e-Správy: Elektronicky štát komunikuje stále viac

Viac ako 22 miliónov eur ušetril štát na elektronizácii za uplynulý rok podľa štatistík Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES). Od júla 2017 sa v Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk odoslalo vyše 59 miliónov správ.

V prvom polroku 2018 poslali úrady spolu 5.183.951 rozhodnutí. Prerátané na poštovné, za 6 mesiacov ušetril viac ako 13 miliónov eur. Ak by sme rátali úsporu od júla 2017, štát ušetril 22,5 milióna eur. V prvom polroku tohto roka poslal štát elektronicky o tretinu viac rozhodnutí ako od júla do decembra 2017.

Od januára tohto roka NASES zaznamenala nárast práce s elektronickou schránkou fyzických osôb o 18%. Od januára 2017 vzrástol počet aktívnych schránok fyzických osôb z necelých 20-tisíc na vyše 70-tisíc. Cez slovensko.sk v prvom polroku 2018 používatelia odoslali 1.571.677 podaní.

Cez portál sa zaslalo celkom 83.674.900 správ. Z toho viac ako dve tretiny sa odoslali v uplynulých 12 mesiacoch. 

Aktuálne: Väčšina Slovákov mesačne ušetrí v priemere 130 eur

Finančnú situáciu v porovnaní s obdobím spred štyroch rokov Slováci síce vnímajú rovnako, ale pravda je taká, že v súčasnosti si z výplaty dokážu odložiť o niečo viac peňazí.

Z prieskumu Poštovej banky (2muse na vzorke 1.454 respondentov) ďalej vyplýva, že 50% si mesačne odloží 100 eur (v roku 2014 to bolo 70 eur). Napriek nemalým životným nákladom a nízkym dôchodkom si aj väčšina seniorov vie každý mesiac niečo usporiť, najčastejšie sumu do 50 eur. Takmer štvrtina seniorov si odkladá až do 149 eur. „Peniaze si najčastejšie nechávajú v bezpečí na bežnom, prípadne na sporiacom účte. Slovenskí dôchodcovia nemajú vo zvyku odkladať si peniaze na drahú dovolenku či lepšie auto. Šetria skôr s cieľom vytvoriť si finančnú rezervu, ktorá im pomôže vykryť nečakané zvýšené náklady na život či zdravotnú starostlivosť", uviedla Lýdia Žáčková. Väčšina opýtaných tiež potvrdila, že v snahe čo-to usporiť myslia najmä na svojich blízkych.

 
Približne pätine Slovákov sa stáva, že si občas musia požičať. Finančnú výpomoc z času na čas potrebujú aj tí z druhého konca príjmového spektra, priznalo sa k tomu 16% ľudí s nadpriemerným príjmom. „Slováci si najčastejšie požičiavajú od rodiny a priateľov, v priemere ide o sumu 137 eur. Stáva sa to hlavne v domácnostiach s nižším príjmom", doplnila Žáčková. Väčšina z nich peniaze odkladá bez konkrétneho cieľa a najčastejšie sa ich snaží zhodnotiť na sporiacom účte. Takmer traja z desiatich ich však nechávajú doma, bez možnosti zveľadenia našetrenej čiastky a s pomerne vysokým rizikom ich odcudzenia.
      

Takmer tretina Slovákov sa priznala, že sa nad zhodnocovaním svojich prostriedkov príliš nezamýšľa a aj zvyšné peniaze si necháva na bežnom účte.

Radíme: Správne nastavenie klimatizácie

Teplotný rozdiel medzi interiérom a vonkajším prostredím by nemal prekročiť päť až sedem stupňov. Ak je vonku napríklad 30 stupňov celzia, vhodná teplota v klimatizovanom priestore by mala byť okolo 23 až 25 stupňov.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) upozorňuje, že príliš veľké teplotné rozdiely môžu u citlivejších ľudí vyvolať kolaps. Medzi zdravotné komplikácie spôsobené nesprávnym používaním klimatizácie patria tiež podráždené suché oči alebo nosná sliznica, bolesti uší, kĺbov či hlavy, únava, ale aj opakované ochorenia dýchacích ciest, astma, zhoršenie alebo vznik alergií, suchý dráždivý kašeľ, zablokovaná krčná chrbtica alebo depresie. V pracovnom prostredí je vhodné zabrániť insolácii, teda prenikaniu priamych slnečných lúčov tienením žalúziami alebo roletami.

Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov musia byť nasmerované tak, aby nedošlo k priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov. V prípade opakujúcich sa horúčav je zamestnávateľ povinný prispôsobiť pracovný čas a ak je pracovný priestor vybavený klimatizáciou, je povinný zabezpečiť aj jej údržbu.

Eurokľúč: Odstraňovanie bariér na cestách

Na odpočívadlách, diaľničných priechodoch či čerpacích staniciach sa začínajú odstraňovať bariéry pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP). Tieto zmeny sú výsledkom spolupráce Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) s Občianskym združením Bez bariér - Národná platforma proti bariéram.

