Radíme: Po letných horúčavách potrebuje vozidlo dôkladnú kontrolu

Extrémne teploty tohtoročného leta zanechali stopy aj na vozidlách. Pri dlhotrvajúcom vystavení automobilu spaľujúcim slnečným lúčom sa poškodzuje rýchlejším tempom nielen lak, ale prakticky všetky jeho funkčné časti – od pneumatík, cez brzdy, batériu až napríklad po čelné sklo. Po odznení úmornej vlny horúčav sa preto odporúča dôkladná kontrola stavu vozidla.

„Akonáhle začne teplomer ukazovať znesiteľné hodnoty, nemali by vodiči odkladať kontrolu pneumatík a doplnenie všetkých prevádzkových kvapalín. Oboje by malo síce patriť medzi rutinné úkony, ale dlhé obdobie tropických dní z toho aktuálne robí veľmi urgentnú úlohu“, upozorňuje Petr Vaněček. Vysoké denné teploty a veľké rozdiely medzi dňom a nocou môžu viesť k celkovému zníženiu tlaku v pneumatikách. Pri jeho kontrole je potrebné vychádzať z hodnoty odporúčanej pre konkrétne vozidlo napísanej v manuáli, nie z hodnoty maximálneho tlaku uvedenej na bočnici pneumatík. Súčasne s kontrolou tlaku sa odporúča preveriť aj hĺbka dezénu, pretože pri vysokých teplotách sa pneumatiky opotrebovávajú podstatne rýchlejšie. Aj keď skúsení vodiči chránia v priebehu leta lak vozidla pred poškodením a vyblednutím prípravkom s UV filtrom a interiér vozidla zodpovedajúcim zaclonením, ani tak sa všetkým drobným škodám nevyhnú. Pri vizuálnej prehliadke vozidla po letnej sezóne by sa mali zvlášť zamerať na čelné sklo, ktoré ohrozujú vysoké tepelné šoky – napríklad v autoumyvárni alebo pri náhlej zmene počasia s príchodom letnej búrky. Skontrolovať, či nie je niekde prasknuté, preto určite nie je od veci.

Dobré je odporučiť aj cestu do autoservisu na dôkladné preverenie stavu bŕzd, batérie a štartéra, prípadne zmeranie bodu tuhnutia chladiacej kvapaliny. Čím vyššia teplota, tým viac hrozí prehriatie brzdového obloženia a brzdovej kvapaliny. Uistenie sa o správnej funkcii bŕzd v autoservise minimálne pridá pokoj na duši. Tiež na batérii môže prehrievanie v teplom počasí napáchať veľa škôd a po nástupe chladnejšieho počasia môže vodičov nepríjemne prekvapiť jej znížená kapacita. To isté platí aj o štartovaní alebo žhavení. V teple naštartuje motor jednoducho, takže sa prípadná skrytá porucha na štartovaní alebo žhavení nemusí vôbec prejaviť, ale v chladnejšom počasí  môže byť všetko náhle inak. Návštevu servisu by mali vodiči súčasne využiť aj na kontrolu klimatizácie, ktorá tiež vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Kabínový filter by sa mal meniť aspoň jedenkrát do roka, občas je nutné doplniť chladiace médium.

Kontrolu vozidla by malo uzatvoriť jeho dôkladné vyčistenie a ošetrenie všetkých povrchov namáhaných vysokými teplotami, teda nielen laku, ale aj všetkých plastových plôch a pneumatík. Najskôr prichádza na rad odstránenie hrubých nečistôt, drobných prachových častíc (vrátane agresívneho letného peľu) a mastných sadzí z výfukov ostatných automobilov. Až po dôkladnom ručnom umytí alebo v tlakovej umyvárni s odmasťovacím prípravkom je možné nanášať kvalitný vosk, ktorý ošetrí drobné letné poškodenia.

Trend: Umelá inteligencia v automobilovom priemysle

Moderné asistenčné systémy dokážu vodičov upozorniť, keď sa v ich slepej zóne nachádza chodec alebo cyklista. Radarové systémy ako tento určia polohu účastníkov cestnej premávky a vypočítajú čas, kedy by mohlo dôjsť ku kolízii. Druhá generácia asistenta pre odbočenie vpravo bude ešte efektívnejšia. Rozšírením radarového systému o kamery bude vedieť odlíšiť nebezpečné a bezrizikové situácie presnejšie.

