utorok 26. júna 2018

Radíme: Ochrana pred bleskom

Búrky na Slovensku každoročne zrania, alebo zabijú desiatky ľudí. Najvyšší počet búrok sa vyskytuje práve v júni a júli.  

Blesk pôsobí krátko a intenzívne, výboj prebehne hlavne vonkajším povrchom tela, čo môže vyvolať na koži povrchové popáleniny pripomínajúce vetvičky paprade. Smrť pri zasiahnutí bleskom je najčastejšie spôsobená zastavením srdca a dýchania. Z fyzikálneho hľadiska pôsobí na človeka elektrický prúd, teplo a tlaková vlna. Šanca, že človek prežije zásah bleskom je 50%.     

Základným pravidlom je, že človek by nemal byť najvyšším bodom v okolí, teda vyhýbať sa všetkým vyčnievajúcim bodom akými sú vrcholy, horské hrebene, ale aj čistiny, polia alebo vodné plochy, kde telo pôsobí ako bleskozvod. Nebezpečie hrozí aj na mokrom povrchu, ktorý tiež pôsobí ako vodič. Blesk nemusí človeka zasiahnuť priamo, no môže udrieť do zeme a rozšíriť sa po zemskom povrchu. Preto je dôležité nájsť si aspoň kúsok izolovaného suchého miesta, ktoré je nižšie položené a ostať tam v učupení. Navyše akékoľvek kovové predmety, vrátane kľúčov alebo dáždnika, by mohli umožniť blesku preniknúť do tela a spôsobiť zranenia vnútorných orgánov.

Prvá pomoc:
1. Uistiť sa, že nehrozí ďalšie nebezpečenstvo.
2. Ak je človek, ktorého zasiahol blesk pri vedomí, pravdepodobnosť prežitia je vysoká. Je potrebné zistiť stav základných životných funkcií, dýchania a činnosti srdca.
3. Ak človek nejaví známky života, je dôležité okamžite privolať pomoc a začať s oživovaním. Následne sa ošetria prípadné poranenia a popáleniny.
4. Oživovanie alebo sledovanie stavu základných funkcií pokračuje až do príchodu záchranárov.    

pondelok 25. júna 2018

Digitalizácia: Šetrí nielen peniaze

Formuláre, kópie, dokumenty – papier stále vládne kanceláriám. Papierové dokumenty ovládajú nielen štátne úrady, ale aj súkromné firmy, banky a ostatné inštitúcie. 

Fyzickej formy dokumentu sa pracovníci neradi vzdávajú – podľa analýzy Gartner priemerný zamestnanec ročne vytlačí až 400 strán a analýza Forrester hovorí o miliarde papierových kópií denne! Digitalizácia dokumentov by pritom dokázala ušetriť nielen peniaze, ale aj čas – účinnejšou údržbou veľkých množstiev dokumentov, optimalizáciou procesov či integráciou s inými informačnými systémami. Miroslav Turčan dodáva: „Ak chce firma podstúpiť skutočnú digitálnu transformáciu, musí sa pozerať ďalej ako len na náhradu jedného média iným. Digitalizácia je len prvým krokom procesu, na konci ktorého je štandardizovaná, transparentná a auditovateľná správa celého životného cyklu dokumentov.“ 

Dôležitým predpokladom pre úspešný prechod k digitálnej správe dokumentov je správne určenie cieľov a výber prostriedkov. Úlohu zohráva nielen veľkosť firmy, ale aj želaný výsledný stav – je rozdiel, ak firma vytvára len elektronický archív, alebo či plánuje digitalizovať evidenciu pracovných postupov a výrobnej dokumentácie. Dôkladná vstupná analýza zabezpečí, aby sa ľudia na konci neprispôsobovali technológii, ale technológie im. Prvým krokom pri digitalizácii býva zvyčajne pilotný projekt s jedným typom dokumentu, ktorý proces otestuje. Ale pozor, digitalizácia neznamená jednoduchý sken a uloženie získaného obrázku. Pomocou rozpoznávacích technológií sa z dokumentu automaticky získavajú štandardizovateľné dáta, s ktorými je možné ďalej pracovať.

Elektronické dokumenty sú pri správnom vedení indexované a obsahujú metadáta. Tak sa zabezpečí, že je v nich možné veľmi rýchlo a jednoducho strojovo vyhľadávať. Kým pri papierových dokumentoch podľa analýzy IDC zamestnanci trávia týždenne niekoľko hodín hľadaním dokumentov, pri funkčnom elektronickom archíve je nájdenie správnej informácie otázkou okamihov. Informácie sú navyše prístupné v rovnaký čas všetkým zamestnancom, ktorí k nim majú prístup. Výhodou elektronickej správy dokumentov je úplný prehľad a starostlivosť počas ich celého životného cyklu. V každom okamihu je možné zistiť, kde sa dokument nachádza, čo sa s ním deje, kto s ním manipuloval – od jeho príchodu, počas jeho využívania až po zaradenie do archívu či prípadnú skartáciu. Tieto výhody sa ocenia aj pri zosúlaďovaní s novým európskym nariadením o ochrane osobných údajov GDPR.  

