EU: Nové pravidlá na odstránenie teroristického obsahu z internetu

Predseda Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Európskej únie za rok 2018 predstavil nové pravidlá, podľa ktorých sa bude teroristický obsah odstraňovať z internetu do jednej hodiny. Nové pravidlá sú predstavené pred neformálnym stretnutím v Salzburgu, na ktorom by sa lídri EÚ mali venovať otázkam bezpečnosti.

Teroristický obsah sa na internete naďalej šíri a pre európsku spoločnosť predstavuje reálnu hrozbu. Len v januári 2018 bolo zaznamenaných takmer 700 nových prípadov oficiálnej online propagandy Dá'iš. Európska komisia na dobrovoľnom základe pracuje s niekoľkými kľúčovými zainteresovanými stranami v rámci internetového fóra EÚ vrátane on-line platforiem, členských štátov a Europolu, aby sa obmedzila prítomnosť teroristického obsahu na internete. V marci spoločnostiam a členským štátom odporučila niekoľko opatrení na ďalšie zintenzívnenie tejto práce. Napriek tomu, že toto úsilie prinieslo pozitívne výsledky, celkový pokrok nebol dostatočný.

Novými pravidlami navrhnutými Európskou komisiou (EK) sa pomôže zabezpečiť, aby sa teroristický obsah z internetu rýchlo odstránil:

- Pravidlo jednej hodiny: teroristický obsah je z dôvodu rýchlosti, akou sa šíri, najškodlivejší v prvých hodinách výskytu on-line. Preto EK navrhuje právne záväznú jednohodinovú lehotu, v ktorej sa má obsah na základe príkazu od príslušných vnútroštátnych orgánov odstrániť.

- Jasná definícia teroristického obsahu ako materiálu, ktorý podnecuje na páchanie teroristických trestných činov alebo ich obhajuje, propaguje činnosti teroristickej skupiny alebo poskytuje technické inštrukcie na páchanie teroristických trestných činov.

- Povinnosť náležitej starostlivosti pre všetky platformy, aby sa zabezpečilo, že sa nezneužívajú na šírenie teroristického obsahu na internete. V závislosti od rizika šírenia teroristického obsahu prostredníctvom ich platforiem budú poskytovatelia služieb povinní podnikať aj iniciatívne opatrenia, napríklad využívať nové nástroje, aby lepšie chránili svoje platformy a svojich používateľov pred zneužívaním teroristami,

- Intenzívnejšia spolupráca: návrhom sa zriaďuje rámec posilnenej spolupráce medzi poskytovateľmi hostingových služieb, členskými štátmi a Europolom. Od poskytovateľov hostingových služieb a od členských štátov sa bude žiadať, aby zriadili kontaktné miesta, ktoré budú k dispozícií nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a tým zjednodušili ďalšie spracovanie príkazov na odstránenie nelegálneho obsahu a hlásení.

- Silnejšie záruky: poskytovatelia obsahu sa budú môcť spoľahnúť na účinné mechanizmy podávania sťažností, ktoré budú musieť zaviesť všetci poskytovatelia služieb. Ak odstránenie obsahu nebude opodstatnené, od poskytovateľa služieb sa bude očakávať, že ho čo najrýchlejšie obnoví. Vnútroštátne orgány budú poskytovať účinné súdne prostriedky nápravy a poskytovatelia platforiem a obsahu budú mať právo napadnúť príkaz na odstránenie. V prípade platforiem, ktoré využívajú automatizované detekčné nástroje, by mal byť zavedený osobný dohľad a malo by sa využívať manuálne overovanie, aby sa zabránilo chybným odstráneniam.

- Väčšia transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa: transparentnosť a dohľad sa zaručí prostredníctvom každoročných správ o transparentnosti vyžadovaných od poskytovateľov služieb a členských štátov, v ktorých sa uvedú spôsoby boja proti teroristickému obsahu, ako aj pravidelné hlásenia o podniknutých iniciatívnych opatreniach.

