EU: Zásady pre drony

Využívanie dronov, ktorých hmotnosť nepresiahne 150 kg, je zatiaľ regulovaná iba na úrovni členských štátov. Rôznorodosť vnútroštátnych predpisov v oblasti dizajnu či bezpečnosti dronov brzdí rozvoj trhu s bezpilotnými lietadlami v EÚ. 

Podľa nových pravidiel budú musieť mať na pamäti bezpečnosť bezpilotných lietadiel už dizajnéri, ktorí by mali zabezpečiť, aby nimi navrhnutá konštrukcia dronu neohrozovala ľudí. Bezpilotné lietadla by mali byť na základe bezpečnostného rizika vyplývajúceho napríklad z ich váhy alebo miesta využívania vybavené istými prvkami a funkciami - napríklad systémom zabraňujúcim zrážkam či systémom automatizovaného pristávania v prípade straty kontaktu či kontroly nad strojom.

Prevádzkovatelia sa budú musieť oboznámiť so všetkými pravidlami, ktoré sa na nich vzťahujú. Budú tiež explicitne zodpovední za bezpečnú prevádzku dronu, teda za neohrozenie verejnosti či iných objektov vo vzduchu. Isté bezpilotné lietadlá bude zároveň možné prevádzkovať až po absolvovaní špecifického školenia. Prevádzkovatelia väčších dronov, ktoré môžu v prípade zrážky spôsobiť ľuďom zranenie, by mali byť zaregistrovaní vo vnútroštátnych registroch a ich stroje za účelom ľahšej identifikácie označené. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na prevádzkovateľov najmenších dronov.

Európska komisia by mala na základe týchto kľúčových zásad vypracovať detailnejšie celoúnijné pravidlá. Tie by mali okrem iného zadefinovať obmedzenia maximálnej prevádzkovej vzdialenosti či nadmorskej výšky a určiť, ktoré drony by mali na základe rizík spojených s ich zamýšľaným využívaním podliehať certifikácií. Budúce pravidlá tiež vymedzia, ktorí operátori budú musieť byť zaškolení a zaregistrovaní a ktoré bezpilotné lietadlá budú mať dodatočné bezpečnostné prvky v povinnej výbave.

Parlamentom schválené nariadenie prináša okrem spoločných zásad využívania dronov aj novelizáciu pravidiel v oblasti bezpečnosti letectva. Cieľom sú moderné, primerané a na rizikách založené právne predpisy, ktoré pomôžu udržať vysokú úroveň bezpečnosti leteckej dopravy v EÚ aj pri očakávanom náraste jej intenzity v nasledujúcich rokoch. Novela posilňuje spoluprácu medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA) a vnútroštátnymi orgánmi napríklad v prípadoch letov nad konfliktnými zónami. Schválený text tiež poveruje Európsku komisiu vypracovaním štandardov na získavanie údajov z letových zapisovačov v reálnom čase s cieľom urýchliť poskytnutie pomoci v prípade núdze.

SR: Rebríček verejných vysokých škôl a fakúlt

Už po 11. raz analyzoval portál Profesia.sk umiestnenie vysokoškolských absolventov podľa uplatnenie na trhu práce.   

Súčasní absolventi vysokej školy majú z pohľadu pracovných príležitostí lepšiu východiskovú pozíciu ako tí, čo ukončili školu pár rokov dozadu. Stále menej firiem vyžaduje v inzerátoch predošlú prax na pracovnej pozícii či v odbore. V roku 2017 tak bola pre absolventov vhodná viac ako tretina z celej ponuky na Profesia.sk. Obdobie, kedy na trh práce prichádzajú absolventi, prináša na  portál najviac ponúk v roku. V máji 2017 išlo dokonca o najúspešnejší mesiac 21 ročnej histórie Profesie, kedy firmy uverejnili 26.906 inzerátov. Historicky druhým najúspešnejším bol jún 2017 s 25.067 inzerátmi.

