piatok 17. augusta 2018

EU: Ako dlho žijeme a akého veku sa dožívame zdraví


Najnovší prieskum Poštovej banky porovnal očakávanú dĺžku života žien na Slovensku a v Európskej únii. A zistil tiež, ktorí obyvatelia si užijú najviac rokov v zdraví.

Slovenky sa dožívajú 81, Slováci 74 rokov: Očakávaná dĺžka života žien pri narodení je u nás necelých 81 rokov. Na prvý pohľad veľmi pekné číslo, až kým si v „rebríčku“ nevšimneme, že patrí medzi najnižšie v EÚ. Nižšia odhadovaná dĺžka života ženskej populácie je len v 5 krajinách únie. Najnižšia je v Bulharsku, a to 78,5 roka. V západných krajinách únie sa obyvatelia dožívajú vyššieho veku. Najvyšší očakávaný vek dožitia je v Španielsku na úrovni cca 86 rokov. Spomedzi susedov nás predbehlo Rakúsko (o 3,5 roka), ale aj Česko a Poľsko (zhruba o 1,5 roka).

Je všeobecne známe, že muži žijú o niečo kratšie ako ich nežnejšie polovičky. Neplatí to len na Slovensku, ale vo všetkých európskych krajinách. Očakávaná dĺžka života slovenských mužov je o zhruba -7 rokov kratšia ako v prípade žien. Priemerný rozdiel medzi oboma pohlaviami v EÚ je 5,4 roka. Predpokladaná dĺžka života slovenských mužov pri narodení predstavuje necelých 74 rokov. V tomto prípade je krajinou s najnižším odhadovaným vekom dožitia Litva, a to len 69,5 roka. Naopak najdlhší život sa očakáva u talianskych mužov, a to rovných 81 rokov. Rozdiel medzi týmito dvoja krajinami, nachádzajúcimi sa na opačných koncoch rebríčka, tak predstavuje až 11,5 roka. A ako je to u našich susedov? Najvyššieho veku sa dožívajú muži v Rakúsku (79 rokov) a v ČR (76 rokov). Takmer rovnako ako my sú na tom Poliaci a za nami sa umiestnili Maďari (73 rokov).

Žijeme „z roka na rok“ dlhšie a dlhšie: Očakávaná dĺžka života sa u nás za ostatné desaťročie predlžila o 2,3 roka v prípade žien a o 3,4 roka v prípade mužov. Zaraďujeme sa tak medzi TOP 10 krajín únie, v ktorých došlo za obdobie 2006 až 2016 k najvýraznejšiemu predlženiu života. Na čele rebríčka sa umiestnilo Estónsko, kde sa od roku 2006 vek dožitia žien predlžil až o 3,6 roka a mužov dokonca o takmer 6 rokov. Na opačnom konci nájdeme Švédsko, kde sa život žien predlžil len o 1 rok a mužov o necelé 2 roky. Podobne je na tom aj napríklad Nemecko, Holandsko či Francúzsko. Medzi krajiny, v ktorých sa život obyvateľov za ostatných 10 rokov najviac zvýšil, patria práve tie menej vyspelé krajiny únie – okrem Estónska aj ďalšie pobaltské štáty, Rumunsko, Slovinsko, Poľsko, Malta, Cyprus a aj Slovensko.

Akého veku sa dožívame v zdraví? Zaujímavý pohľad na kvalitu života obyvateľov nám poskytuje ukazovateľ „healthy life years“ (roky života v zdraví). Aj z tohto hľadiska sa nachádzame na konci európskeho rebríčka. Slovenky sa v zdraví dožívajú len 57 rokov. Pod nami sa umiestnili už iba 2 krajiny – Fínsko (rovnako ako my 57 rokov) a Lotyšsko (necelých 55 rokov). Z najvyššieho počtu zdravých rokov sa tešia Švédky, a to až 73 rokov. Nad 70 rokov je to ešte na Malte a mierne pod touto hranicou v Írsku a na Cypre. Zaujímavé je, že rebríček „života v zdraví“ nie je tak striktne rozdelený na vyspelé krajiny únie a nové členské krajiny. Príkladom je Bulharsko, ktoré síce v očakávanej dĺžke života žien je na úplnom konci rebríčka, ale v rebríčku „healthy life years“ patrí medzi TOP 5 krajín. Výrazne vyššiu úroveň „zdravých rokov“ ako my dosahujú aj naši susedia – Poľsko a ČR (cca 64 rokov). Podobný je vývoj indexu „healthy life years“ aj v prípade mužov. U nás je to niečo vyše 56 rokov. V rebríčku pod nami sa umiestnili len pobaltské krajiny.
Rovnako ako v prípade očakávanej dĺžky života aj pri rokoch života v zdraví platí jedno pozitívum, a tým je, že aj náš vek zdravého života sa predlžuje. Za ostatných 10 rokov Slovenky žijú v zdraví o cca dva a pol roka dlhšie a Slováci o takmer 2 roky dlhšie.