Už o niekoľko rokov bude asistent pre odbočenie vpravo schopný presne interpretovať aj nepredvídateľné dopravné situácie a varovať vodiča. Automatické núdzové brzdenie je tiež technicky možné. Jeden zo systémov slúžiacich na tento účel je aj rozpoznanie gest. Využíva strojové učenie, umelé neurónové siete a snímacie techniky na detekciu približujúceho sa cyklistu oveľa skôr, ako to bolo možné doteraz. Umelá inteligencia tiež oznámi asistentovi pre odbočenie vpravo, ktorým smerom sa chodec alebo cyklista pravdepodobne pohne.  „Umelá inteligencia hrá veľkú úlohu pri nahrádzaní ľudských činností. Vďaka softvéru, ktorý ňou bude vybavený dokáže vozidlo interpretovať a vyhodnotiť nielen to, čo sa odohráva pred vozidlom, ale do úvahy vezme aj to, čo by sa mohlo udiať“, hovorí Karl Haupt. V tomto zmysle sa algoritmy umelej inteligencie podobajú skúsenému vodičovi, ktorý inštinktívne rozozná potenciálne kritickú situáciu a včas sa pripraví na brzdenie. Schopnosti počítača by teda mali byť minimálne na úrovni človeka. Toto kritérium najlepšie spĺňajú algoritmy využívajúce metódy hlbokého strojového učenia.

Rovnako ako ľudia, aj systémy umelej inteligencie sa musia najskôr naučiť riadiť vozidlo. Ako autoškola im slúži metóda „kontrolovaného učenia.“ V rámci tohto procesu softvér analyzuje obrovské množstvo dát, aby odvodil úspešné a neúspešné stratégie postupov, a neskôr takéto naučené správanie použil vo vozidle. Dáta pre strojové učenie sa získavajú ukladaním signálov z radarov a kamier z reálnej cestnej premávky. Viac dát a výpočtov vedie k lepším výsledkom. Práve preto je široká databáza takýchto údajov základným kameňom vývoja umelej inteligencie. To vyžaduje vytvorenie systému, ktorý spája milióny pixelov v obraze z kamery a dokáže vyhľadať každú kombináciu parametrov, ktorá by vyriešila daný problém. Sériová výroba tohto systému bude zahájená s príchodom piatej generácie multifunkčnej kamery, pričom už aj kamery predchádzajúcej generácie využívajú prístupy hlbokého učenia.

Spoločnosť Continental plánuje ešte v priebehu t.r. zamestnať približne 400 špecialistov na umelú inteligenciu a stále hľadá ďalších talentovaných ľudí na vývoj produktov a procesov v oblasti umelej inteligencie.

On-line: Bez prístupu k internetu už takmer nedokážeme fungovať

Ľudia sú dnes závislí od pripojenia k internetu v takej miere, že až 23% by sa radšej nechalo prichytiť nahých na verejnosti, než ostať bez svojich on-line zariadení. Podľa prieskumu Kaspersky Lab viac ako pätina (22%) respondentov tvrdí, že pripojenie je pre nich rovnako dôležité ako mať prístup k jedlu a potravinám, vode či bývaniu.

To, že sa spoliehame na digitálne zariadenia ako aj pripojenie, ktoré poskytujú, je teraz tak silné, že strata smartfónu (prípadne tabletu) môže byť stresujúcejšia než mnohé iné skutočne traumatické situácie. Takmer všetci respondenti (90%) uviedli, že by boli vystresovaní, ak by svoje zariadenie stratili, alebo im ho niekto ukradol. Na porovnanie, zmeškanie vlaku alebo lietadla stresuje „len“ 88% respondentov a 80% v prípade, pokiaľ by boli účastníkmi menej závažnej dopravnej nehody. Ľudia sú dokonca ochotní riskovať, že sa dostanú do trápnej situácie alebo až ublíženie na zdraví, len aby zostali v on-line spojení. Napríklad 26% respondentov sa pozeralo do telefónu pri prechode cez cestu a 21% keď prechádzalo neznámou či nebezpečnou štvrťou.

Byť on-line dnes znamená tiež, že sa staráte a zaujímate o okolie. Konektivita sa stala integrálnou súčasťou našich vzťahov, či už voči rodine alebo priateľom. V prípade, že ľudia nemôžu používať svoje zariadenia, najčastejšie sa obávajú o rodinu a priateľov (51%) a tiež toho, že nebudú schopní pomôcť členovi rodiny v prípade, ak sa niečo stane (45%). Obavy z problémov s on-line pripojením a ich dôsledkov na naše milostné životy sú často oprávnené. Medzi problémy, ktoré nefungujúce pripojenie spôsobuje, patrí napríklad zmeškanie rande (21%), ale aj problémy, ktoré pretrvávajú v dlhšom časovom horizonte. Jeden zo šiestich respondentov (15%) priznáva problémy s blízkymi osobami v dôsledku vybitia batérie, straty alebo odcudzenia zariadenia.

