e-Government: Slovensko a Cyprus európskymi skokanmi

Potvrdil to dvojročný Index rozvoja elektronickej verejnej správy (EGDI)*, ktorý zverejnila Organizácia spojených národov (OSN). Slovensko sa umiestnilo na 49. mieste zo 193 krajín sveta a oproti roku 2016 sa zlepšilo o 18 priečok.

Najlepšie európske krajiny obsadili 14 z prvých dvadsiatich priečok vrátane celkového prvenstva, ktoré drží Dánsko. Slovensko sa najviac zlepšilo v subindexe on-line služieb. Je to zložený ukazovateľ, ktorý meria využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) zo strany vlád pri poskytovaní verejných služieb na národnej úrovni. Hodnotí technické vlastnosti vnútroštátnych webových sídiel a existenciu vybraných služieb, ako aj politiky a stratégie elektronickej štátnej správy.

Objektívnosť medzinárodnej pozície v rozvoji eGovernmentu, ktorú Slovensko dosiahlo v indexe EGDI, potvrdzujú aj ďalšie hodnotenia. V schopnosti chopiť sa príležitostí, ktoré ponúkajú nové IKT (Network Readiness Index) naša krajina postúpila o 12 priečok na 47. miesto zo 139 hodnotených štátov. V rebríčku rozvoja IKT (ICT development index) sme obsadili 46. priečku zo 176 hodnotených ekonomík. V rámci indexu DESI je Slovensko spomedzi krajín EÚ na 20. mieste a posledné dva roky v rebríčku stúpa. Správa sa venovala aj konceptu inkluzívnej digitálnej participácie, teda zapojeniu občanov do politiky, rozhodovania, dizajnu a výslednej podoby služieb prostredníctvom IKT. Aj v indexe e-participácie Slovensko zaznamenalo pozitívny skok, a to až o 32 pozícií.

*Index je súčasťou Globálnej správy OSN o eGovernmente 2018, ktorá hodnotí stav rozvoja elektronických verejných správ vo všetkých členských krajinách OSN. Prieskum meria efektívnosť eGovernmentu pri poskytovaní verejných služieb a identifikuje krajiny, ktoré môžu slúžiť ako vzor rozvoja a výkonnosti elektronickej verejnej správy. Rebríček však zohľadňuje aj širší kontext, ako je napríklad telekomunikačný aspekt a aspekt ľudského kapitálu. V oblasti telekomunikačnej infraštruktúry napríklad našej krajine vyčíta pokles počtu pevných liniek, ale neberie sa do úvahy 100% pokrytie mobilnými pripojeniami, ktoré ľudia u nás preferujú.

Radíme: Vaginálna infekcia

Určitú formu vaginálnej infekcie prekoná aspoň raz za život každá druhá žena. Minimálne 30% žien pritom trpí týmito problémami opakovane.

Gynekológ Tomáš Fait upozorňuje: „Zápaly spôsobuje napríklad mokrý spodný diel plaviek." Infekciu spúšťa kvasinka candida albicans, ktorej dôsledky trápia ženy najmä v letných mesiacoch. Až v polovici prípadov problémy nespôsobuje mykóza, ale rôzne bakteriálne infekcie. Zaparenie, ktoré vzniká aj pre mokré plavky, sa vie veľmi rýchlo premeniť na nepríjemný zápal. Vlhké a teplé prostredie na intímnych miestach totiž podporuje množenie baktérií aj kvasiniek, ktoré sú pôvodcami infekcie. Ženy sú na vznik vaginálnych infekcií a zápalov dolných močových ciest náchylné. „Problémom zostáva, že mnohé ženy nevedia rozlišovať typ vaginálnej infekcie, a tak volia nesprávnu liečbu“, doplnil Fait. Ženy si často mylne myslia, že ide o mykózu a zabúdajú na to, že častejšie sú iné typy infekcie, predovšetkým bakteriálne. Liečbu začnú s prípravkom, ktorý ju nemusí vyriešiť a ochorenie tak, naopak, predĺži.

Nežiaducim infekciám môžeme predísť správnou prevenciou. Elastické plavky vyrobené zo syntetických materiálov sú nevzdušné, čím zvyšujú riziko vaginálnych dysmikróbií. Ďalším rizikom sú verejné bazény, ktoré prekypujú chlórom – tu hrozí chemická iritácia či nebezpečenstvo narušenia pošvového ekosystému baktériami. Rovnako tak sú rizikové prírodné nádrže, ktoré sa po niekoľkých dňoch horúčav zazelenajú sinicami a tie svojou agresivitou dráždia opäť oblasť genitálií. Dôležitou prevenciou je teda pravidelná výmena mokrých plaviek za suché.

