EU: 1,26 mld. eur na posilnenie Európskeho zboru solidarity

Európska komisia v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027 navrhuje nový program Európskeho zboru solidarity po roku 2020, v ktorom vyčlenila 1,26 miliardy eur na rozšírenie doterajších príležitostí. 

Vďaka nemu bude najmenej 350 tisíc mladých Európanov v rokoch 2021 až 2027 môcť pomáhať komunitám v núdzi prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti, stáží a pracovných miest. Nový program bude vychádzať z výsledkov, ktoré zbor dosiahol počas prvých rokov svojej existencie a vytvára jednotné kontaktné miesto pre mladých ľudí, ktorí sú pripravení zapojiť sa do solidárnej činnosti. 

Program bude zahŕňať:
Dobrovoľnícke činnosti ako podpora operácií humanitárnej pomoci v krajinách mimo EÚ: Začlenenie Európskeho zboru solidarity do tohto dobre zavedeného systému EÚ pre humanitárnu pomoc, ktorý sa doteraz prevádzkoval pod názvom Dobrovoľníci pomoci EÚ, sprístupní možnosti dobrovoľníctva mimo EÚ a bude predstavovať doplnok k existujúcim príležitostiam v rámci zboru solidarity, vďaka ktorým možno vykonávať dobrovoľnícke činnosti ako jedinec alebo skupinovo, absolvovať stáž, či získať pracovné miesto v oblasti solidarity v Európe alebo mimo nej.
Cielené opatrenia: Patrí sem napríklad dodatočné financovanie alebo osobitne zamerané činnosti, prípadne s kratším trvaním alebo v domovskej krajine, aby sa uľahčila účasť na Európskom zbore solidarity znevýhodneným mladým ľuďom. 

Google Street View: Opäť na slovenských cestách

Počas leta bude auto Google Street View opäť križovať slovenské cesty. Cieľom je aktualizovať lokálne snímky v službe Mapy Google. Tentoraz sa zameria na získanie presnejších a aktuálnych informácií o cestách spájajúcich jednotlivé slovenské mestá.

Street View je funkcia služby Mapy Google, ktorá je v súčasnosti k dispozícii vo vyše 85 krajinách sveta, vrátane časti Arktídy a Antarktídy. Infraštruktúra sa neustále vyvíja, mestá rastú, ulice sa menia. Na uľahčenie orientácie používateľom a jednoduchšie plánovanie ich ciest je tak potrebné pravidelne aktualizovať údaje.     

Google pritom dbá na ochranu súkromia. Každému publikovaniu zhromaždených snímok predchádza spracovanie pomocou špeciálnej technológie, ktorá rozmazáva tváre ľudí a poznávacie značky áut, aby ich nebolo možné identifikovať. 

Európsky futbal: Výnosy „veľkej päťky“

Kombinované výnosy „veľkej päťky“ európskych futbalových ligových súťaží: Bundesliga, La Liga, Ligue 1, Premier League a Serie A dosiahli 13,4 miliardy EUR. 

Podľa údajov 26. vydania Prehľadu futbalových financií (Deloitte Annual Review of Football Finance) sa výnosy za posledné desaťročie viac než zdvojnásobili. Nové zmluvy na vysielacie práva uzatvorené v Nemecku, Taliansku a v Španielsku spolu so zahájením nového cyklu vysielacích práv v rámci Únie európskych futbalových asociácii (UEFA) podporili celkový rast výnosov v pätici najvýnosnejších európskych líg o 1,4 miliardy EUR (12%). Celkové výnosy európskeho futbalového trhu dosiahli 24,6 miliardy EUR, čo je 13% rast oproti sezóne 2014/15.

