Cloud: Záujem hlavne o služby zálohovania

Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil tento rok v Čechách a na Slovensku sa lokálne podniky a organizácie z cloudovej ochrany najviac zaujímajú o cloudové zálohovanie. Popri vyššej úrovni zabezpečenia vidia lokálni reselleri Acronis v cloudových službách aj veľkú príležitosť na zefektívnenie správy IT u svojich zákazníkov.

Počiatočná nedôvera českých a slovenských organizácií na umiestnenie firemných dát mimo svoju fyzickú lokalitu postupne mizne. Hlavnou príčinou sú úspešné kybernetické útoky na nedokonalo zabezpečené infraštruktúry malých a stredných podnikov a uvedomenie si faktu, že poskytovatelia cloudových služieb dokážu ochrániť spravované dáta oveľa lepšie. A po druhé, chronický nedostatok IT pracovníkov vedie k tomu, že preťažení IT administrátori sa starajú o stále väčší počet užívateľov. Aj preto riešia podniky presuny časti IT infraštruktúry do cloudu.

Hlavné zistenia prieskumu:

·       Najväčšší potenciálny záujem v oblasti cloudovej ochrany dát je o zálohovanie (67% organizácií), zdieľanie firemných súborov (33%), cloudové úložiská (21%) a disaster recovery (13%). O žiadne cloudové služby nemá záujem iba 8%  organizácií.

·       Najväčšími výhodami cloudových služieb sú: vyššia úroveň zabezpečenia (60% respondentov), správa viacerých služieb z jedného miesta (45%), stabilný dodatočný príjem (26%) a zvýšenie lojality zákazníkov (14%).

·       Až 69% respondentov uviedlo, že sa IT administrátori (interní i externí) starajú o viac ako 50 používateľov, 26% dokonca o viac než 100 používateľov!

Upozorňujeme: Darčekové poukazy

Kyberzločinci sa snažia oklamať používateľov novým spôsobom. Vytvorili falošné stránky, kde sľubujú získanie darčekových poukazov úplne zadarmo. Takto sú schopní predávať dáta používateľov, ktorých presmerujú na partnerské stránky tretích strán.

Ponúkať niečo hodnotné a zadarmo je vždy veľkým lákadlom a zločinci sa z toho snažia vyťažiť čo najviac. Webové stránky, ktoré ponúkajú zdarma generovanie darčekových poukazov na produkty a služby mnohých známych značiek, akými sú iTunes, Google Play, Amazon alebo Steam, nie sú ničím novým. Napríklad úplne bežné a legitímne aplikácie ako Tokenfire a Swagbucks nakupujú darčekové kódy od rôznych dodávateľov, aby ich následne venovali svojim zákazníkom ako odmenu za určitú aktivitu. Zločinci sa zjavne týmito webovými stránkami inšpirovali a začali podobným spôsobom pomocou jednoduchého algoritmu podvádzať internetových používateľov.

Postup, ktorým kyberzločinci z nič netušiacich používateľov vylákajú ich osobné údaje, je nasledujúci. Na falošnej stránke si používateľ najprv zvolí darčekový poukaz, ktorý by chcel obdržať a až potom sa aktivuje podvodný mechanizmus. Aby mohol používateľ získať zľavový kód, musí preukázať, že nie je robot. Po kliknutí na ponúknutý odkaz musí splniť niekoľko požiadaviek, ktorých počet a druh určuje partnerská sieť, na ktorú bol používateľ presmerovaný. Musí napríklad vyplniť formulár, zadať svoje mobilné číslo alebo emailovú adresu, prihlásiť sa na odber platenej SMS správy, nainštalovať si advér (resp. reklamný softvér) a podobne. Výsledok je možné predvídať: buď to používateľ v polovici vzdá, pretože ho nebaví vypĺňanie nekonečných formulárov, alebo splní všetky zadania a nakoniec vytúžený kód získa, no ten je bezcenný. Zisky kyberzločincov sú rôzne. Od pár centov za každé kliknutie na odkaz, po niekoľko desiatok dolárov za vyplnenie formulára či prihlásenie na odber platených služieb. Môžu si tak pekne prilepšiť aj bez toho, aby museli vynaložiť veľké úsilie. Na svoje si prídu aj tretie strany, ktoré jednoduchou cestou získajú osobné údaje používateľov, ktoré môžu použiť na súkromné účely.

Odborníci Kaspersky Lab odporúčajú dodržiavať niekoľko základných pravidiel, ktoré pomôžu vyhnúť sa neoprávnenému zdieľaniu osobných údajov a čeliť tak podvodným technikám kyberzločincov:

·       Lákavé ponuky, ako napríklad obed zdarma, neexistujú, preto buďte obozretní a k podobným ponukám vždy pristupujte s rezervou.

