Novinka: Inštitút moderného spotrebiteľa

Novozaložený Inštitút moderného spotrebiteľa prináša nový pohľad na spotrebiteľskú problematiku, ktorá súvisí s rýchlym rozvojom nových technológií.

Spotrebitelia a koncoví používatelia služieb sú denne konfrontovaní so zavádzaním inovácií v každej oblasti života, čo vyžaduje ich neustále adaptovanie sa na nové produkty a služby. Nové technológie a procesy zásadným a nezvratným spôsobom transformujú aj tradičné odvetvia, akými sú napríklad doprava, zdravotníctvo, finančné služby, potraviny, energetika, drogistický a iný spotrebný tovar. Inštitút má cieľ primárne sa venovať témam spojením s využívaním internetu a moderných technológií, ktoré súvisia aj so zdieľanou ekonomikou, digitálnymi službami a inovatívnymi „smart“ riešeniami. Podľa jeho riaditeľa Michala Kardoša je práve v tejto oblasti na Slovensku veľký deficit a cieľom inštitútu je prispieť k väčšej ochrane a najmä objektívnej informovanosti slovenských spotrebiteľov. Inštitút bude ďalej venovať pozornosť aktuálnym témam spojeným s tradičnými odvetviami, akými sú problematika duálnej kvality potravín a výrobkov či moderne spôsoby dopravy v mestách.

Inštitút má vo svojej DNA 3 hlavné piliere. Prvým je edukačný, ktorý vychádza z premisy, že spotrebiteľ dokáže robiť správne a jemu prospešné rozhodnutia len za predpokladu, že má dostatok objektívnych informácií. Cieľom je zvyšovať povedomie spotrebiteľov, a tým zvyšovať aj ich ochranu. Druhým pilierom je partnerský prístup. Štát dokáže prijímať správne rozhodnutia pre všetkých občanov len za predpokladu, že sa bude v procese prípravy zákonov vo väčšej miere prihliadať aj na záujmy spotrebiteľov. Cieľom je zastupovať záujmy spotrebiteľov a byť konštruktívnym partnerom pre inštitúcie na Slovensku aj v Bruseli. Tretím pilierom je analytický prístup, ktorý inštitútu umožní lepšie pochopiť a interpretovať podstatu komplexných situácií a problémov. Cieľom je využívať analytické kapacity a prostredníctvom výstupov prispievať k verejnej debate na témy dôležité pre spotrebiteľov.

Upozorňujeme: Kompostéry už aj pre bytové domy

Od augusta nadobudne účinnosť novela všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi v Bratislave. Vďaka nej budú môcť bytové domy, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou, požiadať o kompostér.  

      

Správca nehnuteľnosti môže podať žiadosť na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií bratislavského magistrátu a požiadať o kompostér. „K žiadosti je potrebné priložiť list vlastníctva, prípadne súhlas vlastníka pozemku. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Distribúciu kompostérov zabezpečí spoločnosť OLO podobne, ako tomu je pri distribúcii hnedých zberných nádob na bioodpad zo záhrad, resp. kompostérov pre rodinné domy," uviedla Beáta Humeniková. Na podporu správneho kompostovania zároveň mesto pripravuje projekt, v rámci ktorého bude poskytovaná odborná, technická pomoc a poradenstvo pri zriaďovaní komunitných kompostovísk a poskytovanie školení k správnemu kompostovaniu.

Tie rodinné domy v Bratislave, ktoré si zatiaľ nesplnili svoju povinnosť a nepodali žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií hlavného mesta, tak môžu urobiť aj naďalej. Môžu požiadať o pridelenie kompostéra alebo hnedej zbernej nádoby, ktorá má jednotný objem 240 l. Odvoz bioodpadu z hnedých nádob bude OLO realizovať v intervale jedenkrát za 14 dní, sezónne od marca do novembra. Rodinné domy, ktoré sú už vlastníkmi hnedej zbernej nádoby v objeme 120 l, môžu hlavné mesto požiadať o jej bezplatnú výmenu za nádobu s objemom 240 l. Náklady na kompostér, nádobu a odvoz bioodpadu z hnedých nádob sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
      

Do kompostéra či hnedej zbernej nádoby na bioodpad zo záhrad patria kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, malé kusy konárov, lístie, odpad z ovocia a zeleniny a burina. Nepatrí sem bioodpad z domácností a kuchyne živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky a zvieracie exkrementy.

