štvrtok 14. júna 2018

EMEA: Digitálna vyspelosť bankových inštitúcií

Nová štúdia Deloitte našla digitálnych šampiónov v Poľsku, Rusku, Španielsku, Švajčiarsku a Turecku. Na druhej strane väčšina bánk v regióne EMEA je tzv. „digitálnymi osvojiteľmi“, a je tak od digitálnych šampiónov vzdialená.  

Tímy Deloitte analyzovali 238 bánk a 10 FinTech spoločností v 38 krajinách, pričom porovnali 826 funkcionalít. Štúdia sa uskutočnila na vzorke vyše 8.000 klientov. Ako digitálni šampióni boli označené banky, ktoré svojim zákazníkom poskytujú širokú škálu digitálnych funkcií, spĺňajú, alebo prevyšujú zákaznícke preferencie na svojom trhu a dodávajú intuitívne mobilné používateľské rozhranie. V regióne EMEA je pomerne veľa trhov, kde existujúce banky stále neposkytujú úroveň digitálnych služieb, o ktoré žiadajú zákazníci. V čase po implementácii smernice PSD2 sa tak títo klienti stanú cieľmi pre nových hráčov na trhu a FinTech spoločnosti.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia to nie sú vizionárski lídri, ktorí vytvárajú banky digitálnych šampiónov. Ich vznik nie je spojený ani s veľkosťou krajiny (počet obyvateľov), veľkosťou ekonomiky (HDP), bohatstvom (HDP na obyvateľa) alebo s prístupom k internetovému bankovníctvu. Ingredienciou tvoriacou bankových digitálnych šampiónov EMEA regiónu je zmes environmentálneho tlaku z preferencií zákazníkov a trhového tlaku konkurencie. Zásadnou, nie však postačujúcou požiadavkou je aj veľkosť rozpočtu určeného na výskum a vývoj. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že niektoré banky nedokážu dodať digitálne služby, o ktoré žiadajú ich zákazníci. Na druhej strane existujú trhy, v ktorých banky poskytujú služby pomerne vysoko nad požiadavkami svojich klientov, pretože sa rozhodli používať digitálnu vyspelosť ako kľúčový diferenciátor, alebo ich k tomu jednoducho dohnala konkurencia.

Podľa štúdie Deloitte je prístup slovenských používateľov k internetu na úrovni 82%, no aj napriek tomu je využitie internetového bankovníctva len na úrovni 40%. Digitálna vyspelosť slovenských bánk je na priemernej úrovni, avšak bez chýbajúceho trhového tlaku na bankový sektor zo strany klientov a konkurencie sa nebude zlepšovať a napredovať mimoriadnou rýchlosťou.    

SR: Životné minimum od 1. júla

Ministerstvo práce pristúpilo k zvýšeniu životného minima na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa údajov Štatistického úradu SR. Kvôli rastu životného minima sa budú upravovať aj viaceré sociálne dávky. 

Pre jednu dospelú osobu tak stúpne životné minimum na 205,07 eura mesačne zo súčasnej úrovne 199,48 eura. Pri druhej spoločne posudzovanej dospelej osobe vzrastie na 143,06 eura mesačne zo 139,16 eura, v prípade zaopatreného, resp. nezaopatreného dieťaťa sa zvýši na 93,61 eura mesačne z 91,06 eura. Upravovať mierne smerom nahor sa budú aj viaceré sociálne dávky. Pri prídavku na dieťa zvýšenie v roku 2019 predstavuje 66 centov, vzrastie na 24,34 eura. Príplatok k prídavku na dieťa sa zvýši o 31 centov, rodičovský príspevok sa zvýši o šesť eur na 220,70 eura. Zvyšovať sa budú aj príspevky pri náhradnej starostlivosti.

