Eurostat: Náklady na dovolenku a bežný život

Dovolenková sezóna je v plnom prúde a tak väčšinu z nás isto zaujímajú ceny v hoteloch a reštauráciách. Aj z tohto hľadiska je pre našincov najlacnejšie Bulharsko.

Na dovolenke v tejto destinácii zaplatíme v hoteloch a reštauráciách v priemere až o -40% menej ako u nás. Najdrahšie hotely a reštaurácie sú na Islande, vo Švajčiarsku, Nórsku a taktiež v Dánsku, kde sú ceny viac ako dvojnásobné v porovnaní s tými našimi. Slováci svoju dovolenku radi spájajú aj s nákupmi. Oblečenie a obuv nájdeme najlacnejšie v Turecku, ktoré je obľúbenou dovolenkovou destináciou našincov. Nakúpime ho tam za polovičné ceny v porovnaní s tými našimi. Aj v Bulharsku sa nám oplatí skočiť aj na nákupy oblečenia a obuvi, ktoré je zhruba o -25% lacnejšie ako u nás. Naopak, určite sa nám neoplatí vyraziť za módou na Islande, keďže v obchodoch si priplatíme až o 71%. V rámci únie je z tohto uhľa pohľadu najdrahšie pre našinca vo Švédsku, kde sú ceny o 30% vyššie.

Náklady na bývanie a energie ukrajujú veľkú časť z našich rodinných rozpočtov, preto sme na tieto ceny aj patrične citliví. V Bulharsku, kde sú tieto služby najlacnejšie, by našinci ušetrili pri nákladoch na bývanie a energie až viac ako tretinu. Na druhej strane ale vo Švajčiarsku, v Luxembursku, Dánsku a aj na Islande sú tieto ceny 3-násobné až 4-násobné v porovnaní s našimi cenami.  Služby za vzdelávanie sú zasa výrazne lacnejšie ako u nás v Turecku, a to až o tri štvrtiny. Naopak najdrahšie vzdelanie v Európe je v Luxembursku a vo Švajčiarsku, kde sú ceny niekoľko – násobne vyššie, než na aké sme my zvyknutí. Švajčiarsko vedie aj v rebríčku najdrahšieho zdravotníctva a v rámci EÚ tomuto rebríčku kraľuje Švédsko. Naopak, v Bulharsku sú služby v oblasti vzdelávania až o polovicu lacnejšie v porovnaní s nami a ceny v zdravotníctve sú o - 43% nižšie ako u nás.

Trend: Kryptomeny lákajú

Vydieračský softvér (ransomvér) už nie je najrýchlejšie rastúcou hrozbou. Za jeho prudkým poklesom je nárast inej formy nezákonného obohatenia v kyberpriestore, a to ťažby kryptomien na počítačoch obetí.

      

Potvrdili to výsledky pravidelného workshopu Kvartálny security update. Prehľad spoločnosti Alef mapuje najdôležitejšie udalosti, ktoré sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti stali za posledný štvrťrok. „Veľa útočníkov, ktorí sa distribúcii ransomvéru venovali, prešlo na coinminery - škodlivý softvér, ktorý na počítačoch obetí ťaží kryptomeny. Ransomvér im síce môže priniesť vysoký zisk naraz, no ide o jednorazový príjem s takmer stopercentnou istotou oznámenia polícii. Coinminer si obeť buď vôbec nevšimne, alebo ho po odhalení zmaže. Pre kyberzločincov tak ide o nízkorizikový, no stále pomerne výnosný model", vysvetľuje Jan Kopřiva. Vydieranie sa však zločincom stále vyplatí. V prieskume na vzorke 1.800 globálnych spoločností až 34% z nich priznalo, že sú ochotné zaplatiť výkupné namiesto toho, aby sa pokúsili o záchranu dát alebo investovali do ďalšieho zabezpečenia.

Rozmohli sa aj emaily, v ktorých sa útočníci snažia získať prihlasovacie údaje k rôznym kontám. „V súvislosti s GDPR sa v rámci celej Európy roztrhlo vrece s phishingom s touto tematikou. V tomto prípade platí, že najlepšie bezpečnostné opatrenie je dobre vyškolený používateľ. Pretože paradoxne majú najmä v menších organizáciách najviac škôd na svedomí práve bežní používatelia", upozorňuje expert.

V uplynulom štvrťroku sa najviac kradli prihlasovacie údaje k sociálnym sieťam. Tieto prípady tvoria vyše polovicu všetkých prípadov, pričom hlavným cieľom je Európa a Rusko a ukradnuté údaje sa predávajú nielen na dark webe, ale aj na bežnom internete. Zariadenia internetu vecí (IoT) ešte tiež stále nie sú úplne bezpečné. Príkladom je zámok tapplock one, ktorý sa dá otvoriť buď odtlačkom prsta alebo cez aplikáciu. Od uvedenia na trh sa podarilo objaviť hneď viacero zraniteľností, ktoré umožnili zámok otvoriť v podstate komukoľvek.