      

Začiatkom júna sa boli na prvých odpočívadlách sprístupnené toalety so systémom Eurokľúč (odpočívadlo na R1 Graniar a na R2 Budča). So systémom Eurokľúč môže zdravotne postihnutý človek alebo jeho sprievod jednoducho odomknúť každé označené bezbariérové WC a iné zariadenia na prekonávanie architektonických bariér vo väčšine štátov Európy. Nemusí tak žiadať obsluhu o požičanie kľúča k WC pre ŤZP, toaleta by mala byť čistá a funkčná, nepoškodená vandalizmom. Bezbariérové WC je dostupné aj na hraničnom priechode na D2 Čunovo - Rajka, na hraničnom priechode D4 Jarovce - Kittsee, na diaľnici D1 na odpočívadle Piešťany, na odpočívadle Voznica na R1 a na odpočívadle Turčianska Štiavnička na D1 v obidvoch smeroch. Motorizovaní zdravotne postihnutí vlastníci Eurokľúča ho môžu využiť aj na prvých čerpacích staniciach pri diaľniciach a rýchlostných cestách na Slovensku, kde boli toalety pre zdravotne postihnutých vybavené týmto prístupovým systémom. Zoznam miest s inštalovaným systémom Eurokľúč je zverejnený na internetovej stránke eurokluc.sk.

NDS oslovila tri najväčšie spoločnosti prevádzkujúce čerpacie stanice - Slovnaft, OMV a Shell, ktoré budú postupne zavádzať debarierizačné opatrenia na čerpacie stanice. V súvislosti so zavedením bezbariérových WC na Eurokľúč sa do konca septembra bezbariérovo upravia aj prístupy pre imobilných občanov v okolí týchto toaliet a parkovísk na odpočívadlách NDS. V rámci väčších stavebných úprav bude NDS v najbližšom období zabezpečovať projektovú dokumentáciu pre hraničný priechod Brodské, kde je zámer prebudovať časť administratívnej budovy colnice na sociálne zariadenie s dostatočnou kapacitou a zároveň sociálnym zariadením pre imobilných aj s prebaľovacím pultom do 100 kilogramov.

Pre ľudí so sluchovým postihnutím pribudnú indukčné slučky Audiocare. Pomocou nich dokážu počuť ľudia s načúvacím prístrojom. Systém zabezpečuje vytesnenie akéhokoľvek rušivého hluku, zaistí zrýchlenie komunikácie s hlukovo postihnutým zákazníkom. Už teraz sú dostupné na hraničných priechodoch v Čunove, v Jarovciach a v Brodskom. Ide o informačno-predajné miesta NDS na vstupe na Slovensko.

Generácia Y: Vyžaduje v prvom rade voľnosť

Mileniáli prinášajú v porovnaní s predošlými generáciami nové prístupy k práci, ale zároveň aj nové požiadavky. 

Zamestnanci s rokom narodenia 1980 až 1995 budú onedlho tvoriť najpodstatnejšiu časť pracovnej sily na trhu práce. Aj z tohto dôvodu je pre firmy dôležité zisťovať, aké majú požiadavky. Súčasná generácia mladých oceňuje, ak má možnosť spolurozhodovať o tom, ako si naplánovať prácu tak, aby popri nej stíhala aj súkromné aktivity. Flexibilný pracovný čas vnímajú ako prejavenú dôveru zamestnávateľa. Ďalšími žiadanými benefitmi mileniálov je dovolenka navyše či práca z domu. Všetky benefity TOP 3 tak súvisia s väčšou voľnosťou zamestnancov. Výsledky z Paylab Data Research ukazujú, že požiadavky týchto zamestnancov sa na Slovensku s ponukou zamestnávateľov zatiaľ nezhodujú. Podľa Platy.sk zamestnanci generácie Y majú od svojich zamestnávateľov najčastejšie k dispozícii firemné akcie, kávu či iné nápoje zadarmo, flexibilný pracovný čas alebo mobil či notebook na súkromné účely. Hoci prispôsobovanie prichádza pomaly, treba dodať, že práve ponuka benefitov, o ktorú mileniáli prejavujú záujem, postupne rastie.

Príspevky zamestnávateľa by mali ísť podľa tejto skupiny zamestnancov jednoznačne do vzdelávania. Finančnú pomoc na výučbu jazykov si praje až 46%, hneď druhé je odborné vzdelávanie, na ktoré by si želalo príspevok od svojej firmy 33% zamestnancov generácie Y. Ďalšou veľmi oceňovanou kapitolou sú relaxačné aktivity, ako napríklad masáže a wellness, ktoré preferuje 33% respondentov. Z prieskumu tiež vyplynulo, že mileniálom najviac chýba férové odmeňovanie a možnosť osobného a profesionálneho rastu. Firmy, ktoré chcú byť atraktívnym zamestnávateľom pre túto cieľovú skupinu, by mali svoj odmeňovací systém v prvom rade stransparentniť a jasne komunikovať. V plate a v prístupe ku kariérnemu rastu by nemali figurovať žiadne diskriminačné praktiky.

Veľké problémy vidia mileniáli vo firmách na Slovensku aj v zbytočnom strese na pracovisku, striktnom pracovnom čase, malom priestore na vzdelávanie či obmedzenom prístupe k zdravému stravovaniu.