Ideme vlakom: Pilotné testovanie

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spúšťa pilotnú prevádzku vlastnej mobilnej aplikácie pre prvých 500 dobrovoľníkov. Budú môcť vyskúšať on-line nákup cestovných dokladov prostredníctvom svojich smartfónov a poskytnúť ZSSK spätnú väzbu.  

Záujemci, ktorí sa chcú zapojiť do pilotnej prevádzky mobilnej aplikácie, musia splniť dve podmienky: mať mobilný telefón s operačným systémom Android a prístupom do Google Play Store a zároveň musia vyplniť registračný formulár na webe ZSSK. Vybraným uchádzačom bude potom do 24 hodín zaslaný e-mail s inštrukciami na stiahnutie aplikácie.
      
Mobilná aplikácia je v prvej fáze dostupná pre zariadenia s operačným systémom Android. Používatelia si môžu prostredníctvom nej vyhľadať spojenie vrátane voľby rozšírených parametrov vyhľadávania: napríklad počet prestupov, čas na prestup, trasovanie cesty, radenie špeciálnych typov vozňov, možný je aj výber podľa jednotlivých kategórií vlakov. Aplikácia zobrazí zároveň informácie o ceste, zoznam spojov, detail trasy, znázornenie trasy na mape či ponuku služieb vo vlaku. Cestujúci si môže prostredníctvom nej kúpiť jednorazové cestovné doklady, čiže cestovné lístky a rezervácie miesta, na vnútroštátnu prepravu a na vybrané medzištátne vlaky do Českej republiky. Platiť môžu kartou alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie MasterCard Mobile. Aplikácia ponúka tiež grafické znázornenie rezervácie miesta pri vlakoch InterCity a vo vybraných rýchlikoch, prehľad všetkých kúpených cestovných dokladov či vrátenie cestovných dokladov, vyhľadávanie odchodov a príchodov vlakov z jednotlivých staníc a lokálny používateľský profil.

V ďalších fázach chce ZSSK postupne priniesť rozšírenie o systém IOS, informácie o aktuálnej polohe a meškaní vlaku, prístup do zákazníckeho konta, systém notifikácií či prepojenie s aplikáciou na kúpu SMS lístkov. Zároveň ZSSK plánuje spustiť v horizonte dvoch mesiacov inovovaný e-shop a pokračovať v rozvoji mobilnej aplikácie. Plánuje sa rozširovanie o lifestyle funkcie, služby sociálnych médií, vernostný program, synchronizáciu cestovných dokladov či informácie o výlukách alebo o videostreaming a aj spätná väzba.

Výzvy: Podpora výskumu a vývoja na Slovensku

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) ako riadiaci orgán Operačného programu Výskum a inovácie (OP VaI) vyhlásilo 5 prvých výziev na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja spolu s 2 výzvami na podporu mobilizácie RIS3 tímov a 1 výzvou na podporu nadnárodných centier excelentnosti. Celková alokácia 8 vyhlasovaných výziev je 349,5 mil. EUR.  

Z dôvodu lepšieho zacielenia finančných zdrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ich koncentrácie na konkrétne témy namiesto jednej všeobecnej výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja sa vyhlasuje 5 tematicky orientovaných výziev na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v 5 doménach inteligentnej špecializácie: Dopravné prostriedky pre 21. storočie (63.072.000 eur), Priemysel pre 21. storočie (107.712.000 eur), Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel  (47.520.000 ), Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie (33.696.000 eur), Zdravé potraviny a životné prostredie (36.000.000 eur). Indikatívna výška finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na všetkých 5 výziev na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja je 288 mil. EUR.