Aktuálne: Noví zamestnanci sú stále žiadaní

Podľa portálu Profesia.sk majú najväčšie uplatnenie na trhu práce ľudia, ktorí chcú pracovať v obchode, výrobe, doprave, administratíve a IT.

Firmy na portáli za 1. polrok 2018 zverejnili vyše 134.000 pracovných ponúk. Napriek tomu, že počet inzerátov predstavuje o približne dve tisícky nižšie číslo, ako tomu bolo za rovnaké obdobie vlani, možno konštatovať, že záujem o novú pracovnú silu pretrváva. Pozitívne totiž je, že firmy nehľadajú nových zamestnancov iba z dôvodu fluktuácie, ale reálneho vytvárania nových pracovných miest. Pri porovnaní počtu ponúk v 1. polroku 2018 s rovnakým obdobím v roku 2014, ponuka je aktuálne vyššia o 76%.

Portál neustále poukazuje na nepomer rozloženia pracovných ponúk. Väčšina sa nachádza na západe. Na strednom a východnom Slovensku sú čísla podstatne nižšie. Presnejší obraz sa však získa pri pohľade na počty ponúk po jednotlivých okresoch. Počet ponúk v hlavnom meste bol takmer 49.000. Je to 5-krát viac ako počet ponúk v Košiciach, ktoré sú na druhom mieste. Zaujímavosťou je, že okres Prešov mal v 1. polroku 2018 dokopy vyše 4600 ponúk, čo je viac ako Trenčín. Trenčiansky okres mal zhruba o 40 ponúk menej. Sedem z desiatich okresov s najnižším počtom ponúk je na strednom Slovensku. Na spodku rebríčka sa nachádzajú štyri okresy Banskobystrického kraja, tri Žilinského kraja, dva z Prešovského a jeden z Košického kraja. V tejto spoločnosti neskončil ani jeden okres zo západu. Najmenej ponúk za prvých šesť mesiacov aktuálneho roka evidoval portál v Poltári. Pre zaujímavosť, počet ponúk je 35-krát nižší ako v hlavnom meste.

Zamestnávatelia hľadali najčastejšie ľudí do odvetví obchod, výroba, doprava, administratíva a IT. Profesia zaznamenala nad 10.000 inzerátov pri ponukách operátora výroby, robotníka, administratívneho pracovníka a predavača. Treba však zdôrazniť, že na Slovensku prevládajú veľké rozdiely medzi hlavným mestom a zvyškom Slovenska aj v ponúkaných pozíciách. Administratívne pracovné miesta sa totiž vyskytujú najmä v Bratislave.

Eurostat: Slovensko je siedmou najlacnejšou krajinou EÚ

Ceny tovarov a služieb zvykneme porovnávať s cenami v iných krajinách, kam cestujeme na dovolenky, výlety, resp. so susednými krajinami, kde často nakupujeme. Aká je teda cenová hladina u nás a v ostatných európskych krajinách?

Podľa údajov Eurostatu za rok 2017 je v rámci celej Európy najlacnejšou krajinou Macedónsko a v Európskej únii je najlacnejšie Bulharsko. V Macedónsku je celková priemerná cenová hladina nižšia až o -32% a v Bulharsku sú priemerné ceny o -30% nižšie ako u nás. Aj napriek tomu sa aj Slovensko zaraďuje medzi najlacnejšie krajiny EÚ. Len v šiestich krajinách únie je totiž lacnejšie ako u nás. Nižšie ceny tovarov a služieb v porovnaní s tými našimi nájdeme v už spomínanom Bulharsku, ďalej v Rumunsku, v krajinách V4, v Litve a v Chorvátsku. Spomedzi susedných krajín je najvýraznejší rozdiel medzi nami a Poľskom. V Poľsku sú priemerné ceny tovarov a služieb o -19% nižšie ako u nás. Menej zaplatíme aj u našich južných susedov v Maďarsku, a to o -10%. A naši českí bratia majú už porovnateľnú cenovú hladinu s tou našou.

