GDPR: Najväčší rešpekt majú slovenské a české firmy

Každá tretia firma na Slovensku a v Čechách vyhlásila, že sa kvôli novým pravidlám o ochrane osobných informácií bojí o svoje prežitie. Firmy v ostatných európskych krajinách až takéto ohrozenie nepociťujú.

Keď sa v prieskume EOS KSI firiem v Európe pýtali, čo všetko im prinesie GDPR, české a slovenské firmy pri jednej odpovedi vynikli. Oproti ostatným krajinám omnoho častejšie uviedli, že nové pravidlá môžu znamenať riziko pre ich obchodný model. V českých firmách to povedalo 43% spoločností, čo je spomedzi sledovaných krajín úplne najviac. Nasleduje Rumunsko s 39 a na treťom mieste Slovensko s 37%.  Štúdia pritom sledovala 15 európskych krajín a v priemere sa o svoje podnikanie obáva 26% firiem. „Príčinou môže byť to, že niektoré firmy presne nevedia, aké povinnosti im z GDPR vyplývajú. Prináša to strach, neistotu a niektoré neveria, že to môžu úspešne zvládnuť", komentuje prieskum Michal Šoltes.

Obavy z prežitia však nie sú to jediné, s čím sa firmám GDPR spája. Vyše 70% spoločností očakáva viac „papierovačiek“ a napríklad aj zvyšovanie počtu zamestnancov. Na druhej strane, benefitom GDPR je podľa nich vyššia úroveň ochrany údajov.

GDPR nadobudlo účinnosť 25. mája a firmám prinieslo rad nových povinností. Svojich zákazníkov musia omnoho presnejšie ako v minulosti informovať, čo robia s ich osobnými údajmi a komu ich poskytujú. Zákazníci zároveň získavajú právo požiadať o úplné vymazanie svojich údajov z databáz firiem. Každý únik osobných údajov musia firmy bezprostredne nahlásiť a navrhnúť riešenie. Za nedodržanie týchto ustanovení hrozí pokuta až do výšky 20 miliónov eur alebo do výšky štyroch percent celosvetového ročného obratu firmy.

Radíme: Vyššie materské

Sociálna poisťovňa pripomína, že výška materského sa určuje z reálneho hrubého príjmu (vymeriavacieho základu), ktorý žiadateľ o materské skutočne dosiahol v rozhodujúcom období. Obmedzená je len maximálna suma dávky (v súčasnosti zhruba 33,73 € na deň), minimálna suma materského stanovená nie je.

Môže sa preto stať, že výška materského bude nižšia ako suma rodičovského príspevku (v súčasnosti 214,70 € na mesiac). Ak je suma materského nižšia ako je suma rodičovského príspevku, možno požiadať o jej dorovnanie do výšky rodičovského príspevku. Nie však Sociálnu poisťovňu, ale príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho bydliska, ktorý rodičovský príspevok aj ostatné štátne sociálne dávky priznáva a vypláca. K žiadosti o dorovnanie materského do výšky rodičovského príspevku je potrebné priložiť rozhodnutie o nároku na materské zo Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedená výška materského na deň.

V máji 2018 bolo vyplatených 31 306 dávok materské, priemerná výška materského dosiahla 633,38 €. Maximálna výška materského dosiahla 1.394,30 €. Rok predtým, v máji 2017 bolo vyplatených 28 356 dávok materské s priemernou výškou 527,04 €. Maximálna suma dávky bola vtedy 1.260 €.

e-Recept: Lieky objedná a dodá jedna lekáreň

Lekárne majú od júla t.r. možnosť blokovať e-recepty, aby objednali a dodali liek, ktorý v lekárni nie je dočasne dostupný. Pacienti tak nemusia zháňať liek v iných lekárňach.

Blokovanie e-receptov je nová funkcionalita systému elektronického zdravotníctva, ktorý ministerstvo uviedlo do praxe v januári. Takýto postup má zabrániť duplicitnému vydávaniu liekov vo viacerých lekárňach.  Využíva sa vtedy, ak lekáreň predpísaný liek v tom čase nemá k dispozícii, ale vie ho objednať. Počas čakania na dodanie si e-recept zablokuje, aby nedošlo k výdaju v inej lekárni. Elektronický recept sa automaticky odblokuje pri výdaji lieku. Ak lekáreň nevie liek vydať v požadovanom čase, odblokuje predpis, ktorý môže byť vybavený v inej lekárni. Odblokovať recept môže len tá lekáreň, ktorá ho zablokovala.
      

Podľa NCZI v systéme e-zdravie, ktorý funguje od januára t.r., lekári doteraz predpísali vyše 19 miliónov e-receptov a zaregistrovali 5 miliónov záznamov z vyšetrení.

Aktuálne: Stĺpy v mestách a obciach sa o novú optiku vedenú vzduchom dopĺňať nesmú

Umiestnenie novej stavby elektronickej komunikačnej siete v zastavanom území obce v podobe vzdušného káblového vedenia, napríklad na nosiče existujúceho vedenia iných vzdušných káblových rozvodov, je v rozpore s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 532/2002. Konštatuje to Ministerstvo dopravy a výstavby SR v usmernení, ktoré vydala sekcia výstavby na základe viacerých podnetov zo strany stavebných úradov a firiem.

