Trend: Počet slovenských spoločností s vlastníkom sídliacim v daňovom raji klesá

Kým vlani v rovnakom období sídlilo v daňových rajoch 4832 spoločností, podľa analýzy Bisnode je to aktuálne o 68 firiem menej, teda 4764.

Najväčší odchod zaznamenali Spojené štáty americké, kde je medziročne o 60 podnikov menej. Najvyšší záujem je naopak o Spojené arabské emiráty (SAE), kde sa usídlilo 17 nových firiem. Emiráty začínajú byť v poslednom období pre podnikateľov veľmi zaujímavé. Príchod firiem do tejto krajiny každým kvartálom vzrastá, kým v mnohých, najmä európskych destináciách, klesá. Okrem tých však klesá záujem aj o USA (- 60 firiem). Dôvodom je prevažne politická situácia za Atlantikom, no zároveň atraktívnejšie daňové zvýhodnenie v iných štátoch, napríklad v uvedených emirátoch.

Najväčší odlev oproti druhému kvartálu minulého roka zaznamenali podľa Bisnode Seychelská republika (45) a Monako (18). No firmy rovnako odchádzali aj z Holandska (13) a Belize (8). Naopak, najviac firiem medziročne pribudlo v Spojených arabských emirátoch (17), v Lotyšsku a na Malte (po 14 firiem), na Marshallových ostrovoch (13), ale aj v Hongkongu (9). „Aj keď je ešte priskoro hovoriť o poklese záujmu slovenských firiem o daňové raje, medziročný pokles mohol ovplyvniť medzinárodný tlak spôsobený bojom proti daňovým únikom a záujem zriadiť Úrad európskeho prokurátora v rámci EÚ. Ten by mal prispieť k znižovaniu daňových podvodov, boju proti organizovanému zločinu či podvodom pri čerpaní štrukturálnych fondov, ktoré poškodzujú finančné záujmy únie", hovorí analytička Petra Štěpánová.

Najviac slovenských firiem so sídlom v daňových rajoch podniká v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (990), v oblasti profesijných a vedeckých činností (915) a v oblasti nehnuteľností (640). 

Novinka: Stáže v Izraeli

V rámci pilotného projektu krajín V4 so štátom Izrael budú môcť mladí slovenskí podnikatelia a startupisti absolvovať krátkodobé stáže v Izraeli.

Projekt je súčasťou memoranda o porozumení a spolupráci v oblasti inovácií medzi vládou štátu Izrael, krajinami Vyšehradskej skupiny a Medzinárodným vyšehradským fondom. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá memorandum podpísala za slovenskú stranu uviedla, že podporené budú žiadosti o stáže orientované na informačné a komunikačné technológie, zdravotníctvo/biotechnológie, dopravu, špeciálne na automobilový sektor a inteligentnú mobilitu, tiež na finančné technológie, kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu.

Stážisti strávia v Izraeli dva až tri týždne. Vzdelávací modul sa skladá z teoretickej a praktickej zložky. Teoretická časť sa bude realizovať v triedach vo forme prednášok, praktická časť bude orientovaná na priame väzby so skúsenými izraelskými podnikateľmi z oblasti špičkových technológií, ako aj ďalšími mentormi z oblasti riadenia inovatívnych podnikov.

Vzdelávací projekt, ktorý bude financovaný z Medzinárodného vyšehradského fondu, umožní ešte v tomto roku vycestovanie siedmim žiadateľom z každej krajiny. Vyhlásenie výzvy sa plánuje v treťom alebo štvrtom štvrťroku 2018.

SR: Nová kategorizácia nemocníc

Efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale aj posilnenie lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. To sú hlavné ciele novej koncepcie rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti na najbližších 12 rokov. Opatrenia budú realizované postupne do roku 2030, prvé čiastkové z nich plánujú poisťovne zaviesť od budúceho roka.

Na koncepcii spolupracovali odborníci z Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) aj zdravotné poisťovne. Podkladom bola aj štúdia Boston Consulting Group. Problémom Slovenska je nižšia efektivita a tým aj hodnota, ktorú dostáva pacient. Vďaka vyššej efektivite hospitalizácií spolu so zmenou využitia lôžkového fondu by mohlo do roku 2030 postupne ísť na jedno lôžko namiesto súčasných 29.000 eur takmer 40.000 eur ročne.