„Online pripojenie zohráva dôležitú úlohu v našom každodennom živote. Páry vyžadujú, že ich partner bude na ich správy či hovory aktívne reagovať, rodičia zas očakávajú, že budú môcť okamžite zistiť, kde sú ich deti a kamaráti nepočítajú s tým, že ich budete ignorovať. Bez prístupu k svojim zariadeniam sa ľudia dostávajú do mnohých problémov – príležitosti im utekajú pomedzi prsty, nevedia sa zorientovať a obávajú sa o svojich blízkych. Naša túžba a potreba byť stále online a veci, ktoré sme ochotní urobiť pre to, aby sme boli pripojení, poukazujú na to, aké dôležité sú pre nás naše digitálne zariadenia. Nemali by sme však zabúdať na bezpečnosť a mali by sme na ňu prihliadať nech už robíme čokoľvek a nachádzame sa kdekoľvek. Používatelia musia dbať na to, aby bez ohľadu na situáciu ich pripojenie zostalo vždy bezpečné“, hovorí Dmitrij Aleshin.

Napriek závislosti na on-line pripojení až 18% ľudí nerobí nič pre to, aby ich zariadenia udržiavali plne funkčné a on-line. Iba 34% ľudí kontroluje úroveň batérie a len jeden z piatich (22%) pravidelne kontroluje ich stav

OverSi: Prvé elektronické výpisy

Od 1. septembra platí pre slovenské úrady zákaz žiadať výpisy z  obchodného a živnostenského registra a z katastra nehnuteľností, ktoré dokážu nájsť sami v spoločných registroch. V prvý pracovný deň 3. 9. sa zo 7.090 registrovaných používateľov portálu OverSi, prostredníctvom ktorého môžu  zamestnanci orgánov verejnej moci pristupovať k údajom občanov, prihlásilo 1.862 subjektov.

Vznikol tiež web stopbyrokracii.sk, kde sú informácie, kontakty a najmä možnosť podať podnet na úrad, ktorý by jeden z výpisov žiadal. Prvý deň dostal ÚPVII dve takého hlásenia. Všetky úrady, kde úradníci pochybia, najskôr protibyrokratický tím pracovníkov ÚPVII upozorní na porušenie zákona a v prípade opakovaného porušenia môže jeho úrad takéto inštitúcie pokutovať.

Na mailovú adresu stopbyrokracii@vicepremier.gov.sk v pondelok 3. 9. prišlo 79 otázok a žiadostí. 42 telefonických požiadaviek riešilo v piatok a v pondelok Ústredné kontaktné centrum. Zamestnanci úradov sa zaujímali napríklad o to, ako získajú prístup, alebo kam majú zasielať registračné žiadosti. Rovnako im boli poskytnuté metodické usmernenia a výklad k samotnému zákonu proti byrokracii. Medzi technickými problémami sa opakuje najmä nevyhnutnosť prihlásiť sa s verejnou statickou IP adresou pre úrady, ktoré nie sú v sieti Govnet.  Celkovo bolo počas pondelka 3. 9. 2018 prostredníctvom systému OverSi úradníkmi vyžiadaných 182 výpisov. Ďalšie stovky výpisov si overovali úradníci prostredníctvom svojich systémov, ktoré sú integrované na Centrálnu správu referenčných údajov (CSRÚ).

SR: Najvyššie mzdy mali finanční a poisťovací zamestnanci

Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR dosiahla podľa Štatistického úradu SR v 2. štvrťroku 1.004 eur a v medziročnom porovnaní sa zvýšila o 6,4%. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 3,5%. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2018 vzrástla o 1,4%.       

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (1.991 eur), informácie a komunikácia (1.772 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1.626 eur). V dvanástich  odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (567 eur), ostatných činnostiach (643 eur) a v stavebníctve (715 eur).

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemerná nominálna mzda vzrástla vo väčšine odvetví, relatívne najrýchlejšie v umení, zábave a rekreácii (o 9,7%),  verejnej správe a obrane (o 9,6%) a v obchode (o 9%).

Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní s 2. štvrťrokom 2017 v rozpočtových organizáciách o 9,1% na 1.062 eur, vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 7,2% na 1.216 eur, príspevkových organizáciách o 6% na 1.105 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 2,9% na 716 eur.

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1.258 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 758 eur v Prešovskom kraji do 942 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2017 s najvyšším prírastkom o 9,1% v Nitrianskom kraji a o 8,2% v Žilinskom kraji.

V 1. polroku 2018 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 980 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,4 %, reálna mzda vzrástla o 3,7 %. Rast nominálnej mzdy bol o 2,2 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka