EKS: Nový medzinárodný projekt

Zjednodušený prístup pre podnikateľov k zahraničným verejným obstarávaniam na jednom mieste a vo svojom úradnom jazyku prináša realizácia medzinárodného projektu Cross-border eProcurement notifications.  

Projekt v rámci Elektronického kontraktačného systému (EKS) vytvorila a realizuje Anasoft, člen konzorcia EKS. Ide o realizáciu automatických prekladov základných informácií o verejných obstarávaniach medzi zapojenými krajinami, a to Slovenskom, Chorvátskom (portál Narodne novine) a Slovinskom (portál Uradni list). 

Na vytvorenie a zabezpečenie novej funkcionality implementovanej v prostredí EKS boli použité stavebné bloky pre automatické prekladanie vytvorené na úrovni Európskej komisie. Riešenie je otvorené a v budúcnosti môže byť rozšírené o ďalšie zahraničné systémy.     

SR: Deň pre Dunaj

Cieľom iniciatívy, ktorá sa uskutoční v sobotu 16.júna 2018, je vyčistiť brehy Dunaja a zároveň poukázať na význam triedenia a recyklácie odpadu. 

Do iniciatívy Deň pre Dunaj sa tento rok predbežne chystá zapojiť až 40 miest a obcí. Účasť potvrdili napríklad Štúrovo, Komárno, Gabčíkovo, Kalinkovo, Medveďov, ale aj bratislavské mestské časti Rusovce, Vrakuňa a Ružinov. Rezort životného prostredia zúčastneným zabezpečí pracovné pomôcky, akými sú vrecia či rukavice. Zároveň zaistí nealkoholické nápoje v rámci dodržiavania pitného režimu. Odvoz vyzbieraného odpadu bude následne realizovať Slovenský vodohospodársky podnik.

Podujatie sa uskutoční po druhý raz. V minulom roku sa do iniciatívy zapojilo niekoľko stoviek dobrovoľníkov z obcí a miest v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja. Deň pre Dunaj nadväzuje na Medzinárodný deň Dunaja. Ten vyhlásila v roku 2004 Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) so sídlom vo Viedni pri príležitosti 10. výročia podpísania Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Cieľom tohto dohovoru je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v povodí Dunaja k zlepšeniu kvality vôd. 

GDPR: Nové pravidlá o ochrane osobných údajov najviac riešia dánske firmy

Na Slovensku je to menej a vplyv GDPR pociťuje zatiaľ len 41% slovenských firiem.  

Dáni v rámci Európy vynikajú. Podľa prieskumu EOS KSI si v žiadnej inej krajine toľko firiem (74%) nemyslí, že sa ich GDPR týka. Na druhom mieste je Poľsko, kde sa novými pravidlami zaoberá 46% firiem. Nasleduje Maďarsko a Belgicko. Priemer v Európskej únii je pritom nižší – GDPR považuje za relevantnú tému 41% spoločností. Väčšiu pozornosť mu venujú v západnej časti EÚ. Slovensko má totožné výsledky ako priemer EÚ, o vplyve GDPR na podnikanie tu hovorí 41% firiem. Podobný výsledok zaznamenali aj vo Veľkej Británii, Francúzsku a Chorvátsku. „Veľké rozdiely medzi krajinami môžu byť spôsobené tým, že niektoré firmy nemusia poznať svoje povinnosti, ktoré im z GDPR vyplývajú. Ochrana osobných údajov je v súčasnosti obrovská téma, a preto nie je prekvapivé, že aj na Slovensku ju rieši takmer každá druhá firma", komentuje Michal Šoltes.

Prieskum ukázal aj to, že každá štvrtá spoločnosť v Európe sa obáva, že GDPR môže ohroziť jej obchodný model. Podľa Šoltesa je preto dôležité, aby si buď sami zistili, aké povinnosti sa na ne vzťahujú, alebo sa poradili s konzultantmi. Práve nesprávne informácie o GDPR často vyvolávajú paniku a zbytočný strach o budúcnosť firiem.