Rast životného minima negatívne ovplyvní nárok ľudí na predčasný starobný dôchodok. V súčasnosti je totiž hranica nároku stanovená na 1,2-násobok sumy životného minima, od júla sa tak posunie z pôvodných 239,4 eura na 246,1 eura. Nahor pôjdu aj sumy minimálnych dôchodkov. Priemerné zvýšenie minimálneho dôchodku sa odhaduje na úrovni 2,8%.

Upraví sa aj daňový bonus na dieťa. Ten sa od začiatku budúceho roka zvýši o 60 centov na 22,16 eura. Nezdaniteľná časť základu dane bude v budúcom roku predstavovať 3937,34 eura, čo predstavuje nárast o 107,32 eura.

Aktuálne: DDoS útoky nana slovenské portály

Kvalitný manažment siete a účinné opatrenia proti útočníkom sú stále viac dôležité. Počet DDoS atakov medziročne stúpa asi o 20%. Jeden z doteraz najmasívnejších útokov na ústredný portál verejnej správy slovensko.sk trvá už niekoľko dní. 

DDoS útok znamená, že tisíce počítačových robotov z rôznych kútov sveta útočia na konkrétnu adresu a spôsobia tak výpadok služby. Včerajší útok bol napr. vedený nielen z počítačov vo Veľkej Británii, Francúzsku a Kanade, ale aj zo slovenských IP adries.
Tento útok, počas ktorého objem prichádzajúcich dát prekročil 29 Gbit/s, bol doteraz najsilnejší. Napadnutia sa monitorujú v reálnom čase a okamžite po potvrdení útoku sa zasahuje. Vypína sa prístup buď z konkrétnej lokality, alebo celkovo prístup zo zahraničia, aby servery klientov ostali prístupné pre domácich používateľov.

Intenzita útokov na slovenský on-line priestor v ostatných dňoch výrazne stúpla. Okrem slovensko.sk napadli útočníci aj webové sídla Slovenského hydrometeorologického ústavu shmu.sk a RTVS rtvs.sk. V prípade RTVS prišiel najsilnejší atak v pondelok večer a intenzitou bol porovnateľný s včerajším útokom na slovensko.sk. Viedli ho z Číny, Francúzska a Veľkej Británie. 

streda 13. júna 2018

Upozorňujeme: Sezóna kliešťov je tu

Kliešte sú prenášačmi nebezpečných ochorení lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy. Teplé a suché podnebie strednej Európy vytvára vhodné podmienky na výskyt kliešťa obyčajného v lesoch, ale aj v parkoch a záhradách, predovšetkým na steblách trávy a v nízkych kríkových porastoch do výšky jedného metra. Zo stromov ale nepadajú.  

„Kliešťová encefalitída sa vyskytovala väčšinou v nižších oblastiach Slovenska ako Trenčín, Púchov, Nitra, Záhorie a bratislavský región. S celkovou zmenou klímy a otepľovaním sa však kliešte dostávajú aj do nadmorských výšok nad 800 m.n.m. Nákaza kliešťovou encefalitídou či lymskou boreliózou hrozí v období množenia kliešťov, teda od apríla do októbra, zriedkavo až do novembra“, hovorí doc. Anna Strehárová. Hoci sa proti lymskej borelióze nedá zaočkovať, je možné ju liečiť antibiotikami. Liek na kliešťovú encefalitídu však neexistuje, priebeh choroby je zdĺhavý a lekári predpisujú iba lieky na zmierňovanie príznakov. Ideálne je zaočkovanie v zimných mesiacoch a predísť tak možným trvalým následkom ochorenia. „Na území Slovenska bolo identifikovaných 33 endemických ložísk kliešťovej encefalitídy, kde je infikovaných 10-20 % kliešťov“, upozorňuje docentka Strehárová. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sú prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy sústredené najmä na západnom Slovensku – Malé a Biele Karpaty, Nitrianska pahorkatina, Tríbeč, Vtáčnik, Považský a Pohronský Inovec a Kováčske kopce. Pomerne menšie prírodné ohniská sa nachádzajú v lokalitách južného Slovenska – Strážske, Súľovské a Štiavnické vrchy, Krupinská a Revúcka planina, Slovenský kras a Slanské vrchy. Vlani hlásil úrad najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy v okresoch Zvolen, Detva, Bytča a Humenné, Banská Bystrica, Žilina, Považská Bystrica a Kysucké Nové Mesto. Nákaza má ale v posledných rokoch stúpajúci trend a počet nakazených pacientov medziročne narastá nielen na celom území Slovenska, ale aj v susedných krajinách. 