Hoci máme na Slovensku o 9% viac hospitalizácií na 100.000 obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72% vs. 80%), čiže viac ako štvrtina postelí je prázdna. Slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100 tis. obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtí na rovnaký počet obyvateľov.

Štúdia tiež analyzuje, ako sa zmení potreba lôžkových kapacít v dôsledku starnutia populácie, poklesu pôrodnosti či vďaka inováciám. Postupne by sa tak časť z nich mala využiť na nové účely. Takisto by malo prísť k zlepšeniu manažmentu pacienta v nemocniciach a posilneniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Vyššia efektivita hospitalizácií ide ruka v ruke aj s bezpečnosťou pacientov. Lôžkové oddelenia s nízkym počtom zákrokov sú totiž podľa BCG, ale aj ďalších štúdií, rizikovejšie. Uvoľnené lôžka pomôžu riešiť ďalší problém Slovenska – zabezpečenie dlhodobej starostlivosti najmä pre starších ľudí. 

Radíme: Prihlášky na vysoké školy

Na niektorých univerzitách si môžu záujemcovia o vysokoškolské štúdium podať prihlášku v rámci druhého kola ešte aj v júlových a augustových termínoch. Vo viacerých prípadoch si môžu zvoliť dennú alebo externú formu štúdia.

V júli a auguste t.r. si môžu záujemcovia podať prihlášky v bakalárskom stupni na viacerých fakultách univerzít na celom Slovensku. Ide napríklad o Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu Komenského v Bratislave, Žilinskú univerzitu v Žiline, Prešovskú univerzitu v Prešove, ale aj Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Záujemcovia sa môžu prihlásiť aj na Katolícku univerzitu v Ružomberku, Technickú univerzitu vo Zvolene, Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne či na Technickú univerzitu v Košiciach. Informujú o tom jednotlivé weby univerzít. Druhé kolo prijímacích pohovorov nevypisuje napríklad Ekonomická univerzita v Bratislave. Vypisujú ho len tie fakulty, ktoré si v prvom kole nevybrali dostatočný počet vhodných uchádzačov na štúdium. Druhé kolo prijímacích pohovorov organizuje na niektorých fakultách napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre.

Dostatok miest pre uchádzačov o bakalárske štúdium je aj na súkromných vysokých školách. Termíny na podanie prihlášok sú na viacerých školách do konca augusta, v niektorých prípadoch až do konca septembra. Záujemca o vysokoškolské štúdium si môže podať akýkoľvek počet vysokých škôl. O spôsobe prijatia na bakalárske štúdium rozhodujú jednotliví dekani fakúlt. 

Výzva: Príspevok na obnoviteľné zdroje energie

Poľnohospodári podporujúci zníženie záťaže na životné prostredie si môžu u Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) podať žiadosť o finančný príspevok.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uviedlo, že celková výška výzvy zameranej na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je 9,9 milióna eur. Do výzvy sa môžu zapojiť všetky poľnohospodárske podniky, ktoré chcú prispieť k energetickej efektívnosti svojej firmy. Agrorezort má v úmysle takýmto spôsobom motivovať farmárov a pestovateľov, aby hľadali alternatívne zdroje energie a zlepšili tým aj nákladovú efektívnosť svojho podniku. „Geotermálnu energiu môžu využiť napríklad na vykurovanie skleníkov a fóliovníkov. Investovať môžu do vybudovania alebo modernizácie zariadení slúžiacich na využívanie biomasy zo živočíšnej výroby ako zdroja tepla či elektriny", priblížila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Žiadatelia podľa nej môžu investovať aj do založenia porastov rýchlorastúcich drevín a iných trvalých energetických plodín na poľnohospodárskej pôde.

Výzva je otvorená pre všetky poľnohospodárske podniky, bodovo zvýhodnené však podľa ministerstva budú tie, ktoré aktívne pôsobia v poľnohospodárstve minimálne dva roky. Zvýhodnení budú aj mladí poľnohospodári a poľnohospodárske podniky realizujúce projekty v najmenej rozvinutých okresoch. Žiadosti do výzvy môžete podávať do 14. septembra t.r. na adresu Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Bratislave. Všetky dôležité informácie sú zverejnené na jej webovej stránke apa.sk.