Slovensku bola v roku 2016 predpokladaná dĺžka života 77 rokov, pričom európsky priemer je 81 rokov. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia: na Slovensku môže 30 ročný muž s vysokou úrovňou vzdelania očakávať, že bude žiť o 15 rokov viac v porovnaní s tým, keby dosiahol len nízku úroveň vzdelania a 30 ročná vzdelaná žena môže očakávať dlhší život o 7 rokov v porovnaní so ženou s nízkou úrovňou vzdelania. Najčastejšou príčinou úmrtia sú na Slovensku sú ochorenia obehového systému a rakovina.

Ďalšie zistenia zo správy, ktorá varuje aj pred rizikovými faktormi ako fajčenie, alkohol či obezita, vyžaduje univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a posilnenie zdravotného systému:
·         Výsledky z viacerých krajín ukazujú, že 20 % výdavkov na zdravotníctvo by mohlo byť rozdelených lepšie.
·         V roku 2015 zomrelo v  dôsledku duševných chorôb viac ako 84.000 ľudí. Celkové výdavky na boj proti nim sa odhadujú na 600 miliárd eur ročne. Duševné choroby nemajú len sociálny, ale aj ekonomický dopad.
·         Skoro 40 % mladých zažilo v predchádzajúcom mesiaci najmenej jednu udalosť s nadpriemernou konzumáciou alkoholu (tzv. binge drinking). Napriek tomu, že celková spotreba alkoholu sa znížila, naďalej ostáva zníženie jeho konzumácie prioritou.

Black Friday: Výhodné ceny sa môžu výrazne líšiť

Zľavová akcia Black Friday (Čierny piatok) prišla do Európy zo Spojených štátov amerických a udomácňuje sa aj na Slovensku. Obchody počas nej ponúkajú výrazné zľavy na sortiment, niekedy aj od 50 do 80 %. Tento rok akcia pripadá na piatok 23. novembra.

      

Podľa Ľubomíra Drahovského chcú predajne počas Čierneho piatka predovšetkým vyprázdniť sklady pred prichádzajúcimi Vianocami, aby mali priestor pre nový sortiment. Mrzí ho však, že niektoré spoločnosti zneužívajú túto akciu a nerobia ju len pár dní okolo Čierneho piatka, ale napríklad aj celý mesiac. Tento rok bude pritom podľa Drahovského pre maloobchod a jeho tržby mimoriadne úspešný. Príjmy domácností sú vyššie ako v predchádzajúcom období a zároveň ľudí lákajú aj splátkové úvery, aby si na nákupy požičiavali.

Portál Heureka.sk tiež upozorňuje, že Black Friday sa už netýka len piatka, ale akcie prebiehajú často aj celý mesiac. „V tomto čase evidujeme, že sa ceny rovnakých produktov u rozličných predajcov môžu líšiť až o 43 %. Znamená to, že fantastické zľavy často nemajú nič spoločného s výhodnými ponukami, ale reálne často znamenajú len návrat k priemernej cene na trhu. Je preto dobré porovnávať si ceny po zľave s ďalšími predajcami", vysvetlil Michal Vodák. Zľavnenými ponukami sa podľa neho netreba nechať hneď opantať a treba si ich dobre pozrieť: „Môže sa stať, že rovnaký tovar nájde spotrebiteľ v inom e-shope za ešte výhodnejšiu cenu, ako ponúkajú iní obchodníci v zľave."

Aktuálne: Od roku 2018 nové pravidlá čerpania superodpočtov

Za rok 2017 objem superodpočtov, ktorými si daňové subjekty odpočítali zo svojho výsledného daňového základu 25 % vynaložených prostriedkov na realizáciu projektov výskumu a vývoja za účelom zvýšenia svojej konkurencieschopnosti, dosiahol výšku približne 20 miliónov eur. Uplatnilo si ho 158 spoločností.

V porovnaní s rokom 2015, v ktorom bola táto daňová výhoda zavedená, sa počet subjektov takmer zdvojnásobil a objem uplatneného superodpočtu vzrástol viac ako dvojnásobne. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Buraeu (CRIF SK) v zoznamoch užívateľov výhody superodpočtu v roku 2017 pribudlo 80 nových podnikateľských subjektov a len 36 subjektov využilo túto daňovú úľavu každoročne. Za tri roky fungovania tohto vládneho nástroja na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja superodpočet znížil výsledný daňový základ podnikateľov celkovo o 45,8 milióna eur. Podľa Jany Šnircovej, finančnej analytičky spoločnosti, tento výsledok stále nezodpovedá očakávaniam.
      

Superodpočet v roku 2017 najviac využili podnikatelia z odvetvia priemyselnej výroby a počet subjektov zaoberajúcich sa priemyselnou výrobou medzi užívateľmi tejto daňovej úľavy v roku 2017 prvýkrát prevýšil polovicu, ich podiel na celkovom objeme uplatneného superodpočtu sa medziročne zvýšil zo 66 na necelých 70 %. V tomto roku platili ešte pôvodné podmienky pre uplatnenie tzv. superodpočtu na výskum a vývoj, ktoré dovoľovali odpočítať od základu dane 25 % hodnoty vynaložených výdavkov. Nové, výhodnejšie pravidlá čerpania superodpočtov, ktoré o. i. umožňujú odpočítať až 100 % nákladov na výskum a vývoj, budú uplatnené až v daňových priznaniach za rok 2018.

Trend: Zdieľané pracovné miesto

Vyše 69 % mladých ľudí vymení akýkoľvek zamestnanecký benefit za možnosť pracovať variabilne. Zdieľané pracovné miesta, s ktorými sa spája flexibilný pracovný čas, sa tak stávajú úspešnými čoraz viac.

Podľa prieskumu spoločnosti Regus voľný pracovný režim láka mileniálov viac ako vyššia mzda. Od roku 2005 vzrástol počet ľudí pracujúcich „odkiaľkoľvek“ až o 103 %, pričom viac ako polovica profesionálov dnes odpracuje väčšinu zo svojho týždňa mimo štandardnej kancelárie. Tento voľnejší štýl, ktorý zamestnancom dovoľuje zariadiť si prácu a súkromný život podľa vlastných možností a aj napriek tomu odviesť 100 % výkon, preferuje čoraz viac ľudí. Jedným z najväčších vplyvov na zmenu starej kancelárskej klasiky sú moderné technológie. Až dve tretiny mladých ľudí v prieskume uviedli, že k spokojnosti v zamestnaní potrebujú najmodernejšie technológie a kvalitné internetové pripojenie. Internet je podľa prieskumu najdôležitejším kritériom až pre 81 % ľudí pri voľbe pracovného miesta.

Zdieľané kancelárie sú zaujímavé pre firmy aj z finančného hľadiska. Na nákladoch môžu ušetriť až pätinu. V spojitosti s coworkingovým centrom sú pre zamestnávateľov zdieľané kancelárie zaujímavé aj z hľadiska efektivity. Zamestnávatelia nemajú počiatočné investície do zariaďovania ani dlhodobé záväzky súvisiace s prenájmom, objednávajú si len toľko pracovných miest, koľko aktuálne potrebujú. V prieskume sa uvádza, že až 80 % firiem si volí zdieľané kancelárie práve z dôvodu redukcie nákladov. Ušetria najmä na obstaraní nehnuteľnosti, platbách za nájom, opravách či administratíve. Tretina spoločností z celkového počtu viac ako 18.000 dopytovaných podnikateľov z 96 krajín uviedla úsporu 5 až 10 %, polovica potvrdila úsporu 10 až 20 % a necelá pätina tvrdí, že jej náklady klesli o viac ako pätinu.