GDPR nadobudlo účinnosť 25. mája a prinieslo rad nových povinností. Oveľa presnejšie požaduje informovať, ako sú získané osobné údaje spracované aj chránené. Zároveň sme získali právo požiadať o úplné vymazanie svojich údajov z databáz. Každý únik osobných údajov musí byť bezprostredne nahlásený a navrhnuté riešenie. Za nedodržanie ustanovení GDPR hrozí pokuta až do výšky 20 miliónov eur alebo do výšky 4% celosvetového ročného obratu firmy. 

Aktuálne: Najväčšie dlhy majú obyvatelia Bratislavy

Ďalší rok v rade klesá priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov, oproti minulému roku sa znížila o 45 eur. Slováci tak v súčasnosti priemerne dlžia takmer 800 eur, zatiaľčo v roku 2016 bola priemerná výška dlhu 845 eur.  

Stále platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (52% dlžníkov s priemerným dlhom 874 eur), kým ženy tvoria 48% dlžníkov s priemerným dlhom vo výške 711 eur. Podľa analýz KRUK Česká a Slovenská republika najviac dlžníkov (21% z celého Slovenska s priemerným dlhom 675 eur) pochádza z Banskobystrického kraja, kde si zároveň ľudia požičiavajú najmenšie sumy, nasleduje kraj Nitriansky (18% dlžníkov, priemerný dlh 773 eur) a Košický (14% dlžníkov, priemerný dlh 746 eur). V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (1.019 eur) a tvoria 8% všetkých slovenských dlžníkov. Približujú sa k nim obyvatelia Trenčianskeho kraja (8%) s priemerným dlhom 911 eur.

„Trvalé znižovanie priemernej výšky dlhu Slovákov je pozitívny trend, stále sa však ukazuje, že nie vo všetkých slovenských regiónoch panuje dobrá ekonomická situácia a nízka nezamestnanosť. Oproti minulému roku napríklad mierne klesol podiel dlžníkov z Košického kraja, ktorý s veľkým náskokom vystriedal na mieste regiónu s najväčším počtom dlžníkov Banskobystrický kraj“, uviedla Paulina Sapkowska. Najväčšie dlhy majú Slováci vo veku 45 až 54 rokov (24%) – priemerne viac ako 871 eur. Najmenší podiel všetkých dlžníkov (necelé 3% s priemerným dlhom 521 eur) patrí do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Takmer 9% dlžníkov s priemerným dlhom 730 eur je už v postproduktívnom veku (viac ako 65 rokov). Vo všetkých vekových kategóriách pritom prevažujú dlžníci zo zmieneného Banskobystrického kraja.

Takmer 24% slovenských dlžníkov má viac než jeden dlh, čo je o 13% viac než v roku 2016. Najčastejšie ide o dva až tri dlhy, výnimkou ale nie sú ani ľudia, ktorí majú štyri a viac záväzkov na splácanie.

Aktuálne: Vývoj IT na Slovensku brzdí nedostatok špecialistov

Na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa konalo zasadnutie výkonného výboru Digitálnej koalície.      

Podľa premiéra Petra Pellegriniho firmy z IT sektora majú záujem prichádzať na Slovensko a  tie, ktoré tu už sú, sú veľmi spokojné a chcú rozširovať svoje kapacity. Ale narážajú na problém, a tým je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Premiér preto uvítal, že sa mierne zvyšuje záujem o štúdium na technických školách a že univerzity sa vracajú k bakalárskym študijným programom. Podľa jeho slov IT firmy radi zamestnajú bakalára, ktorý nemusí študovať ešte dva roky na inžiniera a aj ho dobre zaplatia. Dodal, že plat mladých IT technikov je nadpriemerný oproti zárobkom päťdesiatnikov či šesťdesiatnikov, ktorí tvrdo pracujú a nedosahujú mzdovú úroveň IT sektora.

Digitálna koalícia - Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky vznikla v septembri 2017 na základe iniciatívy Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a IT Asociácie Slovenska. Mobilizuje organizácie a inštitúcie pre spoločný postup pri riešení nedostatku digitálnych zručností a spája partnerov zo štátneho, súkromného, neziskového a akademického sektora v úsilí pripraviť občanov Slovenska na prácu a život v nastupujúcej digitálnej ekonomike. Členská základňa Digitálnej koalície sa rozšírila o 15 nových členov. Ich celkový počet je tak v súčasnosti 52.