Upozorňujeme: Odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu

ESET analyzoval škodlivý kód, ktorého autora zaujímajú intímne súkromné fotografie a videá používateľov sociálnej siete Pokec. Prihlasovacie údaje kradne používateľom tak, že ich naláka na inštaláciu škodlivej mobilnej aplikácie, vďaka ktorej by mohli jej majitelia bezplatne sledovať sex čet.

V skutočnosti je však hlavnou funkciou škodlivého kódu odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu. Prihlasovacie údaje tak útočník nezískal heknutím Pokecu, ale oklamaním svojich obetí. Dotknutým používateľom následne sťahuje intímne súkromné fotografie a videá z ich Pokec albumov a emailov. Útočník šíri škodlivý kód hneď cez niekoľko škodlivých stránok. „Z našich údajov vyplýva, že obeť dostala link na škodlivú stránku priamo cez Pokec. Či už cez Rýchlu poštu (RP), četovaciu miestnosť alebo si cestu k nej našla v profile iného používateľa alebo používateľov", vysvetľuje Lukáš Štefanko.

ESET na škodlivé weby upozornil prevádzkovateľa Pokecu, ktorý škodlivé linky na weby promptne odstránil. „Nevieme, čo je konkrétnym dôvodom kradnutia intímnych fotografií obetí. Či ide o súkromné dôvody, alebo o pokus o vydieranie", zdôrazňuje Štefanko s tým, že ak patria ukradnuté fotografie osobám poskytujúcim sexuálne služby, útočník sa cez ich doručené správy vie dostať aj k údajom, záujmom a fotografiám ich klientov alebo potenciálnych klientov.

EU: Cestovanie na dovolenku

Viac ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.

Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov).  Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).

Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%). Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov.  V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.

Aktuálne: Aktivity na trhoch private equity v strednej Európe najvyššie za posledné tri roky

Podľa najnovšieho prieskumu investičnej dôvery v oblasti private equity Deloitte by výrazná dynamika trhov v strednej Európe mala pretrvávať aj naďalej.

Dve tretiny respondentov očakávajú, že úroveň aktivity na trhu zostane na rovnako vysokej úrovni. Takmer tretina respondentov očakáva, že transakčná aktivita sa ešte zvýši. Len 2% respondentov, čo je najmenej za posledných päť rokov, očakávajú, že sa aktivita spomalí. Aj vďaka pozitívnym očakávaniam sa až 69% oslovených private equity firiem plánuje v najbližších mesiacoch naďalej zameriavať na nové investície. „Vysoká transakčná aktivita pokračuje vďaka silným ekonomickým predpokladom. Lokálni investori sa orientujú na rastúce spoločnosti v regióne často riadené ich vlastníkmi. Zahraniční investori častejšie hľadajú viac etablované spoločnosti, ktoré vďaka úspešnému podnikaniu vyrástli  na úroveň regionálnych a globálnych firiem. Viaceré z nich sú pritom už teraz vlastnené lokálnymi  private equity skupinami“, opísala situáciu Ivana Lorencovičová.

Pozitívne očakávania prieskum zaznamenal v oblasti trhu s likvidným dlhovým kapitálom. Respondenti očakávajú, že dostupnosť dlhového financovania sa v najbližších mesiacoch udrží na rovnakej úrovni (74%). V porovnaní s ostatným prieskumom pritom ide o nárast o sedem percentuálnych bodov. Očakávaná finančná návratnosť investícií ostane podľa 48% opýtaných firiem nezmenená. Ďalších 47% však očakáva zlepšenie a zvyšných 5% očakáva pokles. „Zdravé trhy s dlhovým financovaním a zvyšujúci sa záujem o tento región podporili vyššie ocenenie investícií, no cenové nárasty už pravdepodobne dosiahli stabilnú úroveň. Takmer pätina respondentov tak očakáva, že predávajúci v najbližších šiestich mesiacoch budú znižovať svoje očakávania v oblasti ceny“, dodala Lorencovičová.