Firmy na Slovensku mali v roku 2017 najväčší záujem o absolventov odborov spojených s informatikou. Jeden životopis takéhoto uchádzača si pozrelo v priemere takmer 8 zamestnávateľov. V priemere viac ako 5 firiem zaujali tiež životopisy absolventov strojárstva, ekonomiky, techniky, stavebníctva a spoločenských vied. Na konci tohto poradia skončili absolventi umeleckých odborov. Životopis uchádzačov s umeleckým vzdelaním si v priemere na Profesia.sk prezreli len dve firmy. Viac ako 7 vzhliadnutí životopisu dosiahli v najnovšom rebríčku iba absolventi Ekonomickej univerzity. Bratislavskej škole sa tak podarilo obhájiť prvenstvo z predošlého roka zrejme aj preto, že ekonómovia, účtovníci, či mzdoví pracovníci sú dnes potrební v každej firme bez ohľadu na druh podnikania. Na druhom mieste skončila Slovenská technická univerzita, za ňou Technická univerzita v Košiciach a na štvrtom mieste je Žilinská univerzita. V TOP 10 sa najväčší posun nahor podaril Univerzite Komenského a Univerzite Mateja Bela, keď si obe školy polepšili oproti predošlému rebríčku o dve priečky. Najväčší prepad zaznamenala Trenčianska univerzita Andreja Dubčeka, ktorá klesla o tri miesta. 

Trend: Exekúcie dôchodkov

Sociálna poisťovňa zaznamenáva neustále nárast exekúcií voči poberateľom dôchodkov. Ku koncu apríla vykonala 36.580 takýchto exekučných zrážok. 

Ich počet rastie aj v medziročnom porovnaní a ku koncu decembra 2017 zaznamenala 35.655 exekučných zrážok. K 31. decembru 2016 ich bolo 34.015. Dôchodcovia alebo ľudia v preddôchodkovom veku si často neuvedomujú riziká vyplývajúce z plnenia finančných záväzkov, ktoré na seba prevzali a ktorých neplnenie môže viesť neskôr k znižovaniu ich dôchodkového príjmu po dovŕšení dôchodkového veku a priznaní dôchodkovej dávky.

Z hľadiska príjmu sú práve oni najzraniteľnejšou skupinou občanov. Preto nielen samotní dôchodcovia, ale už aj ľudia v preddôchodkovom veku by si mali strážiť svoje výdavky, aby sa nedostali do takejto nepriaznivej finančnej situácie, keď ich jediným príjmom bude starobný dôchodok.

EU: Dvojaká kvalita potravín

Európska komisia vydáva spoločnú metodiku testovania, ktorá bude slúžiť na porovnávanie kvality potravinových výrobkov v celej EÚ. 

Metodika je dielom Spoločného výskumného centra (JRC) a poslúži orgánom na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch, aby mohli testovať a porovnávať zloženie aj vlastnosti potravinových výrobkov predávaných v podobnom balení v celej únii.

Vnútroštátne orgány pre bezpečnosť potravín a pre ochranu spotrebiteľa nesú zodpovednosť za to, že potraviny uvedené na jednotný trh spĺňajú príslušné právne predpisy EÚ. Testovacia metodika im pomôže zistiť, či sa potravinové výrobky uvádzajú na trh v súlade s právom EÚ. Laboratóriá vo viacerých členských štátoch EÚ koordinované Spoločným výskumným centrom budú teraz uplatňovať túto metodiku v celoeurópskej testovacej kampani, ktorej cieľom je zozbierať údaje o rozsahu problému dvojakej kvality. Prvé výsledky by mali byť k dispozícii do konca roka 2018.

Šesť princípov výberu a testovania potravinárskych výrobkov v rámci spoločnej metodiky
1.  Transparentnosť
· Lepšie fungovanie a komunikácia medzi všetkými stranami
· Menší potenciál na vznik sporných situácií

2.  Stanovenie jednotlivých krokov v hodnotení
· Výber produktov → plán odberu vzoriek → vyšetrovanie vzoriek na získanie výsledkov testu → rozhodnutie o ďalšom postupe

3.  Porovnateľnosť
· Výber produktov → plán odberu vzoriek → vyšetrovanie vzoriek na získanie výsledkov testu → rozhodnutie o ďalšom postupe

4.  Kritéria hodnotenia
· Vedecky podložené a dôsledne aplikované
· Metódy navrhnuté pre cielenú komoditu; praktické a nákladovo efektívne
· Akreditované testovacie laboratóriá a štandardné testovacie metódy

5.  Inkuzívnosť
· Spravodlivé a rovné zapojenie zainteresovaných strán: prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, príslušné orgány, zástupcovia spotrebiteľov

6.  Spravodlivosť
· Výber značiek na testovanie s prihliadnutím na trhové podiely
· Dodržiavanie požiadaviek dôvernosti

Aktuálne: Slováci reklamu ignorujú

Len necelá pätina respondentov tvrdí, že si niečo kúpi práve na základe reklamy. Na druhej strane ale väčšina priznáva, že pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o danom výrobku alebo firme.  

Podľa prieskumu Home Credit v reklame najviac Slovákov zaujíma cena a potom značka. Vo všeobecnosti si Slováci vyberajú nejaký tovar alebo službu predovšetkým na základe ich ceny, potom rozhodujú predchádzajúce skúsenosti a odporúčania. Reklama je v tomto rebríčku až na siedmom mieste. Len 2% ľudí uviedli, že sa často rozhodujú pri nakupovaní práve podľa reklám. Ďalších 14% si pod vplyvom reklamy niečo kúpi občas. „Vyše polovica respondentov sa vyjadrila, že si na základe reklamy nič nekúpi, ale pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o firme alebo jej výrobkoch. Ďalšia pätina ľudí tvrdí, že ich reklama vôbec neovplyvňuje a že sa podľa nej nerozhodujú. Každý desiaty Slovák dokonca reklamu úplne ignoruje", doplnil Jaroslav Ondrušek. Približne tretina ľudí berie do úvahy aj recenzie a diskusie na internete. Rozhodovanie sa pre nejaký tovar alebo firmu podľa reklamy skončilo až na siedmom mieste.

„Deklarovaná najnižšia cena výrobku alebo služby nemusí znamenať, že v konečnom dôsledku naozaj zaplatíme najmenej peňazí. Napríklad pomerne lacný nekvalitný televízor sa môže pokaziť hneď po uplynutí jeho záručnej doby a čakajú vás tak okamžite ďalšie výdavky. Alebo napríklad pri výbere finančných produktov je dobré brať do úvahy mimo ich základnej ceny a úrokových sadzieb aj ďalšie položky, ako sú výška sankcií, nutnosť poistenia a podobne. V reklame na nejaký finančný produkt totiž často býva uvedená len jeho základná cena za ideálnych podmienok. Pri výbere preto treba zvažovať všetky kritériá a je vhodné si podrobne preštudovať čo najviac informácií o danej finančnej službe", pripomína Ondrušek.

To, že cena je pri nakupovaní u Slovákov top kritériom, potvrdili aj v odpovedi na otázku čo ich najviac upútalo na reklame. Práve cenu totiž uviedla skoro až polovica opýtaných. Značka bola zaujímavá pre takmer tretinu ľudí. Každý desiaty opýtaný zase ocenil vtipné alebo originálne spracovanie reklamy. Je zaujímavé, že celebrita v reklame nie je pre Slovákov ani zďaleka rozhodujúcim faktorom, ktorý by ich mal presvedčiť na kúpu výrobku alebo služby. Celebrita jednoducho upútala len 2% respondentov. Keď už reklama na niekoho zaberá, je to predovšetkým prostredníctvom televíznych obrazoviek. Aspoň tak to vníma väčšina Slovákov. Šiesti z desiatich sa vyjadrili, že najviac ich ovplyvňuje reklama v televízii. Viac ako polovica spomenula internet a približne štvrtina sociálne siete. Bilbordy a letáky, podobne ako aj reklama v tlači ovplyvňuje zhodne po 13% Slovákov. Najmenej zrejme účinkuje reklama cez telefón, ktorá podľa vyjadrení ľudí ovplyvní len 3% z nich.