- Silné a odstrašujúce finančné sankcie: členské štáty budú musieť zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie príkazov na odstránenie teroristického obsahu z internetu. Ak sa budú pravidelne nedodržiavať príkazy na odstránenie takéhoto obsahu, môžu sa poskytovateľovi služieb uložiť peňažné sankcie až do 4% jeho celkového obratu za posledný obchodný rok.

Na boj proti ďalším formám nezákonného obsahu, akými sú napríklad nenávistné prejavy na internete, sa významné IT spoločnosti (Facebook, Microsoft, Twitter, YouTube, Instagram, Google+, Snapchat a Dailymotion) zaviazali dodržiavať kódex správania. Zaviazali sa bezodkladne vyhodnocovať a v prípade potreby odstraňovať nezákonný xenofóbny a rasistický obsah (väčšinu do 24 hodín), pomáhať používateľom oznamovať nezákonné nenávistné prejavy a zlepšiť podporu občianskej spoločnosti, ako aj koordináciu s vnútroštátnymi orgánmi.

Bezpečnosť: Takmer každý tretí únik firemných dát končí výpoveďou

Podľa správy Kaspersky Lab a B2B International takmer každý tretí (31%) únik údajov v minulom roku viedol k tomu, že ľudia prišli o svoju prácu. A nehovoríme len o IT zamestnancoch. V 29% prípadov v malých a stredných podnikoch a 27% prípadov vo veľkých podnikoch prišli o prácu predstavitelia na vyšších senior pozíciách mimo IT.

Správa Od dátového vzostupu až po dátový pád: Riziká a odmeny súvisiace s ochranou osobných údajov zistila, že 43% podnikov na celom svete malo za posledný rok aspoň jednu zlú skúsenosť s únikom údajov, z čoho až v dvoch pätinách prípadov došlo k zásahu do osobných identifikačných údajov zákazníka, tzv. PII (41% prípadov v malých a stredných podnikoch a 40% vo veľkých podnikoch). Pokiaľ ide o zodpovedných zamestnancov, nie vždy sa im po incidente podarilo udržať svoje pracovné miesta, a týkalo sa to dokonca aj tých na top manažérskej úrovni. Výpoveď kvôli úniku dát môže podľa prieskumu postihnúť skutočne kohokoľvek bez ohľadu na pozíciu, ktorú vo firme zastáva. V roku 2017 mal dopad na širokú škálu ľudí, ktorí boli zo zamestnania prepustení: od generálnych riaditeľov až po rádových zamestnancov, ktorí vystavili zákaznícke dáta riziku. Samozrejme, pre podniky to znamená oveľa viac ako len stratený talent: 45% malých a stredných podnikov a 47% veľkých podnikov muselo zaplatiť odškodnenie postihnutým zákazníkom, viac ako tretina – respektíve 35% malých a stredných podnikov a 38% veľkých podnikov zaznamenali problémy prilákať nových zákazníkov a viac ako štvrtina (27%) malých a stredných podnikov a 31% veľkých podnikov museli zaplatiť pokuty.

V moderných firmách sa uchovávaniu citlivých osobných údajov prakticky nedá vyhnúť: 88% spoločností zhromažďuje a ukladá osobné identifikačné údaje svojich zákazníkov (PII) a 86% zhromažďuje a ukladá takýto typ informácií o svojich zamestnancoch. Navyše nové predpisy, ako napríklad GDPR, znamenajú, že uchovávanie osobných údajov prináša aj riziká spojené s neplnením regulačných požiadaviek. Riziko je priam hmatateľné vzhľadom na skutočnosť, akým spôsobom firmy uchovávajú dáta. Približne 20% citlivých zákazníckych a korporátnych údajov sú uchovávané mimo firmy: v externom cloude, v súkromných zariadeniach zamestnancov (BOYD) alebo v tzv. SaaS aplikáciách, čo spôsobuje, že kontrola dátového toku a ich bezpečné uchovanie sú pre podniky skutočnou výzvou.