EU: Výzva pre Slovensko

Európska komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu, pretože nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Na odpoveď máme dva mesiace.

Smernicami EÚ o vtákoch a o biotopoch sa zriaďuje celoúnijná sieť chránených území Natura 2000, ktoré sa majú chrániť pred potenciálne škodlivým vývojom. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a činností ako ťažba dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky. V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú.

V dôsledku toho populácia tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), známeho ako hlucháň hôrny alebo obyčajný, od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 klesla o polovicu. Slovensko okrem toho neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch, keďže neboli schválené programy starostlivosti pre dotknuté oblasti.

Aktuálne: Elektronická výmena dát sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa (SP) sa zapája do realizácie nového projektu, ktorý v rámci krajín Európskej únie nahradí súčasnú papierovú výmenu dokumentov elektronickou komunikáciou v štruktúrovanej forme.

Projekt EESSI je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu CEF - Nástroj na prepájanie Európy. Jeho zapracovanie do informačných systémov poisťovne bude ukončené do 30. 11. 2019. Komunikácia medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia v rámci celej Európskej únie bude po spustení projektu prebiehať prostredníctvom tzv. prístupových bodov, pričom Slovenská republika bude mať práve v Sociálnej poisťovni jeden spoločný prístupový bod pre všetky inštitúcie poskytujúce sociálne zabezpečenie na Slovensku.
      

Hlavné prínosy systému EESSI spočívajú v rýchlejšej výmene informácií medzi organizáciami v Európskej únii, ktoré poskytujú služby sociálneho zabezpečenia, čo urýchli predovšetkým priznanie a vyplácanie sociálnych dávok občanom. Prostredníctvom systému EESSI sa zabezpečí presnejšia a spoľahlivejšia výmena dát medzi jednotlivými inštitúciami a aj bezpečné používanie osobných dát, ktoré budú poskytované len príslušným organizáciám sociálneho zabezpečenia.

Náklady na projekt za všetkých poskytovateľov sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike sú v dohode o grante predpokladané vo výške 2.666.398 eur, z čoho poskytnutý grant z prostriedkov Európskej únie predstavuje 75 %, čo je 1.999.799 eur.

Aplikácie: Monitorovanie znepokojuje

Viacerí používatelia sa obávajú, že ich aplikácie na zariadeniach môžu sledovať, vidieť čo robia, alebo zdieľať ich údaje. Tieto riziká by sa dali ľahko odvrátiť zavedením niektorých jednoduchých bezpečnostných opatrení.

Obavy ohľadom miery sledovania ich aktivity na internete a on-line stopy, ktorú zanechávajú, sa zvyšujú. Podľa Kaspersky Lab až 61% ľudí sa cíti nepríjemne pri zdieľaní informácií o svojej polohe s webovými stránkami a aplikáciami – v porovnaní s 39% v roku 2016. Okrem toho je vyše polovica respondentov (56%) veľmi znepokojená tým, že niekto môže vidieť všetko, čo robia, alebo sledujú na svojich zariadeniach a podobné percento používateľov (50%) sa obáva, že by ich niekto mohol sledovať pomocou informácií o geolokácii z ich zariadenia. Tieto obavy sú vskutku opodstatnené. Experti zistili, že aplikácie majú prístup nielen k obrovskému množstvu údajov (napríklad k dôležitým informáciám o tom, kde sa používatelia nachádzajú, o ich kontaktoch, aktivitách atď.), ale často sú spustené na pozadí bez toho, aby o tom používatelia vôbec vedeli. Podľa prieskumu má 83% aplikácií pre Android prístup k citlivým údajom svojich vlastníkov a 96% aplikácií pre Android sa môže spustiť bez ich súhlasu.

Na jednej strane môžu byť tieto obavy odvrátené pomocou niektorých jednoduchých bezpečnostných opatrení. Na druhej strane sa im ľudia vyhýbajú, a to aj napriek tomu, že by sa zabezpečením údajov alebo súkromia už nemuseli znepokojovať. Napríklad takmer polovica ľudí (47%) pripúšťa, že nekontrolujú povolenia svojich predinštalovaných mobilných aplikácií na svojich zariadeniach so systémom Android a iOS, a približne jeden z piatich používateľov nekontroluje povolenia pri sťahovaní alebo inštalácii nových aplikácií do svojho mobilu. Aj keď medzi používateľmi mobilných telefónov rastú ich obavy, naďalej zostávajú bez ochrany pred potenciálnym únikom dát.