·       Skontrolujte, či je stránka po otvorení zabezpečená pomocou HTTPS protokolu. Zvýšenú pozornosť venujte zabezpečeniu stránky najmä v prípade, ak zadávate citlivé údaje – v internet bankingu, eshopoch, emailoch, na sociálnych sieťach a podobne.

·       Nikdy nezdieľajte svoje citlivé informácie, akými sú prihlasovacie údaje a heslá, údaje o platobnej karte a pod. s tretími stranami. Seriózne spoločnosti by vás nikdy k zdieľaniu týchto dát nevyzvali prostredníctvom emailu.

·       Nepreposielajte pochybné odkazy svojim kamarátom.

·       Overte si u spoločnosti, či skutočne rozdáva darčekové poukazy a či ide o stránku oficiálneho partnera. Môžete napríklad kontaktovať zákaznícku podporu, ktorej kontakt nájdete na oficiálnych stránkach firmy.

·       Používajte spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré využíva anti-phishingové technológie založené na sledovaní správania. Odhaľujú a blokujú spam a phishingové útoky či dokonca pomáhajú blokovať falošné stránky s darčekovými poukazmi.

Aktuálne: Najdlhšie trvá vyplatenie faktúr v elektrotechnickom priemysle

Firmy, ktoré podnikajú v elektrotechnickom priemysle, čakajú na vyplatenie faktúr najdlhšie - až 91 dní. Za nimi nasledujú strojárske a stavebné firmy,  pri ktorých sa doba úhrady blíži k 90 dňom. Riziká vznikajúce z omeškania alebo nesplatenia faktúr riešia podnikatelia rôznymi spôsobmi.

Štúdia Euler Hermes Payment Behavior, ktorá vychádza z údajov 25 tisíc spoločností z 36 krajín potvrdila, že pri splácaní faktúr zostávajú medzi odvetviami obrovské rozdiely. V niektorých sa čaká na peniaze tri mesiace, v iných menej ako mesiac. Najdlhšie lehoty sú okrem elektrotechnického aj vo farmaceutickom či chemickom priemysle. Dôvody sú rôzne, napríklad stúpajúci počet objednávok či zvyšovanie cien surovín. V porovnaní s minulým rokom sa úhrady faktúr najviac natiahli v letectve (na súčasných 72 dní) a v automobilovom priemysle (takisto na 72 dní). Celkový priemer za všetky sledované odvetvia je pritom nižší, splatenie faktúr trvá 66 dní. „Najdlhšie sa čaká v odvetviach, kde je dlhý výrobný proces a najkratšie v tých, ktoré sú blízko ku konečnému spotrebiteľovi,“ zhŕňa Peter Mucina.

A v ktorých odvetviach sa na úhrady faktúr čaká najkratšie? Je to najmä retail s lehotou 28 dní, či stravovanie so 46 dňami. V porovnaní s minulými rokmi sú tieto odvetvia stabilné a úhrady sa v nich nepredlžujú. Za približne dva mesiace sa k peniazom dostanú aj firmy v papierenskom priemysle, no vplyvom nárastu online predaja sa to v tomto odvetví môže postupne zhoršiť.

S dlhými lehotami sa firmy snažia vyrovnávať rôznymi spôsobmi. Napríklad si vytvárajú samostatné oddelenia, ktoré sledujú pohľadávky a obchodným partnerom sa priebežne pripomínajú. Alebo, ak ide o väčšie podniky, si na to objednávajú externé posily. „Trendom je tiež poistenie pohľadávok, ktoré stále viac využívajú firmy rôznych veľkostí aj na Slovensku. Spočíva v tom, že poisťovňa im v rámci poistného krytia chráni všetky ich poistiteľné pohľadávky“, dodáva Mucina.

Blahoželáme: 10 rokov bezkontaktných platieb na Slovensku

Od zavedenia bezkontaktných platobných kariet na slovenskom finančnom trhu pred desiatimi rokmi ich využívanie zaznamenalo prudký nárast. Slovensko v ich využívaní patrí medzi najpokrokovejšie štáty v Európe.

