Trend: Slováci sú čoraz náročnejší

Štvrtina Slovákov za posledné tri roky zvýšila svoje očakávania od služieb, ktoré bežne využívajú v živote. Najvyššie nároky kladú na služby v oblasti financií, ale taktiež aj pri návšteve lekára, na dovolenke či pri oprave auta.

Vo všeobecnosti sú očakávania Slovákov od poskytovateľov služieb nadpriemerné vysoké. Ani v jednom prípade sa totiž nedostali pod hranicu priemeru. Za lepší servis sú ľudia ochotní si aj priplatiť. Na druhej strane, ak sú s nejakou službou vyslovene nespokojní, neváhajú zmeniť jej poskytovateľa a odchádzajú ku konkurencii. Podľa prieskumu spoločnosti Home Credit je realita na Slovensku taká, že mnohým ľuďom už nestačia len priemerné služby za prijateľnú sumu. Nároky Slovákov na služby, za ktoré si musia platiť, sa postupne zvyšujú a viacerí neváhajú siahnuť po top produktoch na trhu. Ale nielen kvalita a samozrejme cena rozhodujú o tom, pre ktorú spoločnosť sa zákazník v konečnom dôsledku rozhodne. Rozhodujú aj detaily, akými sú rýchlosť, profesionalita, pohodlie, ústretový či individuálny prístup alebo ľahká dostupnosť poskytovanej služby. Svoju úlohu zohrávajú tiež nezanedbateľné maličkosti, ako napríklad prijemná atmosféra na pobočke danej firmy alebo malá pozornosť pre zákazníka. Jednotliví poskytovatelia služieb v tejto súvislosti pripisujú čoraz väčší význam efektívnemu fungovaniu oddelení pre starostlivosť o zákazníkov.
      

Najvyššie nároky kladieme na služby v oblasti financií, konkrétne pri vedení bežného účtu. V tomto prípade sa až u tretiny Slovákov za posledné tri roky očakávania ešte výraznejšie zvýšili. Zrejme to súvisí s tým, že ide o ich peniaze, ktoré chcú mať spravované na jednej strane bezpečne, ale na druhej strane aj za výhodných podmienok. V tejto súvislosti spomínajú najčastejšie nízke alebo žiadne poplatky, serióznosť, rýchlosť a kvalitu služieb. Mnohí z respondentov priznali, že zmena v očakávaniach prišla s pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a taktiež s ich zvýšenými nárokmi. Vysoké nároky majú ľudia aj pri návšteve lekára, počas pobytu na dovolenke, pri vybavovaní pôžičky či pri oprave auta. Naopak, najmenej očakávaní majú ľudia v súvislosti s cestovaním vlakom. Je zaujímavé, že v tomto prípade dokonca u pätiny opýtaných očakávania za posledné roky klesli.

EU: V roku 2016 na dovolenky 428 miliárd eur

Podľa správy Eurostatu, európskeho štatistického úradu, vydali v roku 2016 na dovolenkový pobyt z obyvateľov Európskej únie najviac Luxemburčania (811 eur) a Rakúšania (618 eur). Na druhom konci tabuľky sú Lotyši a Rumuni s výdavkami 124 eur.

Nemci spolu s Francúzmi a Britmi mali na ročných dovolenkových výdavkoch obyvateľov EÚ podiel 59%. Z Európanov si najviac doprajú na dovolenkách Švajčiari, ktorých krajina zostáva mimo EÚ. Výdavkami 837 eur pretromfli aj Luxemburčanov. Až 94 % turistických ciest obyvateľov EÚ smeruje do krajín spoločenstva. Štatistici zistili, že na cestu spojenú s prenocovaním v hoteli dosahujú výdavky 558 eur. V prípade vlastného karavanu klesajú na 178 eur. Cena pobytu v prenájme stojí priemerne 45 eur za noc. Výdavky turistov sú rozdielne vysoké podľa ich vekových skupín. Výletníci pod 35 rokov sa podieľali na celkových výdavkoch 26%. Minuli priemerne 277 eur. Dovolenkári vo vekovej skupine 45 až 54 rokov na oddych míňali priemerne 401 eur.

Len sedem z 28 krajín Európskej únie minulo viac ako polovicu z celkových výdavkov na dovolenky a výlety v roku 2016 vo vlastnej krajine. Najväčší podiel tvorili domáce dovolenky v Rumunsku (82%), Grécku (76%), Španielsku a Taliansku (obe 67%), nasledovalo Francúzsko a Portugalsko (obe 66%) a Bulharsko (61%). Vo väčšine krajín však ľudia najviac peňazí minú na výlete či dovolenke v zahraničí. Na čele rebríčka je Luxembursko (99%), nasleduje Belgicko (93%) a Malta (91%). 

Slováci podľa údajov Eurostatu minuli v roku 2016 na dovolenky či výlety doma a v zahraničí 2,316 miliardy eur, priemerne to bolo 420 eur a z tejto sumy zhruba polovicu na Slovensku (865 miliónov eur). Pri pohľade na účel kratších výletov či dovoleniek najčastejšie ide o rekreačný pobyt, naa druhom mieste je návšteva rodiny či kamarátov. V roku 2016 Slováci za výlet či dovolenku, ktorá trvala štyri a viac nocí, minuli najviac peňazí práve na ubytovanie, a to v priemere 154 eur. Najmenej to bolo na kúpu suvenírov, a to necelých päť eur. Doprava bola tiež nákladnou položkou, pretože priemerne boli výdavky spojené s cestovaním 131 eur za štyri noci a viac. Zvyšnú časť tvorili rôzne ďalšie výdavky spojené s cestovaním, napríklad kúpa cestovného poistenia a podobne.  