Aktuálne: Pribudne vyše 150 kilometrov nových mestských cyklociest

Na Slovensku pribudnú tiež parkovacie domy a systém automatickej požičovne bicyklov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR schválilo v prvých troch kolách 63 cyklistických projektov za približne 30,7 milióna eur.  

Ešte v decembri 2016 spustilo ministerstvo cez Integrovaný regionálny operačný program (IROP) výzvu na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy). Celkovo je na nemotorovú dopravu vyčlenených 81,8 milióna eur. Financie možno podľa ministerky Matečnej získať na obnovu a rekonštrukciu už existujúcich a budovanie nových cyklistických komunikácií, výstavbu doplnkovej cyklistickej infraštruktúry a tiež na propagáciu a zvyšovanie atraktivity cyklistickej dopravy vo verejnosti. Doteraz regióny ministerstvu predložili 87 cyklistických projektov, z čoho bolo schválených 63 projektov v objeme 30,68 milióna eur a v celkovej dĺžke 155 kilometrov. Okrem cyklociest mestá predložili aj projekty zamerané na cyklistickú infraštruktúru. Pre Trnavu bol schválený automatický parkovací dom pre bicykle pri železničnej stanici. V Košiciach vznikne systém zdieľania bicyklov, tzv. bike-sharing.

V rámci eurofondovej výzvy na nemotorovú dopravu sú oprávnení predkladať projekty obce, samosprávne kraje, mimovládne organizácie a subjekty poskytujúce pravidelnú verejnú osobnú dopravu. Oprávnenými výdavkami sú rekonštrukcia, modernizácia a výstavba infraštruktúry pre nemotorovú dopravu, propagácia a zvyšovanie atraktivity cyklistickej dopravy vo verejnosti. Finančné prostriedky je možné žiadať aj na budovanie prvkov upokojovania dopravy, napríklad pešie zóny, zdieľané priestory či napríklad vylúčenie individuálnej automobilovej dopravy z ulíc. Z výzvy je tiež možné podporiť zvyšovanie bezpečnosti zraniteľných účastníkov cestnej premávky ako odstraňovanie úzkych miest v pešej doprave či bariér pri prestupovaní. 

EU: On-line mapy

Kultúrne dedičstvo Európy je prístupnejšie aj vďaka novým interaktívnym mapám zverejneným na internete.

Pri príležitosti historicky prvého európskeho samitu kultúrneho dedičstva uverejnila Európska komisia na http://eu-commission.maps.arcgis.com súbor interaktívnych máp, ktoré pomôžu zvýšiť povedomie o kultúrnom dedičstve v Európe. Mapy vypracovalo Spoločné výskumné centrum, ktoré je vedeckým a vedomostným útvarom Európskej komisie.

Používateľom poskytujú rozsiahly prehľad lokalít kultúrneho dedičstva na celom kontinente vrátane napríklad veľkého množstva informácií o všetkých európskych hlavných mestách kultúry. Mapy sa budú ďalej aktualizovať a rozvíjať, napríklad o tipy od mladých ľudí, ktorí budú objavovať kultúrne dedičstvo Európy v rámci novej iniciatívy Discover EU.

Slovensko.sk: Novinky a zjednodušenia

Prevádzkovať služby e-governmentu znamená neustále inovovať a reagovať na nové potreby. Úrad podpredsedu vlády SR preto pripravil výzvu na národný projekt, ktorého cieľom je zjednodušenie a sprehľadnenie portálu Slovensko.sk. 

Cieľom projektu je zlepšiť interakciu používateľov s verejnou správou a zjednodušiť kroky vedúce k samotnej realizácii podania cez slovensko.sk. Na portáli pribudne niekoľko užitočných komponentov ako osobná zóna, v ktorej budú môcť používatelia sledovať stav svojich podaní a zobraziť si históriu komunikácie s úradmi, či nastaviť  splnomocnenia pre tretie strany. Navyše im na základe ich profilu systém sám bude vedieť proaktívne ponúkať služby alebo pomôcť s riešením aktuálnej životnej situácie.

Vďaka novým predvyplneným formulárom a možnosti prihlásiť sa aj z mobilu budú elektronické služby dostupné vždy a všade. Po novom bude možné poslať úradný dokument aj cez smartfón, o zákaznícku podporu sa postará nový chat-bot a portál bude proaktívne ukazovať používateľovi, čo všetko ho čaká pri vybavení jeho životnej situácie. Slovensko.sk bude tiež rozšírené o jazykové verzie a skráti sa čas spracovania podaní na strane verejnej správy.

Celková suma národného projektu „Zvyšovanie úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov, podnikateľov a inštitúcie verejnej správy“ je 14,4 milióna eur z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – Prioritná os 7. Dátum uzávierky výzvy je 21. 9. 2018, spustenie nového dizajnu Slovensko.sk sa očakáva v roku 2020. Výzva bude spolu s ďalšími podrobnými informáciami zverejnená na weboch informatizacia.sk, opii.gov.sk a partnerskadohoda.gov.sk.