Trend: Nákup tovaru zo zahraničných e-shopov

Lepšie ceny alebo produkty, ktoré nie sú dostupné na domácom trhu. To sú dôvody, pre ktoré sa ľudia rozhodnú nakúpiť zo zahraničného elektronického obchodu. Slováci napríklad uprednostňujú nákupy v českých e-schopoch, celkovo však rastie podiel dopravených zásielok z čínskych internetových obchodoch.

Podľa prieskumu E-shopper barometer (spoločnosť DPD na vzorke 24.871 respondentov z 21 európskych krajín a Ruska starších ako 18 rokov od 1. júna do 3. júla 2017) už 67% Európanov nakúpilo zo zahraničnej európskej stránky. Tretinu nákupov zrealizovali vo Veľkej Británii. Medzi produkty, ktoré zákazníci takto kupujú, patrí najmä móda, elektronika či kozmetika. Najmenej pritom nakupujú v zahraničí Nemci, Briti a Poliaci.

Dlhodobo rastie predovšetkým doručovanie tovaru z Číny, hlavne pre nižšie ceny produktov. Nákupom z tejto krajiny kraľujú Španieli, Holanďania a Poliaci. V prípadoch, že spotrebiteľ hľadá konkrétnu značku nedostupnú v Európe, smeruje jeho nákup predovšetkým do USA. Niektoré krajiny však stále uprednostňujú nákup u svojich susedov. Rakúski zákazníci napríklad nakupujú v Nemecku, Belgičania vo Francúzsku a Slováci z českých stránok. Jedným z dôvodov je aj to, že rozumejú jazyku danej krajiny a vedia sa tak orientovať v ponuke e-shopov.
     
V cezhraničných nákupoch dominujú podľa prieskumu najmä Lotyši a Portugalci. Aj Chorváti uprednostňujú medzinárodné stránky, je z nich takmer tretina ich on-line nákupov. Výraznejší rast v počte medzinárodných nákupov vidno v pobaltských krajinách, ale aj v Belgicku, Rakúsku či Maďarsku. Medzinárodné nákupy však stále svoj potenciál nevyčerpali. Podľa prieskumu budú noví nakupujúci pribúdať predovšetkým v Litve, Rusku či v Chorvátsku. Objem cezhraničných nákupov má rásť aj v Rumunsku a Poľsku.
     
Medzi bariéry, ktoré on-line zákazníci vnímajú, patria napríklad dlhý či komplikovaný proces vrátenia tovaru, alebo sklamanie z doručeného tovaru. Takmer 12% Európanov uvažuje o tom, že prestane nakupovať v zahraničí.

Novinka: Kampaň #ideminak

Ministerstvo dopravy štartuje kampaň na sociálnych sieťach s názvom #ideminak. Jej cieľom je znížiť počet áut na našich cestách využívaním verejnej osobnej dopravy, „carsharingu“ alebo alternatívnych dopravných prostriedkov. 

Do kampane sa zapojí aj minister dopravy a výstavby Arpád Érsek, ktorý bude okrem iných spôsobov dopravy zdieľať vládne auto s ľuďmi idúcimi ráno do práce v hlavnom meste: „Ministerstvo dopravy robí viacero krokov na podporu verejnej osobnej dopravy, pozornosť venujeme najmä posilneniu vlakovej dopravy, ale kľúčová je v tomto smere podpora ľudí, ktorí každý deň chodia do práce. Preto som sa rozhodol, že aj osobným príkladom budem motivovať ľudí, že do práce sa dá ísť aj inak a každý môže zabojovať proti dopravnej zápche."

Do kampane #ideminak sa môže od septembra zapojiť každý, kto na cestu do práce alebo za povinnosťami využije alternatívu voči osobnej automobilovej doprave, kde vo väčšine prípadov sedí v jednom aute len jeden človek. Okrem zdieľaného cestovania je možné využívať aj vlaky, autobusy, bicykel a podobne. Stačí, ak sa počas tejto cesty každý, kto sa zapojí do kampane, odfotí a svoju fotku zverejní na sociálnej sieti s označením ministerstva dopravy a #ideminak. Okrem podpory dobrej veci sa niektorí vyžrebovaní zvezú do práce s ministrom dopravy.

Ak by sa do akcie zapojila polovica vodičov, ktorí denne jazdia po Prístavnom moste a namiesto jedného pasažiera by v aute sedeli traja, počet áut na tomto najvyťaženejšom cestnom úseku by sa zo súčasných 80.058 áut denne znížil o viac ako 26.000 áut, čím by sa významným spôsobom obmedzili dopravné zápchy v hlavnom meste.