Žiadatelia musia dbať o to, aby v predkladaných žiadostiach o NFP aktívne participovali kapacity univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier podporených v rámci programového obdobia 2007 – 2013. Každý projekt musí mať definované výskumné a vývojové aktivity tak, aby ich výsledky mali vysoký potenciál uplatniteľnosti v praxi. Projekty musia byť primárne zamerané na realizáciu samotných výskumno-vývojových aktivít, menší dôraz bude kladený na obstaranie výskumnej infraštruktúry, ktorá sa bude financovať len v nevyhnutnej miere ako potrebný upgrade existujúcich zariadení, resp. budovanie unikátnych zariadení, ktoré budú potrebné pre strategický výskum a v SR neexistujú, resp. existujúce, ale v nevyhovujúcom stave a z kapacitného hľadiska.

Pôvodná výzva na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja bola zrušená ministerkou školstva ako reakcia na výhrady Európskej komisie uvedené vo varovnom liste. Následne bol prepracovaný celý systém podpory výskumných projektov z Operačného programu Výskum a inovácie tak, aby všetky jeho prvky niesli nespochybniteľné znaky transparentnosti, otvorenosti a výrazného zvýšenia kvalitatívnych nárokov na predkladané projekty. Nový systém podpory výskumných projektov z Operačného programu Výskum a inovácie prešiel úspešne validáciou zo strany Orgánu auditu Ministerstva financií SR, o čom bola informovaná Európska komisia dňa 30. 7. 2018.

On-line: Prepojenie Európy a Latinskej Ameriky


Konzorcium BELLA (Building Europe Link to Latin America), ktorého hlavným investorom je Európska komisia, podpísalo dohodu so súkromným konzorciom EllaLink o prepojení Európy a Latinskej Ameriky podmorským optickým káblom. Prepojenie by malo výrazne podporiť spoluprácu v obchode a vo vzdelávacej, vedeckej, ako aj v kultúrnej oblasti.
      
Takzvaná digitálna diaľnica by mala byť spustená v roku 2020. Podmorský kábel povedie po dne Atlantického oceána z Brazílie do Portugalska a v prvej fáze tak prepojí tieto dve krajiny. Neskôr by mal projekt umožniť prepojenie aj ďalších krajín v Južnej Amerike a v rámci Európskej únie.

Európska komisia investuje do projektu približne 26,5 milióna eur. Z toho väčšiu časť v rámci programu Horizon 2020 a časť v rámci programu Copernicus.

štvrtok 16. augusta 2018

Upozorňujeme: Každý mesiac zmizne až 23.000 mobilných zariadení


Podľa spotrebiteľského prieskumu Kaspersky Lab každý piaty dovolenkár (18%) tvrdí, že fotografie a videá z ich ciest sú to najdôležitejšie, čo vo svojich mobilných zariadeniach majú uložené. V podobnom prieskume spoločnosti sa až 28% respondentov vyjadrilo, že keby svoje zariadenia stratili, alebo im ich ukradli, prišli by navždy o vzácne fotografie z dovolenky.
      
Podľa štatistík Kaspersky Lab je funkcia Anti-Theft, súčasť Kaspersky Internet Security pre Android, spustená približne 1,5-krát za minútu a v priemere 23.000 Android zariadení je mesačne nahlásených ako stratených alebo ukradnutých. Používateľom sa preto odporúča, aby dbali na ochranu svojich zariadení a dát uložených v nich počas celej letnej sezóny.

V opačnom prípade sa ich mobily a fotografie v nich uložené môžu zaradiť medzi tie stratené či ukradnuté. Napokon 4% ľudí na celom svete už má nepríjemnú skúsenosť so stratou alebo krádežou mobilného telefónu. Viac ako polovicu (57%) tvorili zariadenia Android, nasledujú prenosné počítače (29%) a iPhony (21%). Prostredníctvom jednoduchých a účinných nástrojov na ochranu pred krádežou majú spotrebitelia v prípade straty zariadenia možnosť zapnúť budík, alebo zablokovať či lokalizovať ich zariadenie na diaľku. V prípade krádeže môžu dokonca zlodeja mobilom tajne odfotiť.

Napriek riziku a dostupnosti bezpečnostných riešení výskum Kaspersky Lab ukázal, že len 22% používateľov v súčasnosti využíva výhody ochrany proti krádeži, ktoré pomáhajú chrániť ich zariadenia.