Trend: Malvér ako aplikácia

Trójske kone zamerané na mobilné bankovníctvo sú jedným z neslávne známych typov malvérov navrhnuté tak, aby kradli peniaze priamo z bankových účtov mobilných používateľov. Tento typ útokov je atraktívny pre kyberzločincov z celého sveta, ktorí hľadajú ľahký zárobok.

      

Takýto malvér sa zvyčajne v telefóne maskuje ako legitímna aplikácia a láka ľudí na inštaláciu. Po spustení aplikácie pre mobilné bankovníctvo zobrazí trójsky kôň svoje vlastné rozhranie, ktoré prekrýva rozhranie bankovej aplikácie. Akonáhle používateľ zadá všetky poverenia, malvér začne kradnúť informácie. Podľa správy Kaspersky Lab o vývoji IT hrozieb v druhom štvrťroku 2018 bol zaznamenaný masívny prílev týchto typov trójskych koňov s počtom 61.045, čo je historicky najvyššia hodnota, odkedy spoločnosť tieto hrozby sleduje. Najväčší podiel majú tvorcovia trojanu Hqwar zodpovedného za približne polovicu modifikácií, ktoré sa objavili v súvislosti s týmto škodlivým softvérom. Trojan známy pod názvom Agent obsadil druhé miesto s približne 5000 modifikovanými inštalačnými balíčkami.

Na základe štatistík z druhého štvrťroku 2018 patria medzi top tri krajiny s najväčším podielom používateľov napadnutých malvérom zameraným na mobilné bankovníctvo k celkovému počtu všetkých používateľov napadnutých akýmkoľvek mobilným malvérom USA (0,79%), Rusko (0,7%) a Poľsko (0,28%). Rusko a USA si v porovnaní s prvým štvrťrokom 2018 len vymenili pozície, zatiaľ čo Poľsko vyskočilo z 9. až na 3. miesto – a to najmä kvôli aktívnej distribúcii modifikácií trójskych koňov Trojans.AndroidOS.Agent.cw a Trojan-Banker.AndroidOS.Marcher.w. Podľa expertov by takéto vysoké čísla mohli predznamenať globálny trend rozmachu mobilného malvéru ako takého, keďže celkový počet inštalačných balíkov mobilných malvérov sa tiež zvýšil o viac ako 421.000 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.

Inovácie: Väčšina mladých podnikateľov ich nevyužíva

Výsledky prieskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za Slovensko ukazujú pomerne nízku inovatívnosť slovenských mladých podnikateľov. Viac ako 50% mladých začínajúcich podnikateľov a takmer 70% etablovaných mladých podnikateľov nevyužíva vo svojom podnikaní žiadne nové technológie.

Využívanie nových technológií priznáva v prieskume GEM v rokoch 2011-2016 iba 22% začínajúcich a necelých 12% existujúcich mladých podnikateľov. Výraznejšiu zahraničnú orientáciu vykazuje len približne pätina mladých začínajúcich podnikateľov, kým približne rovnaká skupina uvádza, že zákazníkov zo zahraničia nemá vôbec. V prípade etablovaných mladých podnikateľov je podiel o niečo vyšší (21,8%), no narastá aj podiel firiem, ktoré zahraničných zákazníkov nemajú vôbec (30,8%).

„Nízka inovačná aktivita slovenských mladých podnikateľov v kombinácii s nízkou orientáciou na zahraničné trhy vytvára mix, ktorý môže byť pre firmy existenčnou hrozbou. Riešenie možno hľadať nielen vo vzdelávaní či lepšom prepojení vedy, výskumu a podnikania, ale tiež v ukazovaní pozitívnych príkladov tých, ktorí sa cestou inovácií a orientácie na zahraničné trhy vydali a sú na tejto ceste úspešní",  uviedol predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska Ján Solík.  

Novinka: Agorateka Slovakia

Legálny on-line obsah na Slovensku, teda  filmy, hudba,  televízne programy, elektronické knihy, ale aj športové programy ponúka nový národný portál Agorateka iniciovaný Ministerstvom kultúry SR v rámci európskeho projektu.

Na jednom prístupovom mieste https://agorateka.culture.gov.sk/na/sk je možné nájsť zaujímavý obsah v slovenskom aj v anglickom jazyku. „Ľudia u nás, i celej Európe, často nevedia, kde na weboch môžu nájsť zdroje s legálnym obsahom. Navyše mnohé stránky, ktoré obsahujú nelegálny obsah, vyzerajú veľmi podobne ako legálne stránky, čo veľmi často spôsobuje problémy pri ich rozlišovaní. Takže popri zvyšovaní povedomia verejnosti o autorskom práve sme sa rozhodli ponúknuť jednotné prístupové miesto k webom s legálnym obsahom aj na Slovensku“, vysvetlila ministerka kultúry Ľubica Laššáková potrebu vzniku portálu Agorateka Slovakia.

Portál bol vytvorený v spolupráci s Európskym úradom pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a stal sa tak automaticky súčasťou jeho európskeho projektu Agorateka. Slovensko sa tak pridalo k 16 európskym krajinám, ktoré ponúkajú prístupy k ponuke legálnych, autorskoprávne chránených diel, čím obmedzujú prístup k on-line obsahu z nelegálnych zdrojov.