„Kým v roku 2011 bolo v obehu okolo 392.000 bezkontaktných platobných kariet, o sedem rokov neskôr ich počet vzrástol na takmer 5 miliónov, pričom až 89% Slovákov využíva bezkontaktnú platobnú kartu aspoň raz sa rok. Zvýšený záujem o bezkontaktné platenie umožňuje aj rastúci počet bezkontaktných terminálov. Z celkového počtu 43.563 terminálov je na Slovensku až 97% bezkontaktných. Slovensko patrí v platbách medzi najinovatívnejšie krajiny. Je preto logické, že dôvera nakupujúcich k bezkontaktným technológiám je vyššia než kedykoľvek predtým", uviedol na stretnutí s novinármi v utorok v Bratislave Miroslav Lukeš, generálny riaditeľ Mastercard pre Slovensko, Českú republiku a Rakúsko. Na rozdiel od zvyšku Európy, kde bezkontaktné platby pomocou kariet využíva len 49% obyvateľov, na Slovensku je to takmer 90%. V porovnaní s európskymi krajinami - Nemecko, Francúzsko, Česká republika, Maďarsko alebo Poľsko, kde využíva mobilné platby v priemere 38% obyvateľov, využívajú Slováci mobilné platby vo vyššej miere (51%).
      

Slováci platby bezkontaktnou kartou pokladajú za jednoduché, bezpečné a pohodlné. Svedčí o tom takmer 73 miliónov bezkontaktných transakcií, ktoré len v prvom kvartáli tohto roka na Slovensku prebehli prostredníctvom takmer 5 miliónov vydaných bezkontaktných kariet. Viac ako 31% Slovákov má záujem platiť bezkontaktne pomocou inteligentných hodiniek, náramkov, kľúčeniek a ďalších nositeľných zariadení. Slováci sa tak dostávajú nad európsky priemer, ktorý je podľa aktuálnych zistení Mastercard na úrovni približne 24%, čo je viac ako 175 miliónov osôb. Táto technológia je ešte na začiatku, ale svojich budúcich používateľov si už získava. Na Slovensku elektronické peňaženky uprednostňuje až 47% obyvateľov, pričom európsky priemer predstavuje 40%. Do roku 2020 bude podľa predikcií Mastercard až 62% nositeľných zariadení obsahovať tiež platobné funkcie.

e-Government: Slovensko a Cyprus európskymi skokanmi

Potvrdil to dvojročný Index rozvoja elektronickej verejnej správy (EGDI)*, ktorý zverejnila Organizácia spojených národov (OSN). Slovensko sa umiestnilo na 49. mieste zo 193 krajín sveta a oproti roku 2016 sa zlepšilo o 18 priečok.

Najlepšie európske krajiny obsadili 14 z prvých dvadsiatich priečok vrátane celkového prvenstva, ktoré drží Dánsko. Slovensko sa najviac zlepšilo v subindexe on-line služieb. Je to zložený ukazovateľ, ktorý meria využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) zo strany vlád pri poskytovaní verejných služieb na národnej úrovni. Hodnotí technické vlastnosti vnútroštátnych webových sídiel a existenciu vybraných služieb, ako aj politiky a stratégie elektronickej štátnej správy.

Objektívnosť medzinárodnej pozície v rozvoji eGovernmentu, ktorú Slovensko dosiahlo v indexe EGDI, potvrdzujú aj ďalšie hodnotenia. V schopnosti chopiť sa príležitostí, ktoré ponúkajú nové IKT (Network Readiness Index) naša krajina postúpila o 12 priečok na 47. miesto zo 139 hodnotených štátov. V rebríčku rozvoja IKT (ICT development index) sme obsadili 46. priečku zo 176 hodnotených ekonomík. V rámci indexu DESI je Slovensko spomedzi krajín EÚ na 20. mieste a posledné dva roky v rebríčku stúpa. Správa sa venovala aj konceptu inkluzívnej digitálnej participácie, teda zapojeniu občanov do politiky, rozhodovania, dizajnu a výslednej podoby služieb prostredníctvom IKT. Aj v indexe e-participácie Slovensko zaznamenalo pozitívny skok, a to až o 32 pozícií.

*Index je súčasťou Globálnej správy OSN o eGovernmente 2018, ktorá hodnotí stav rozvoja elektronických verejných správ vo všetkých členských krajinách OSN. Prieskum meria efektívnosť eGovernmentu pri poskytovaní verejných služieb a identifikuje krajiny, ktoré môžu slúžiť ako vzor rozvoja a výkonnosti elektronickej verejnej správy. Rebríček však zohľadňuje aj širší kontext, ako je napríklad telekomunikačný aspekt a aspekt ľudského kapitálu. V oblasti telekomunikačnej infraštruktúry napríklad našej krajine vyčíta pokles počtu pevných liniek, ale neberie sa do úvahy 100% pokrytie mobilnými pripojeniami, ktoré ľudia u nás preferujú.