Ideálne je vyhýbať sa všade miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov, akými sú okraj lesa, vysoké porasty tráv a krovie. Počas pobytu v prírode je dôležité dbať na vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, odporúčané sú napr. dlhé nohavice a ponožky a vhodné je používať repelenty. Po návrate domov si treba dôkladne skontrolovať celé telo. Kliešte sa najčastejšie prisávajú na vlasaté časti hlavy, do slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta. Ak už neželaného parazita na svojom tele objavíte, je potrebné ho čo najrýchlejšie odstrániť, najlepšie pinzetou kývavými pohybmi, bez točenia. „Nie je správne miesto okolo prisatého kliešťa potierať olejom alebo iným prostriedkom, pretože dusiaci sa kliešť do rany vyvráti obsah žalúdka a v prípade, že je infikovaný, aj veľké množstvo spirochét alebo vírusov“, vysvetľuje docentka Strehárová. Po odstránení kliešťa je správne kožu v mieste prisatia vydezinfikovať. Prvé štádium ochorenia pripomína chrípku či virózu s bolesťami hlavy a svalov a zvýšenou teplotou. Preto sa už pri prvých príznakoch odporúča požiadať obvodného lekára o vyšetrenie krvi. V prípade prepuknutia druhého štádia choroby a preukázania nákazy kliešťovou encefalitídou je potrebná hospitalizácia pacienta. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá väčšinou 2 týždne, po ktorých nasleduje minimálne jeden mesiac rekonvalescencie. Aj pri nekomplikovanom priebehu však môže ochorenie vyradiť postihnutého z pracovnej aktivity až na 3-4 mesiace. 

EU: 1,26 mld. eur na posilnenie Európskeho zboru solidarity

Európska komisia v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027 navrhuje nový program Európskeho zboru solidarity po roku 2020, v ktorom vyčlenila 1,26 miliardy eur na rozšírenie doterajších príležitostí. 

Vďaka nemu bude najmenej 350 tisíc mladých Európanov v rokoch 2021 až 2027 môcť pomáhať komunitám v núdzi prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti, stáží a pracovných miest. Nový program bude vychádzať z výsledkov, ktoré zbor dosiahol počas prvých rokov svojej existencie a vytvára jednotné kontaktné miesto pre mladých ľudí, ktorí sú pripravení zapojiť sa do solidárnej činnosti. 

Program bude zahŕňať:
Dobrovoľnícke činnosti ako podpora operácií humanitárnej pomoci v krajinách mimo EÚ: Začlenenie Európskeho zboru solidarity do tohto dobre zavedeného systému EÚ pre humanitárnu pomoc, ktorý sa doteraz prevádzkoval pod názvom Dobrovoľníci pomoci EÚ, sprístupní možnosti dobrovoľníctva mimo EÚ a bude predstavovať doplnok k existujúcim príležitostiam v rámci zboru solidarity, vďaka ktorým možno vykonávať dobrovoľnícke činnosti ako jedinec alebo skupinovo, absolvovať stáž, či získať pracovné miesto v oblasti solidarity v Európe alebo mimo nej.
Cielené opatrenia: Patrí sem napríklad dodatočné financovanie alebo osobitne zamerané činnosti, prípadne s kratším trvaním alebo v domovskej krajine, aby sa uľahčila účasť na Európskom zbore solidarity znevýhodneným mladým ľuďom.