V EÚ sú celkovo ceny tovarov a služieb vyššie približne o 45% ako na Slovensku a v eurozóne je to až o 48%. V rámci celej únie by sa najťažšie našincom žilo, resp. nakupovalo v Dánsku, keďže v tamojších obchodoch sú cenovky tovarov a služieb až dvojnásobné v porovnaní s tými našimi. Tri krajiny mimo EÚ sú ale ešte drahšie ako Dánsko. Podobnú cenovú úroveň ako Dáni majú aj Nóri, no vo Švajčiarsku si v obchodoch priplatíme až 130%. A na Islande je najdrahšie, tam by nás prekvapili ceny až o 140% vyššie oproti tým našim. Medzi najdrahšie krajiny patria tiež ďalšie severské štáty ako Švédsko, Fínsko či Írsko a Británia. O viac ako polovicu si celkovo priplatíme aj v susednom Rakúsku, kde často vyrážame za službami, nákupmi potravín alebo iného spotrebného tovaru. Kde nájdeme najlacnejšie potraviny, oblečenie či hotely a reštaurácie? Najlacnejšou krajinou EÚ je pre našincov Bulharsko. Tam nás totižto všetky tovary a služby, s výnimkou potravín, vychádzajú najlacnejšie. Najdrahší život v rámci Európy je na Islande, čo sa týka väčšiny zložiek spotrebného koša. V únii je to rôzne, no v Dánsku si priplatíme najviac za potraviny, nábytok, dopravu či za služby v hoteloch a reštauráciách. Švédsko zasa vedie v rebríčku najdrahšieho zdravotníctva v únii a taktiež aj oblečenia a obuvi. Luxembursko má prvenstvo v cenách za vzdelávanie a taktiež v nákladoch na bývanie.

Potraviny a nápoje na Slovensku patria k tým najlacnejším v rámci EÚ. Nižšie ceny potravín ako u nás totiž nájdeme už len v 6 krajinách EÚ. V rámci únie sú potraviny najlacnejšie v Rumunsku, kde sú ceny až o -31% nižšie ako u nás. A keď vezmeme do úvahy aj krajiny mimo únie, tak je pre nás najlacnejšie v Macedónsku (až o -36%). Potraviny a nápoje v slovenských obchodoch sú ale najdrahšie v porovnaní s krajinami V4. V Maďarsku nájdeme na cenovkách potravín v priemere o  -10% nižšie sumy ako u nás a v Českej republike o -6%. A v Poľsku vieme nakúpiť dokonca až o -28% lacnejšie. Na čele rebríčka najdrahších potravín a nealka v Európe sa nachádza Švajčiarsko, kde sú ceny až o 85% vyššie ako u nás. V rámci Európskej únie je najdrahšie Dánsko s cenovkami na potravinách vyššími o dve tretiny v porovnaní s našimi cenami.

Radíme: Čerstvé ovocie a zelenina

Aj pri nákupe ovocia a zeleniny uprednostňujeme kvalitu. Užitočné tipy poradia, ako si vybrať zo širokej ponuky.

Väčšina ľudí sa pri kúpe zeleniny a ovocia rozhoduje predovšetkým zrakom. Vybrané kúsky by mali byť pekné na pohľad, bez kazov a nemali by byť otlčené. Dôležitým faktorom je vôňa, pričom najlepšie voňajú spravidla tie druhy, ktoré sú tzv. lokálne. Vedeli ste napríklad o tom, že zatiaľ čo paradajka zo Španielska k nám cestuje 4-5 dní, paradajka zo Slovenska označená ako Slovenská farma sa na pultoch ocitne najneskôr 24 hodín po zbere?

Existuje zelenina, ktorá má byť tvrdá. Ide o predovšetkým o zemiaky, koreňovú zeleninu, uhorky – napríklad taká špargľa by sa mala pri ohnutí zlomiť. Z ovocia spomeňme napríklad jablká. Naopak, mäkšie by mali byť slivky, marhule, nektárinky či broskyne. Nie je potrebné vyťahovať kúsky zo spodku debničky. Naopak, môžete ich pomliaždiť.

Človek by mal konzumovať predovšetkým tie potraviny, ktoré sa urodia v danom regióne. Samozrejme, niečo iné je prospešné pre Gréka, Juhoafričana alebo Slováka. Lokálne ovocie a zelenina majú preukázateľne pozitívny vplyv na trávenie a imunitu. Pokiaľ musia cestovať z iných krajín platí, že čím dlhšiu vzdialenosť prekonajú, o to majú nižšiu nutričnú hodnotu. Okrem toho vieme, čo jeme a podporujeme našich farmárov.

Samozrejme, aj skladovanie potravín v domácom prostredí má výrazný vplyv na ich čerstvosť a chuť. Ovocie má rado teplo a voľné uskladnenie s prístupom vzduchu. Zelenina sa však poteší nižšej teplote. Ale pozor na paradajky! Keď ich dáme do chladničky, stratia svoju príznačnú vôňu.