Aktuálne: Pojem kryptomena pozná 8 z 10 Slovákov

Štyri pätiny Slovákov vie, čo sú to kryptomeny a tretina sa o ne aj aktívne zaujíma. Väčšina s nimi však doposiaľ neobchodovala. 

Podľa výskumu Nielsen Admosphere na vzorke päťsto respondentov starších ako 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panelu pojem kryptomena pozná väčšina Slovákov, presnejšie 82%. Z nich potom najväčšia časť (necelá tretina), do ktorej spadá viac mužov ako žien, sama aktívne vyhľadáva o kryptomenách ďalšie informácie. Necelá štvrtina potom priznáva, že ich téma kryptomien zaujíma, ale ďalšie informácie si nevyhľadali. A 27% respondentov pojem síce počulo, ale táto téma ich nezaujíma.

Väčšina respondentov (84%), ktorí pojem kryptomena poznajú a už si o nich aj sami vyhľadali nejaké informácie, si ale žiadnu z kryptomien zatiaľ nezakúpili. Tí, ktorí si ju kúpili (je ich 16%), možno ďalej rozdeliť na tých, ktorí ju zakúpili jednorázovo (11%), a tých, ktorí ju nakupujú pravidelne (5%). Túto menšinu kupujúcich tvorí opäť o niečo viac mužov ako žien.

Radíme: Bezpečné pneumatiky

Na Slovensku jazdí päťkrát viac vodičov s hĺbkou dezénu pod 1,6 mm než v susednej Českej republike. Jazda na pneumatikách s takýmto dezénom môže byť riskantná.  

Nelichotivé prvenstvo dosiahlo Slovensko v počte vozidiel s pneumatikami, na ktorých bola nameraná hĺbka dezénu pre letné pneumatiky zákonom stanovených 1,6 mm alebo menej. Prieskum odhalil 10 takýchto vozidiel na Slovensku oproti 2 v Česku. „Na pneumatikách s dezénom opotrebovaným na alebo pod 1,6 mm sa jazda stáva riskantnejšou a preto vodičom neodporúčame čakať, kým sa priblíži až k minimálnemu zákonom povolenému limitu 1,6 mm, alebo dokonca ešte menej,“ upozorňuje Juraj Ižvolt. Počas tohtoročnej zimy najviac ojazdili pneumatiky na svojich vozidlách vodiči v Banskobystrickom kraji. Takmer 10% z nich tu jazdí na zimných pneumatikách s dezénom pod 3 mm, čo predstavuje minimálnu zákonom stanovenú hĺbku dezénu pre zimné pneumatiky v SR. Najmenej takýchto vozidiel bolo nameraných v Bratislavskom kraji, a to len niečo vyše 1%. Celkovo bolo na Slovensku zaznamenaných 25 vozidiel s hĺbkou dezénu pod 3 mm, čo predstavuje 11% zo všetkých slovenských zmeraných vozidiel so zimnými pneumatikami. V susednej Českej republike je situácia podobná. Hodnotu 4 mm a menej (minimálna zákonom stanovená hĺbka dezénu pre zimné pneumatiky v ČR) malo 15% z meraných vozidiel so zimnými pneumatikami.

Vodiči často zvyknú zimné pneumatiky s dezénom pod 3 mm dojazdiť počas leta, avšak ich vlastnosti sa výrazne líšia od nových letných pneumatík. „Priemerná brzdná dráha zimnej pneumatiky s dezénom 3 mm na suchej vozovke je 39,3 m a na mokrej až 87,9 m. Pri brzdení na mokrej vozovke je brzdná dráha ojazdených zimných pneumatík v porovnaní s novými letnými dlhšia až o 20 metrov a oproti opotrebovaným letným pneumatikám dlhšia o cca 10 m“, upresňuje Juraj Ižvolt. Okrem toho je takéto riešenie spojené aj s horším bočným vedením, zvýšenou spotrebou a hlučnosťou. Vodiči by ho preto mali dôkladne zvážiť. Dezén pneumatík prednej a zadnej nápravy sa zvykne ojazdiť približne rovnako, zaznamenaný bol len veľmi malý rozdiel. Rovnako v SR aj ČR bol podiel ojazdenejšej vzorky na prednej náprave 48%, na zadnej 52%. Najväčší nameraný rozdiel v hĺbke dezénu medzi prednými a zadnými pneumatikami bol na Slovensku 9 mm. V Čechách o niečo menej, a to necelých 6 mm.

Podľa prieskumu v rámci kampane Continental Vision Zero Roadshow. V apríli t.r. sa celkovo podarilo zmerať hĺbku dezénu na pneumatikách až 1.635 vozidiel: 723 v SR a 912 v ČR. Na Slovensku sa realizoval v 5 mestách: Považská Bystrica, Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Prešov a jeho odborným garantom bolo BECEP (Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky Ministerstva dopravy a výstavby SR). V Českej republike bol realizovaný v 10 mestách: Hradec Králové, Pardubice, Praha, Liberec, Ústí nad Labem, Plzeň, České Budějovice, Brno, Olomouc a Ostrava pod odborným dohľadom BESIP-u (Oddelenia Ministerstva dopravy ČR koordinujúceho bezpečnosť cestnej premávky).    

Svetobežka: Aplikácia na cesty

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ponúka mobilnú aplikáciu, pomôcku slovenským občanom pri cestách do zahraničia. Svetobežka je bezplatná, ministerstvo ju vyvinulo samo s externou grafickou a softvérovou podporou. 