Medzi najväčšie transakcie uskutočnené private equity investormi v  regióne v poslednom období patrí napríklad akvizícia firmy Škoda Transportation, a.s. skupinou PPF group, vstup americkej J.C. Flowers & Co. LLC do Rumunskej Piraeus Bank, alebo kúpa majoritného podielu poľského telekomunikačného operátora  INEA S.A. austrálskou Macquarie Group Limited. Ďalej je to kúpa 100% akcií estónskeho prevádzkovateľa kasín Olympic Entertainment Group londýnskou Novalpina Capital LLP v odhadovanej hodnote 228,4 mil. eur, alebo kapitálový vstup poľskej MCI Capital do maďarského poskytovateľa online neživotného poistenia Netrisk.hu v odhadovanej hodnote 56,5 mil. eur. Jednou z najväčších transakcií je kúpa podielu v rumunskej firme A&D Pharma Holdings N.V. v odhadovanej hodnote 350 mil. eur spoločnosťou Penta Investments Limited.

Trend: Digitálne platby

Celosvetovo sa minú viac ako stovky miliárd dolárov ročne na verejnú dopravu a veľká časť tejto sumy je platená v hotovosti alebo v ekvivalentoch hotovosti, čiže napríklad rôznymi kartami s predplatenými lístkami. Bezkontaktné technológie zredukuje potrebu tradičných lístkov alebo kariet, a tým pádom zníži výdavky na prácu s hotovosťou.

V roku 2012 spoločnosť Transport for London (TfL) spolu s Visa predstavili bezkontaktné platby Visa v londýnskych autobusoch. Za prvé mesiace zaznamenala spoločnosť viac ako milión bezkontaktných transakcií a dnes už počet vykonaných bezkontaktných ciest presiahol 1 miliardu. Bezkontaktné platby sú už v súčasnosti bežné a zjednodušujú a urýchľujú proces cestovania pre milióny obyvateľov Londýna – denne dochádzajúcich ako aj turistov. V susednej Českej republike implementovala bezkontaktnú platbu už rada municipalít, ako napríklad mestá Ostrava a Děčín. Slovensko je jednou z krajín s najväčším prienikom bezkontaktných kariet Visa v Európe a má obrovský potenciál profitovať z moderných riešení.

Lepšie podmienky pre cestujúcich znamenajú nielen zvýšenie počtu cestujúcich verejnou dopravou, ale aj zníženie používania osobných vozidiel pre čistejšie, zelenšie mestá, dostupnejšiu a férovejšiu verejnú dopravu. A zvyšujú sa príjmy na reinvestovanie do služieb, ktoré robia život v mestách ľahší a lepší. Najnovšia správa Visa o bezhotovostných platbách poznamenáva, že digitálne platby majú potenciál výrazne znížiť náklady spojené s prepravnými a mýtnymi systémami, ktoré udržiavajú v chode orgány miestnej samosprávy. Štúdia zistila, že prepravcovia minú v priemere 14,5 centov z každého fyzického dolára, ktorý získajú v porovnaní s iba 4,2 centov z každého digitálneho doláru.

SR: Zdravie na tanieri 2018

Spolu 30 projektov škôl z celého Slovenska získalo od Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR finančný príspevok v rámci projektu Zdravie na tanieri 2018. ieľom je podporiť aktivity smerujúce k prevencii obezity a vytvárať vhodné prostredie pre správny pitný režim žiakov v školách.

Do výzvy na podávanie projektov s uzávierkou 10. mája 2018 bolo zaslaných 69 projektov v celkovom objeme 537.534 eur. Alokácia na výzvu bola vo výške 197.500 eur, pričom celá táto suma bola prerozdelená úspešným žiadateľom. Najnižšia suma finančného príspevku bola 3.500 eur a najvyššia 10.000 eur. Výška spoluúčasti žiadateľa (na jednu školu) bola 10% z poskytnutej výšky finančných prostriedkov. Viac informácií o výzve je sprístupnených na http://www.minedu.sk/zdravie-na-tanieri/. 

Medzi úspešnými žiadateľmi prevažujú základné školy (22 projektov), ktoré dopĺňa sedem stredných škôl a jedna spojená škola. Najviac projektov budú realizovať školy v Nitrianskom kraji – desať. Päť žiadostí uspelo od škôl z Trnavského, Žilinského a Prešovského kraja. V Trenčianskom kraji schválila hodnotiaca komisia dva projekty a po jednom v Bratislavskom, Banskobystrickom a Košickom kraji.