EU: Škodliviny vo výfukových plynoch

Nová metóda merania škodlivín vo výfukových plynoch osobných áut presnejšie zisťuje ich skutočné množstvo s cieľom, aby sa od 1.9.2018 uvoľňovali do cestnej premávky v EÚ len vozidlá vyhovujúce norme WLTP (Worldwide Harmonized Light Vehicles Test Procedure).
     
Použitím novej metódy sa získavajú presnejšie údaje počas testov v laboratórnych podmienkach, ale aj počas prevádzky vozidiel. Metóda je spoľahlivejšia než jej predchodkyňa NEFZ, ktorá sa používala od začiatku 90. rokov minulého storočia. Od vypuknutia škandálu Dieselgate sa normy pre obsah škodlivín vo výfukových plynoch v únii výrazne sprísnili.
     
Metóda WLTP sa v mnohých bodoch odlišuje od svojej predchodkyne. Test v laboratórnych podmienkach trvá o 13 minút dlhšie než doteraz. Musí sa prekonať trasa 23,25 km, čo je raz toľko ako počas testu NEFZ. Meranie sa robí pri rýchlosti 131 km/h, kým doteraz bola rýchlosť 120 km/h.

Aktuálne: Prechod na LED osvetlenie

V rámci celoeurópskej snahy o prechod na LED osvetlenie dôjde k vyradeniu halogénových žiaroviek. Týka sa to halogénových lámp vrátane štandardných svetiel v tvare hrušky a sviečky a ide o ďalšiu fázu, ktorá nadväzuje na vyradenie halogénových reflektorov (GU10) z roku 2016. 

Signify pripravila v tejto súvislosti správu o energetických a finančných výhodách, ktoré prináša prechod na LED osvetlenie. Podľa nej halogénové žiarovky spotrebujú približne päťkrát viac energie ako LED svietidlá, čo znamená aj viac CO2 emisií. EÚ sa rozhodla pre zákaz halogénových svetiel v snahe znížiť uhlíkovú stopu. LED žiarovky majú v porovnaní s halogénovými až sedemnásobne dlhšiu životnosť a spotrebujú o 80% menej energie. V praxi to znamená, že ak sa nahradí 1 halogénová 42 W žiarovka 9 W LED žiarovkou, ročne môžno ušetriť viac ako 8 eur za náklady na energiu. Navyše LED žiarovky majú priemernú životnosť 15 rokov. Technologický vývoj ponúka veľkú variabilitu svetiel a dizajnov pre prispôsobenie ktorejkoľvek domácnosti.
     
Halogénová žiarovka nie je jediným predmetom, ktorý zmizne aj v slovenských domácnostiach a nebude ani posledným. Signify a profesorka Deborah Sugg Ryan z univerzity v Portsmouthe pripravili v súvislosti so zákazom halogénových žiaroviek zoznam 50 zastaraných predmetov v domácnostiach za niekoľko posledných dekád. Nasledujúcich 10 bolo dobre známych aj v slovenských domácnostiach: žhaviace žiarovky, vytáčací telefón, záznamník, fotoalbum, videorekordér, premietačka na diapozitívy, volkmen, písací stroj, disketa a dial-up modem. 

Nové pravidlá pre žiarovky

Od 1. septembra 2018 sa v celej Európskej únii prestali predávať nové energeticky nehospodárne halogénové žiarovky.

Zmeny v pravidlách EÚ sa týkajú štandardných halogénových žiaroviek s výnimkou tých, ktoré sa používajú v stolových lampách a svetlometoch. Halogénové žiarovky sa nahradia LED žiarovkami, ktoré sa vďaka inováciám stali bezpečnejšími, cenovo dostupnejšími a energeticky efektívnejšími. Nové opatrenia sa budú uplatňovať len na nové výrobky vyrobené v EÚ alebo dovážané do EÚ, teda nie na výrobky, ktoré už sú v predaji. Členské štáty a Európsky parlament pôvodne rozhodli o zmene pravidiel v roku 2009 a opätovne svoje rozhodnutie potvrdili v roku 2015. Ich zavedenie do praxe sa však odložilo o dva roky až do septembra 2018, aby sa zabezpečil dostatok cenovo dostupných alternatív.

Ide o súčasť pracovného programu EÚ v oblasti ekodizajnu s cieľom, aby bola energetická efektívnosť prioritou a aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri prechode na čistú energiu. V júni tohto roku sa spoluzákonodarcovia v rámci balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov dohodli na novom cieli v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni 32,5 % do roku 2030.