Aplikácia je rozdelená do 6 hlavných sekcií:  V núdzi v zahraničí, Registrácia pred cestou, Cestovanie, V čom spočíva konzulárna pomoc, Stredisko pre pomoc občanom a Slovenské zastupiteľstvá, pričom päť z nich má ďalšie podsekcie, ktoré poskytujú konkrétne informácie a rady, ako postupovať v núdzových situáciách v zahraničí, koho kontaktovať ako prvého, kam sa obrátiť po pomoc, ktoré pravidlá dodržiavať, čo konzulárni pracovníci slovenských zastupiteľských úradov môžu pre našich občanov urobiť a čo už nie. V neposlednom rade obsahuje zoznam všetkých slovenských diplomatických zastúpení vo svete s príslušnými telefonickými a emailovým kontaktmi voliteľnými priamo z menu aplikácie.

SVETOBEŽKA pre operačné programy Android a iOS (Apple) je dostupná na stiahnutie zdarma na portáloch play.google.com, respektíve itunes.apple.com/sk a funguje aj v režime offline, čiže na jej používanie nie je potrebné permanentné internetové pripojenie. 

Aktuálne: Počet nevymožiteľných pohľadávok sa znížil

Vzhľadom na výšku obratu sa podiel nevymožiteľných pohľadávok u firiem na Slovensku v porovnaní s rokom 2017 znížil.  

Dôvodom zníženia podielu nevymožiteľných pohľadávok na Slovensku je podľa Martina Musila častejšie využívanie preventívnych opatrení pred oneskorenými platbami. Podľa prieskumu sa ako prevencia pred oneskorenými platbami najviac využívajú platby vopred. Ich využívanie dokonca medziročne stúplo z 30 na 38%. Riešenia, ktoré sú vo vyspelých ekonomikách úplne bežné, využívajú vo väčšej miere už aj firmy na Slovensku.

Oneskorené platby sú pre podnikateľské subjekty skutočný problém a schopnosť predvídať hotovostné toky je pre nich kľúčová. „Mohlo by byť preto prekvapením, že aj napriek rastúcej ekonomike sa poskytované doby splatnosti vystavených faktúr medziročne zvýšili. Štandardne toto nie je pozitívny signál. V období rastu však podnikateľské subjekty používajú dlhšie doby splatnosti ako nástroj na podporu predaja. A zdá sa, že trh to akceptuje“, komentuje Martin Musil. Na Slovensku medziročne stúpol počet dní splatnosti vo všetkých kategóriách. K najväčšiemu nárastu došlo v segmente B2B, kde sa doba predĺžila z 18 na 25 dní. V celoeurópskom priemere sa skrátila priemerná lehota, v ktorej klienti reálne uhrádzajú faktúry. Na Slovensku to však neplatí v prípade verejného sektora. Tu sa reálne lehoty predĺžili o 4 dni.

Prieskum Európsky platobný report 2018 prebiehal v 29 európskych krajinách od 24.1. do 23.3.2018. Údaje sú od 9.607 spoločností, respondenti sa identifikovali ako finančný, príp. obchodný  riaditeľ alebo vedúci úverov.

Radíme: Bolesť chrbta

Reumatológovia dnes v 12 reumatologických centrách na Slovensku ponúkajú v rámci Dňa otvorených dverí možnosť vyšetrenia bez výmenného lístka.

Zápalové ochorenia chrbtice sa často podceňujú. Môžu však vyústiť až do závažného obmedzenia pohyblivosti chrbtice. „Je veľký rozdiel medzi občasnou bolesťou, ktorá má svoj dôvod a spravidla po pár dňoch či týždňoch prejde a pretrvávajúcou nočnou a kľudovou bolesťou spojenou so stuhnutosťou chrbta, ktorá môže byť príznakom zápalového ochorenia chrbtice", upozorňuje docent Zdenko Killinger.

Príznaky zápalového ochorenia chrbtice sa zvyknú po prvýkrát objaviť medzi 20. a 30. rokom života, ochorenie postihuje trikrát častejšie mužov ako ženy. „Najčastejšie ide o bolesť v driekovej časti chrbtice, ktorá sa môže postupne šíriť aj do ostatných častí chrbta alebo aj do stehien. Bolesť prichádza hlavne v noci, často budí pacienta nad ránom. Zvláštne na tejto bolesti je, že sa zhoršuje v pokoji a zmierňuje sa po rozcvičení alebo pri fyzickej aktivite", vymenúva príznaky Killinger. Spozornieť treba, ak stuhnutosť chrbtice trvá dlhšie ako 30 minút a bolesti pretrvávajú dlhodobo, spravidla viac ako tri mesiace.

Zápalové ochorenia chrbtice, teda axiálna spondyloartritída a ankylozujúca spondylitída, resp. Bechterevova choroba, patria medzi autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém napáda bunky vlastného tela. Nedajú sa úplne vyliečiť, sú však veľmi dobre liečiteľné. Včasná diagnóza pomáha kontrolovať bolesť a redukuje hroziace deformity. Pri liečbe sa využíva cvičenie, nesteroidné antireumatiká, antireumatické lieky a biologická liečba.

Na stránke jetoochrbte.sk je k dispozícii aj krátky test, pomocou ktorého zistíte, či za vašu bolesť chrbta môže práve zápal.