Podľa prieskumu má 86% firiem zavedenú aspoň nejakú formu zabezpečenia údajov a takisto zavedené pravidlá, ktorými je zabezpečené dodržiavanie platnej legislatívy. Samotné pravidlá ochrany osobných údajov však nie sú zárukou, že s údajmi sa bude skutočne zaobchádzať správnym spôsobom. Existuje preto potreba nasadenia bezpečnostných riešení, ktoré dokážu chrániť údaje naprieč celou infraštruktúrou – vrátane cloudu, zariadení, aplikácií a ďalších. Je potrebné zvýšiť povedomie o kyberbezpečnosti, no nielen medzi IT pracovníkmi, ale všetkými zamestnancami, keďže čoraz viac oddelení vo firme pracuje s údajmi a teda im musí byť jasné, ako ich uchovávať v bezpečí. „Zatiaľ čo únik údajov môže byť pre firmu ako takú zničujúce, môže mať tiež nemalý vplyv na životy ľudí – či už sú to zákazníci alebo zamestnanci, ktorí pochybili. Treba mať neustále na pamäti, že kybernetická bezpečnosť má dosah v reálnom živote a mala by zaujímať naozaj každého. Keďže dáta dnes už prechádzajú cez viaceré zariadenia a cloudové úložiská a s reguláciami, ako je GDPR, ktoré sú už v platnosti, je dôležité, aby firmy venovali ešte väčšiu pozornosť svojim stratégiám na ochranu údajov,“ hovorí Dmitry Aleshin.

SR: Dlhy u mobilných operátorov

Mladí ľudia na Slovensku majú najviac dlhov, ktoré nedokážu splácať, u mobilných operátorov. Ich podlžnosti za telefonovanie a prenos dát, ktoré sú po lehote splatnosti, dosahujú niekoľko miliónov eur.

Podľa evidencie EOS KSI Slovensko tlekomunikačným spoločnostiam dlhuje peniaze až 12.000 Slovákov do 28 rokov. V tejto vekovej skupine je ich najviac a spolu majú zaplatiť vyše 5,3 milióna eur. Ide o nesplácané pohľadávky v ťažkej delikvencii s omeškaním splácania aj jeden rok. Najvyšší dlh jednotlivca pritom dosahuje 8.580 eur. K takejto vysokej sume sa môžu dopracovať ľudia, ktorí mali napríklad extrémnu spotrebu na prenose dát doma, ale ešte pravdepodobnejšie v zahraničí. Alebo prekročili predplatené balíky tým, že telefonovali na neznáme čísla do iných krajín.
     
Okrem telekomunikačných spoločností dlhujú mladí ľudia do 28 rokov aj bankám a nebankovkám. V týchto odvetviach je dlžníkov menej, len takmer 6.000, ale dlhujú omnoho vyššie sumy, spolu vyše 19 miliónov eur. Opäť ide o záväzky po lehote splatnosti, ktorých neúspešné vymáhanie banky a nebankovky presunuli na inkasnú spoločnosť EOS KSI. Ďalšie záväzky majú mladí ľudia v poisťovniach či lízingových spoločnostiach. Vyše 1,2 milióna eur dlhujú napríklad za škody, ktoré spôsobili nepoistenými autami.

EU: Platby za využívanie diel umelcov a novinárov

Európsky parlament schválil svoj mandát na rokovania s Radou (ministrov) EÚ o reforme digitálneho autorského práva únie. Súčasťou textu sú záruky chrániace malé podniky a slobodu prejavu.

Cieľom parlamentných pozmeňujúcich návrhov k pôvodnému textu Európskej komisie je zaistiť odmenu pre umelcov, najmä hudobníkov, interpretov a scenáristov, ako aj vydavateľov a novinárov za ich diela, ktoré využívajú platformy ako YouTube, Facebook či Google News. Parlamentom schválený text sprísňuje Európskou komisiou predložený návrh smernice, ktorý prenáša zodpovednosť za porušovanie autorských práv na on-line platformy a agregátory správ. Toto pravidlo by sa malo vzťahovať aj na úryvku, ktoré boli prevzaté z novinových článkov. V praxi to znamená, že tieto platformy budú musieť za nimi sprístupňovaný a ponúkaný materiál zaplatiť držiteľom autorských práv. Parlament tiež požaduje, aby aj samotní novinári, nie iba vydavatelia, mali nárok na podiel z príjmu za využívanie ich diel. Poslanci zároveň v snahe o podporu začínajúcich podnikov presadzujú vyňatie malých a mikroplatforiem z pôsobnosti smernice.

Súčasťou poslancami schváleného textu sú aj ustanovenia, ktoré by mali zaistiť, že uplatňovanie autorského práva EÚ v on-line prostredí nepovedie k nespravodlivému obmedzeniu slobodu prejavu, ktorá dnes do značnej miery definuje internet. Parlament preto presadzuje, aby sa na šírenie jednoduchých hypertextových odkazov, ktoré sú doplnené „samostatnými slovami,‟ nevzťahovali ustanovenia chrániace autorského práva. Kroky on-line platforiem zamerané na kontrolu súladu nahratého obsahu s autorským právom nesmú viesť k zneprístupneniu diel, ktorými sa žiadne práva neporušujú. Platformy budú tiež zodpovedné za zavedenie systému rýchlej nápravy - prevádzkovaného jej personálom, nie počítačovým algoritmom - ktorý dokáže na základe sťažností reagovať na prípadné neoprávnené odstránenie obsahu.

Parlamentom schválený text tiež uvádza, že nekomerčné nahrávanie obsahu do internetových encyklopédií, akou je napríklad Wikipédia, alebo platformy na vývoj softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, napríklad GitHub, budú oslobodené od povinnosti dodržiavať ustanovenia smernice súvisiace s autorským právom.

Poslanci tiež presadzujú posilnenie vyjednávacích práv autorov a interpretov, ktorí by mali mať možnosť nárokovať si dodatočnú odmenu od strany, s ktorou uzavreli zmluvu o využívaní práv, pokiaľ je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými priamymi či nepriamymi príjmami danej strany. Parlamentom schválený text zároveň umožňuje autorom a interpretom zrušiť práva na ich dielo alebo ukončiť exkluzivitu vyplývajúcu z licenčnej zmluvy, pokiaľ zmluvná strana dané dielo nevyužíva.

SR: Najviac rastie priemerná mzda v IT

Priemerná nominálna mesačná mzda sa podľa údajov Štatistického úradu SR zvýšila v júli 2018 oproti júlu 2017 najviac v priemysle o 10,8% (na 1.128 eur), ďalej v informačných a komunikačných činnostiach o 9,8% (1.816 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,5% (470 eur), maloobchode o 8,1% (738 eur), stavebníctve o 7,8% (732 eur), veľkoobchode o 7,5% (975 eur), ubytovaní o 7,4% (738 eur), vybraných trhových službách o 7,3% (948 eur), doprave a skladovaní o 6,2% (965 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 3,5% (1.000 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v júli 2018 medziročne vzrástla v priemysle o 8%, informačných a komunikačných činnostiach o 7%, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,9%, maloobchode o 5,5%, stavebníctve o 5,1%, veľkoobchode o 4,9%, ubytovaní o 4,8%, vybraných trhových službách o 4,6%, doprave a skladovaní o 3,5% a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,9%.

Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v informačných a komunikačných činnostiach o 7%, ubytovaní o 5,5%, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,3%, priemysle o 4,5%, veľkoobchode o 4,4%, maloobchode o 4,3%, stavebníctve o 3,7%, vybraných trhových službách o 2,5%, doprave a skladovaní o 2,2% a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,7%.

V priemere za sedem mesiacov roku 2018 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 sa mzda zvýšila v informačných a komunikačných činnostiach o 9,8% (na 1.884 eur), ubytovaní o 8,1% (710 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,9% (462 eur), priemysle o 7,2% (1.090 eur), veľkoobchode o 7% (952 eur), maloobchode o 6,9% (713 eur), stavebníctve o 6,4% (695 eur), vybraných trhových službách o 5,2% (929 eur), doprave a skladovaní o 4,9% (935 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 3,3% (989 eur).