Ženy, ktoré mykóza a bakteriálna infekcia trápia opakovane, by mali, najmä počas kúpacej sezóny, posilňovať rovnováhu svojej vaginálnej mikroflóry a dbať na intímnu hygienu. Pomôcť môžu prípravky obsahujúce kyselinu mliečnu a boritú, ktoré obnovujú prirodzené vaginálne pH, aloe vera a nechtík lekársky.

Trend: Drahšie dovolenky

Podľa údajov cestovných kancelárií si Slováci za ostatné tri roky radšej za dovolenku priplatia a dopriavajú si drahšie dovolenky s leteckou dopravou, viachviezdičkovými hotelmi a all inclusive stravovaním.

V roku 2017 vycestovalo cez cestovné kancelárie na dovolenku do zahraničia rekordný počet Slovákov – okolo 634.000. Takmer 90% Slovákov pritom financuje svoju letnú dovolenku z úspor, úver si na tento účel vezme len asi každý desiaty. V minulosti si na dovolenku niekedy vzalo pôžičku 12% z respondentov prieskumu pre Kruk. A ak si už Slováci na dovolenku požičajú, ide skôr o nižšiu sumu do 400 eur.
      

Na dovolenku si požičiavajú zhodne u muži aj ženy, najčastejšie potom vo veku medzi 36 a 44 rokov alebo medzi 27 a 35 rokov. V týchto vekových skupinách si na dovolenku niekedy vzalo pôžičku do 400 eur 18% respondentov. Z geografického hľadiska si najčastejšie na dovolenku požičiavajú obyvatelia Prešovského kraja, kde si tento typ úveru už niekedy vzal takmer každý desiaty (11%). Výnimkou sú pôžičky na dovolenku medzi obyvateľmi Nitrianskeho kraja, kde si na dovolenku nikdy nepožičalo vyše 97% opýtaných.

„Výsledky nášho prieskumu ukazujú veľmi pragmatický prístup Slovákov k výdavkom na dovolenky. Ak na dovolenku nemajú našetrené, radšej zostanú doma, než aby sa zadlžili. Panuje pritom vzácna zhoda zistených výsledkov naprieč pohlaviami, vekovými skupinami aj vzdelaním respondentov", dodala Jana Žaludová.

Výzva: WiFi pre Teba

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na bezplatný internet na verejných priestranstvách po celom Slovensku.

Mestá a obce môžu získať finančný príspevok v maximálnej výške 15.000 EUR na jeden projekt z celkovej alokácie 10 miliónov zo zdrojov Európskej únie. Podľa pravidiel financovania štrukturálnych fondov sú žiadatelia povinní podieľať sa na spolufinancovaní projektu vlastnými zdrojmi vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky vo svojich rozpočtoch na prevádzku WiFi zón.

Žiadosti bude možné podať elektronicky cez systém ITMS. Keď sa starosta prihlási pomocou svojho eID, veľa údajov mu systém sám predvyplní. Po prvýkrát je pre žiadateľov pripravený už vyplnený vzor žiadosti, ako aj súťažné podklady pre verejné obstarávanie vrátane technických parametrov, ktoré sú rovnaké, aké požaduje Európska komisia pre WiFi4EU. Výzva je vyhlásená ako otvorená a schvaľovanie predložených žiadostí bude prebiehať systémom hodnotiacich kôl. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je indikatívne stanovený na 13. november 2018.

Výzva je zverejnená na  http://www.informatizacia.sk/Aktu%C3%A1lne%20v%C3%BDzvy/26920s

Smart Cities: Prvým krokom bude webová platforma

Webová stránka by mala vzniknúť do konca roka 2018 a má sústreďovať potrebné informácie na jednom mieste. Majú tu byť zverejnené výzvy, informácie pre samosprávy, inšpiratívne projekty Smart Cities či linky na expertov.

V rámci Smart Cities budú podporované oblasti energetiky, odpadového hospodárstva, dopravy, životného prostredia či informatizácie. Zadefinovanie súboru aktivít, financovateľných z operačného programu, sa má uskutočniť do konca októbra. „Do konca roka vyjdú výzvy na riešenia Smart Cities”, uviedol Richard Raši a dodal, že pre menšie mestá vytvoria poradenské call centrum. Do pilotnej schémy budú zapojené všetky operačné programy, ktoré ponúkajú riešenia použiteľné pre Smart Cities.

O financovaní vicepremiér uviedol, že v ponuke budú riešenia s hybridným financovaním, ďalej môžu byť financované zo štátneho rozpočtu, z eurofondov, Európskej investičnej banky, z bruselských horizontálnych programov. „Aj v návrhu rozpočtu na rok 2019 budú vyčlenené financie,” povedal s tým, že sa však treba sústrediť na čerpanie zdrojov z Európskej únie. Pracovná skupina vznikla z riadiacich orgánov, ktoré majú vyhlasovať výzvy a zo socio-ekonomických asociácí. Jej gestorom je ÚPVII. Aktívne bude spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska.