OP Výskum a inovácie: 2 nové výzvy

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo výzvy zamerané na podporu zapájania mikro, malých a stredných podnikov do programov EÚ. Na výzvy je vyčlenených 1,25 milióna eur. 

Cieľom je podporiť zapájanie mikro, malých a stredných podnikov (MSP) do programu Horizont 2020. Jedna z výziev je určená pre žiadateľov so sídlom na celom území SR s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja, druhá je určená žiadateľom so sídlom v Bratislavskom samosprávnom kraji. Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sa budú hodnotiť v rámci hodnotiacich kôl, pričom uzávierky prvých sú naplánované na 28. septembra, resp. 30. novembra 2018. Uzávierky prípadných ďalších kôl budú nasledovať v dvojmesačných intervaloch. Výzvy sú vyhlásené ako otvorené, teda k ich uzavretiu dôjde až po vyčerpaní prostriedkov, prípadne na základe rozhodnutia poskytovateľa. 

Okrem zjednodušeného vykazovania výdavkov sa umožňuje aj v rámci týchto výziev predkladať žiadosti elektronicky priamo z prostredia ITMS2014+. Zjednodušené je aj predkladanie jednotlivých príloh k žiadosti. Žiadateľ nemusí predkladať potvrdenia vydané verejnými orgánmi, t. j. preukazovať splnenie podmienok poskytnutia príspevku, ktorých splnenie si poskytovateľ môže overiť vo verejne dostupných registroch. Celá dokumentácia výziev je nastavená v používateľsky priateľskom formáte s využitím preddefinovaných formulárov vybraných príloh a pomôcok, ktoré majú žiadateľom pomôcť minimalizovať formálne nedostatky žiadostí.     

Všetky potrebné informácie sú dostupné na https://www.opvai.sk/sk/vyzvy/mh-sr/dopytovo-orientovane-projekty/ aj prostredníctvom emailovej adresy vyzvy@mhsr.sk. V rámci výziev bude v SR prvýkrát uplatnené zjednodušené vykazovanie výdavkov formou paušálnej sumy vo výške 50.000 eur na projekt. Výzvy svojím zameraním prispievajú k napĺňaniu cieľov operačného programu Výskum a inovácie v rámci prioritných osí 3 - Posilnenie konkurencieschopnosti a rastu MSP a 4 - Rozvoj konkurencieschopných MSP v Bratislavskom kraji a špecifických cieľov 3.2.1 - Nárast internacionalizácie MSP a využívania možností jednotného trhu EÚ a 4.1.1 - Nárast podielu ziskových MSP v Bratislavskom kraji. 

Radíme: Druhý pilier môže viac uškodiť ako pomôcť

A to v prípade, ak má sporiteľ nevhodne zvolený fond, do ktorého investuje. Najmenej výnosný fond je dlhopisový najmä pre ľudí, ktorí majú do dôchodku viac ako 15 rokov. V tomto fonde je však ešte stále až 79% sporiteľov!

"Ako sporiteľ však máte právo fond kedykoľvek zmeniť a vybrať si ten výnosnejší, resp. vhodnejší. Zároveň môžete zmeniť aj spoločnosť, ktorá sa vám o 2. pilier stará. Je to minimum pozornosti pre svoje peniaze, ktoré vedia spraviť značný rozdiel na dôchodku", zdôrazňuje Ondrej Broska. V praxi to môže znamenať, že 30 ročný človek, ktorého priemerný príjem v hrubom je 1.000 eur a predpokladaná doba sporenia v 2. pilieri 35 rokov, vloží za túto dobu z odvodov do 2. piliera 18.900 eur. Konečnú sumu na dlhopisovom fonde, ktorú si bude môcť pripísať pri projektovanom výnose 2,5%, bude 30.100 eur. V prípade, ak by si človek zvolil akciový fond, pri projektovanom výnose 6% sa mu za 35 rokov môže na účte nazbierať až 64.200 eur.

Každý sporiteľ by sa mal o svoj budúci dôchodok zaujímať a starať. Stále však viacerí ani nevedia, v akom fonde sú napriek skutočnosti, že sú o tom od dôchodcovských správcovských spoločností pravidelne informovaní.

Aktuálne: Zdravotné poisťovne opäť vracajú peniaze

V rámci ochranného limitu na doplatky za lieky po novom zasielajú poisťovne peniaze aj za zdravotné pomôcky a dietetické potraviny. Vyše 240.000 ľuďom tak posielajú za prvý kvartál tohto roka naspäť viac než 4,8 milióna eur. Poistenci ich dostávajú automaticky na účet alebo poukážkou, nie je potrebné o ne žiadať.      

Všeobecná zdravotná poisťovňa vracia doplatky za lieky 177.815 poistencom v sume vyše 3,53 milióna eur. Najvyššia suma je po zaokrúhlení 384 eur. Dôvera pošle naspäť 51.000 poistencom 1,1 milióna eur. Najvyššia vrátená suma je 695 eur. „Nad rámec zákonných povinností sme v 1. štvrťroku vrátili našim poistencom – deťom do 18 rokov veku, ich matkám a otcom ďalšie doplatky, ktoré zaplatili za lieky. Výhodu 200+200 využilo viac ako 57.000 našich poistencov a vrátili sme doplatky v sume takmer 1 milión eur", doplnil Matej Štepianský. Union zdravotná poisťovňa vracia doplatky 212.255 eur svojim 11.509 poistencom. Najvyššia vrátená suma za tento kvartál je 714 eur. 

Doplatky za lieky sú uhradené vždy do 90 kalendárnych dní od ukončenia daného kvartálu, v tomto prípade to znamená do 30. júna 2018. Viacerým dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým vracajú poisťovne peniaze za lieky od roku 2011. Každý kvartál im pošlú naspäť doplatky, ktoré presiahnu ochranný limit. Ten je u starobných dôchodcov, invalidných dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP 25 eur. U detí je limit vo výške 8 eur, nulový je u zdravotne ťažko postihnutých detí.

Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa. Treba však pamätať na to, že do limitu sa započítava doplatok za najlacnejšiu verziu lieku na trhu. Pokiaľ suma nepresiahne tri eurá, zdravotná poisťovňa ju pripočíta v ďalšom kvartáli. Od januára sa ochranný limit týka nielen liekov, ale aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Limit sa zároveň rozšíri aj na poberateľov predčasného dôchodku, ktorým nevznikol nárok na starobný dôchodok.

EU: Európsky prehľad výsledkov inovácie

Tohtoročné vydanie európskeho prehľadu výsledkov inovácie poukazuje na pozitívny trend vo väčšine krajín EÚ – najmä na Malte, v Holandsku a Španielsku, pričom lídrom v oblasti inovácie EÚ je naďalej Švédsko.  

Európska únia dobieha kľúčových konkurentov, akými sú Kanada, Japonsko a Spojené štáty. Preklenutie rozdielu v oblasti inovácie a udržanie náskoku pred Čínou si však bude vyžadovať zosúladené úsilie s cieľom prehĺbiť európsky inovačný potenciál. Potvrdzuje to Obnovený program Komisie pre výskum a inovácie, v ktorom sa vedúci predstavitelia EÚ vyzývajú, aby začali hneď teraz konať s cieľom pomôcť Európe stať sa globálnou autoritou v oblasti inovácie, pretože na to má potenciál. 

Lídri EÚ sa zišli na neformálnej diskusii 16. mája v Sofii a očakáva sa, že závery sformulujú na zasadnutí Európskej rady 28. – 29. júna. S cieľom prispieť ku globálnemu vedúcemu postaveniu Európy v oblasti inovácie Európska komisia 7. júna navrhla doteraz najambicióznejší európsky program financovania výskumu a inovácie Európsky horizont s navrhovaným rozpočtom 100 miliárd EUR na obdobie 2021 – 2027. Iba finančné prostriedky EÚ však nebudú postačovať. Na zachovanie a zlepšenie nášho európskeho spôsobu života je nevyhnutné zosúladené úsilie verejného a súkromného sektora.

Európsky prehľad výsledkov inovácie na rok 2018 - kľúčové zistenia
·         Lídrom v oblasti inovácie v EÚ je opäť Švédsko, za ktorým nasleduje Dánsko, Fínsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Luxembursko, ktoré sa ku skupine najlepších inovátorov pripája tento rok. Do skupiny silných inovátorov sa nateraz prepadlo Nemecko.
·         V priemere sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2010 zvýšila o 5,8%. Za posledných 8 rokov sa inovačná výkonnosť zvýšila v 18 krajinách EÚ a znížila v desiatich krajinách EÚ. Najviac sa výkonnosť zvýšila v Litve, na Malte, v Holandsku a Spojenom kráľovstve a najviac sa znížila na Cypre a v Rumunsku.
·         Na globálnej úrovni EÚ doháňa Kanadu, Japonsko a Spojené štáty. Pred Čínou si EÚ udržiava náskok, ktorý sa však rýchlo znižuje, pretože Čína sa zlepšuje takmer trikrát rýchlejšie ako EÚ. V porovnaní s Južnou Kóreou EÚ zaostáva, ale podľa očakávaní by ju v nasledujúcich rokoch mala postupne dobehnúť.
·         Vo vybratých oblastiach inovácie sú lídrami EÚ tieto krajiny: Dánsko – ľudské zdroje a prostredie priaznivé pre inovácie; Luxembursko – atraktívne výskumné systémy; Francúzsko – financie a podpora; Írsko – inovácie v malých a stredných podnikoch a vplyvy na zamestnanosť a predaje; Belgicko – inovačné väzby a spolupráca v oblasti inovácií.
·         Inovačná výkonnosť sa najviac zlepšila v oblasti širokopásmového pripojenia, ľudských zdrojov a atraktívnosti výskumných systémov, najmä prostredníctvom medzinárodných spoločných publikácií.
·         Verejné výdavky na výskum a vývoj ako podiel na HDP zostávajú pod úrovňou z roku 2010.
·         Počas nasledujúcich dvoch rokov sa očakáva zlepšenie celkovej inovačnej výkonnosti EÚ o 6%.

Inovácie boli v posledných desaťročiach motorom približne dvoch tretín hospodárskeho rastu Európy. Napriek tomu, že Európa má len 7% svetovej populácie, realizuje sa tu 20% investícii do výskumu a vývoja, uverejňuje sa jedna tretina všetkých vysokokvalitných vedeckých publikácií a Európa zastáva vedúce postavenie v priemyselných odvetviach ako farmaceutický a chemický priemysel, strojárstvo a móda. Európa takisto výrazne podporuje inovácie prostredníctvom kľúčových podporných technológií, akými sú fotonika a biotechnológia.  V mnohých oblastiach však Európa zaostáva. Spoločnosti EÚ míňajú na inovácie menej než ich konkurenti. Rizikový kapitál je v Európe naďalej málo rozvinutý, v dôsledku čoho sa podniky presúvajú do ekosystémov, v ktorých majú lepšie šance na rýchly rast. Verejné investície v celej EÚ nedosahujú ani 3% HDP. Intenzita výskumu a vývoja medzi regiónmi EÚ je stále nevyvážená, pričom investície a výskum sú zväčša sústredené v západnej Európe. Okrem toho 40% pracovnej sily v Európe nemá potrebné digitálne zručnosti. 

Výzva: Národný projekt Rozvoj platformy integrácie údajov (Centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov

Projekt z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – Prioritná os 7 (OPII PO7) má  maximálnu celkovú hodnotu približne 16 miliónov a 748 tisíc eur. Dátum uzávierky je 21. 9. 2018.

Hlavným zámerom je zabezpečenie funkčnej dátovej integrácie medzi jednotlivými systémami verejnej správy vrátane pravidelnej replikácie kvalitných a konsolidovaných transakčných dát do dátových úložísk. Výzva bude spolu s ďalšími podrobnými informáciami zverejnená na stránkach informatizacia.sk a partnerskadohoda.gov.sk.

Projekt prinesie:
Nové centrálne služby platformy integrácie údajov a jej dokončenie na plnohodnotnú Centrálnu integračnú platformu: nový model pre nastavenie prístupov, GUI pre prístup k referenčným údajom, Distribúcia údajov a priamy push model, Zápisová služba – v rámci projektu budú navrhnuté, implementované a overené služby, ktoré výrazne zvýšia možnosti platformy integrácie údajov. Bude vypracovaná road mapa nasadzovania týchto služieb (t.j. bude jasný dátum ich zavedenia), ktorú budú môcť používať aj súvisiace projekty ako dátová integrácia či projekty modernizácie agendových informačných systémov.

Platformové služby pre Manažment údajov vo vládnom cloude. Vytvorí sa technologické prostredie, ktoré bude obsahovať defaultne funkcionality zabezpečujúce integračné väzby bez nutnosti ďalších prác pre komunikáciu na referenčné a zdrojové registre. Samotné využitie tohto prostredia na internú konsolidáciu údajov a dátovú integráciu bude riešené v nasledujúcich projektoch.

Pilotné podprojekty na odstránenie byrokratických povinností. V rámci projektu budú navrhnuté, nasadené a odskúšané technické prostriedky na tvorbu adresných personalizovaných služieb, proaktívnych služieb a na odstránenie oznamovacích povinností.

Open API poskytované prostredníctvom API Gateway pre manažment osobných údajov („Moje dáta“). V rámci projektu sa nasadí funkcionalita, ktorá umožní cez API získať aplikáciám tretích strán prístup ku konsolidovaným údajom osoby na základe nastavených preferencií. Medzi takéto aplikácie bude patriť aj Portfólio klienta (súčasť ÚPVS). V rámci projektu bude rozhranie definované, implementované a vyskúšané. Počíta sa tiež s propagáciou rozhrania pre potreby inovatívnej komunity.

Systém na správu osobných údajov (PIMS), ktorý obsahuje napr. modul vytvárania údajových profilov, modul logovania prístupov, modul inicializácie zmeny údajov, modul sprístupnenia údajov na základe splnomocnenia a modul správy riešenia. Systém bude využívať integračné väzby CSRÚ a získa tak prístup k údajom z celej verejnej správy. Zabezpečenie dátovej integrácie je uvažované na vybraných integračných väzbách, taktiež pre podporu PIMS.

Overenie možností služby „Moje dáta“. V rámci projektu budú odskúšané možnosti prístupu k službám verejnej správy priamo z objektu evidencie (formou „proof-of-concept“) a inteligentný asistent pre riešenie životných situácií. Celoplošné nasadenie takýchto riešení bude predmetom následného projektu, respektíve projektov.

GDPR - v rámci projektu budú vo vybraných inštitúciách zavedené technické prostriedky, ktoré im umožnia preukázateľne splniť požiadavky GDPR a vykonaný audit súladu. Všetky integrované systémy poskytovateľov s Manažmentom osobných údajov budú overené z hľadiska súladu s GDPR. Riešenie podporí anonymizáciu údajov a tiež zabezpečí, aby občania získali presný prehľad, aké údaje sa o nich evidujú a budú sa môcť k tomuto použitiu vyjadriť.