Podľa ministerstva v ostatných rokoch dochádza k nejednoznačnému uplatňovaniu vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI) zastáva názor, že viacerí operátori vrátane Slovak Telekomu rozširujú pokrytie miest a obcí širokopásmovým internetom v rozpore s legislatívou. Nové optické siete totiž vedú vzduchom po telekomunikačných, elektrických, rozhlasových či osvetľovacích stĺpoch, hoci podľa vyhlášky majú byť umiestňované pod povrchom zeme. „Budovanie nových optických sietí pod zámienkou opravy, rekonštrukcie alebo dopĺňania starých vzdušných vedení považujeme za nelegálne a diskriminačné, pretože ho môže využívať iba úzka skupina firiem, ktorá týmto spôsobom získava na trhu neférovú konkurenčnú výhodu. Viesť nové vedenia vzduchom je totiž nielen výrazne lacnejšie ako pod zemou, ale operátor takto dokáže vybudovať optiku aj mnohonásobne rýchlejšie,“ hovorí Michal Rybárik.

V záujme zjednotenia postupov orgánov štátnej stavebnej správy ministerstvo k danej téme uviedlo, že „nové elektronické komunikačné siete sú samostatnými stavbami, ktoré je potrebné posudzovať samostatne ako nové stavby a pri ich povoľovaní aplikovať všetky súvisiace ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok“. To podľa usmernenia znamená, že „nové stavby elektronických komunikačných sietí v zastavanom území je prípustné umiestňovať len pod povrch zeme“. Ministerstvo zamietlo aj odvolanie spoločnosti Východoslovenská distribučná (VSD) vo veci výstavby nadzemnej optickej siete v obci Seňa na existujúcich stĺpoch elektrického vedenia. Sieť mala byť podľa ohlásenia, ktoré firma podala na miestnom stavebnom úrade, doplnkom elektrickej distribučnej siete. V skutočnosti išlo o optickú sieť pre poskytovanie vysokorýchlostného internetu, ktorú si po dokončení niektorí provideri prenajali a začali cez ňu poskytovať služby. Výstavbou optiky v Seni sa začala zaoberať prokuratúra. Po preskúmaní prípadu skonštatovala, že ide o nové telekomunikačné vedenie, ktoré má byť podľa legislatívy v zastavanej časti obce vedené pod povrchom zeme. Po viacerých prieťahoch skončil napokon prípad až na Ministerstve dopravy a výstavby SR, ktoré sa vlani v celom rozsahu stotožnilo s právnym názorom okresného prokurátora. Odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Košice na základe toho zrušil opatrenie obce Seňa, ktorou bola stavba VSD povolená. Odvolanie VSD rezort dopravy zamietol a definitívne potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Košiciach, čím sa z optickej siete VSD ťahanej po elektrických stĺpoch stala čierna stavba.

EU: Letný čas

Do 16. augusta t.r. môžete vyjadriť svoj názor na úpravu letného času vo verejnej konzultácii Európskej komisie. On-line dotazník je dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ (okrem írčiny) a príspevky do konzultácie budú následne zverejnené.

Komisia tak reaguje na podnety

- od občanov, ktorí sa sťažujú na negatívny vplyv časového posunu na ich zdravie;

- z Európskeho parlamentu, ktorý v  uznesení z februára 2018 požiadal EK, aby súčasnú smernicu preskúmala prípadne navrhla jej revíziu;

- od členských štátov  – niekoľko členských štátov sa s problematikou striedanie času obrátilo na komisiu listom, napríklad Fínsko žiada, aby sa od polročných časových zmien upustilo.

Pri súčasnej úprave sa v EÚ posúva čas dvakrát do roka, pričom sa zohľadňuje meniaca sa dĺžka trvania denného svetla. Vo väčšine členských štátov je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Letný čas na úrovni EÚ funguje od osemdesiatych rokov a momentálne ho upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu. Cieľom európskej legislatívy EÚ o letnom čase bolo zjednotiť termíny prechodu na letný čas, aby sa predišlo potenciálnym problémom, napríklad v doprave, spôsobeným rozdielnymi  termínmi zmeny času.

Užitočnosťou letného času v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie, z ktorých vychádza nasledovné:

Vnútorný trh – nekoordinované zmeny času medzi členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, skomplikovala by sa preprava, komunikácia i cestovanie.

Energetika – aj napriek tomu, že úspora energie bola jedným z hlavných dôvodov zavedenia letného času, ukazuje sa, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná.

Zdravie – na jednej strane má letný čas pozitívny vplyv, keďže umožňuje tráviť viac času vonku, na druhej strane chronobiologický výskum naznačuje, že vplyv takýchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo.

Bezpečnosť na cestách – neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd.

V reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu Európska komisia navrhla dve hlavné politické alternatívy na zaistenie harmonizovaného režimu, a to:

- zachovanie súčasnej úpravy letného času v EÚ v zmysle smernice 2000/84/ES;

- zrušenie polročných časových posunov vo všetkých členských štátoch a zákaz periodických posunov; opäť treba poznamenať, že sa to netýka časových pásem a rozhodnutie o tom, či trvalo ponechať zimný alebo letný (prípadne iný) čas, by zostalo na uvážení jednotlivých členských štátov.