Premier League: Z hľadiska výnosov si suverénne držia prvenstvo anglické kluby, ktorých kombinované výnosy v sezóne 2015/2016 dosiahli 4,9 miliardy EUR (nárast zo 4,4 miliardy EUR v sezóne 2014/15). Vďaka novým zmluvám na vysielacie práva v sezóne 2016/17 si udrží svoje dominantné postavenie pred ostatnými európskymi futbalovými ligami aj v budúcnosti.
Bundesliga: Vďaka kombinovaným výnosom vo výške 2,7 miliardy EUR kluby obhájili pozíciu druhej najvýnosnejšej futbalovej ligy v Európe, pričom k celkovému rastu výnosov vo výške 320 miliónov EUR (13%) významne prispel tiež nový cyklus práv na medzinárodné prenosy.
La Liga: Výnosy najvyššej futbalovej ligy v Španielsku sa vyšplhali na 2,4 miliardy EUR, čo predstavuje 19% nárast (o 384 miliónov EUR) oproti sezóne 2014/15. K tomuto vývoju prispel predovšetkým nový model predaja zdieľaných vysielacích práv. Po jednoročnej prechodovej dohode platnej pre sezónu 2015/16 uzavrela La Liga novú trojročnú dohodu platnú od sezóny 2016/17, vďaka ktorej by La Liga v najbližšom vydaní Prehľadu futbalových financií mohla vystriedať (aj keď len nakrátko) nemeckú Bundesligu na pozícii druhej najvýnosnejšej futbalovej ligovej súťaže.
Séria A: Výnosy futbalových klubov z tejto série  zaznamenali nárast o 7% na 1,9 miliardy EUR vďaka rozšíreným a lepším dohodám týkajúcim sa mediálnych práv, zvýšenej distribúcii prostriedkov zo strany UEFA pre kluby zúčastňujúce sa súťaže UEFA, či 12% rastu výnosov z reklamy.
Ligue 1: Kluby vo francúzskej lige vykázali v sezóne 2015/16 rast výnosov o 5 % na 1,5 miliardy EUR, pričom približne 60% celkového rastu výnosov v tejto divízii zaistil klub Paris Saint-Germain, domáci trojnásobný víťaz už druhú sezónu v rade.

Ďalšie kľúčové zistenia:
· Výnosy z vysielania futbalových zápasov vzrástli v sezóne 2014/15 o 14% na celkových 6,6 miliardy EUR v rámci pätice najvýnosnejších futbalových líg v Európe, čo predstavuje 49% celkových výnosov.
· Výnosy zo sponzoringu a ostatné výnosy z reklamy sa vyšplhali na 4,6 miliardy EUR (10% nárast oproti sezóne 2014/15) a predstavovali 34% celkových výnosov.
· Výnosy v dňoch zápasov vzrástli o 6% a predstavujú 17% celkových výnosov, t.j. 2,2 miliardy EUR.
· V sezóne 2015/16 kluby európskej futbalovej „veľkej päťky“ vynaložili na mzdy v priemere len 57% celkového rastu výnosov (oproti 90% v predchádzajúcom roku).
· Trojročný cyklus vysielacích práv odštartovaný v sezóne 2015/16 viedol k významnému zvýšeniu distribúcie prostriedkov UEFA pre členské kluby. Vďaka tomu najvýraznejšie rástli výnosy (mimo „veľkú päťku“) klubov Ligy majstrov UEFA či Európskej ligy.

Poznámka: Na prepočet údajov medzi EUR a GBP sa použil priemerný výmenný kurz za rok končiaci sa 30. júna 2016 (1 GBP = 1,34 EUR).

SR: Obavy Slovákov z neschopnosti vrátiť požičané nie sú opodstatnené

O spotrebný úver na Slovensku žiadajú častejšie ženy, so žiadosťou o vyššiu sumu vo forme hypotéky do banky prichádzajú naopak väčšinou muži. Tí si aj viac veria, že ju dokážu splácať bez väčších problémov.

„Kým u žien bola vlani miera zlyhávania úverov približne na úrovni 1,5%, u mužov evidujeme 3% zlyhaných úverov za posledný rok. Najviac spotrebných úverov majú klienti banky vo veku 40 – 50 rokov, najväčšiu mieru zlyhávania úverov evidujeme u 20 – 24-ročných klientov. V uplynulom roku sa do omeškania dostalo až 5% z nich. V splácaní sú najdisciplinovanejší ľudia po 40-tke. Súvisí to s tým, že mladí ešte nemajú pravidelný príjem, ani rezervu na vykrytie jeho dočasného výpadku a starší majú navyše aj lepšiu finančnú disciplínu", upresňuje Lýdia Žáčková.     

Pri žiadostiach o vyššie sumy vo forme hypotéky dominujú muži. V  portfóliu Poštovej banky tvoria až 60%. Najväčší objem úverov (spotrebných aj hypotekárnych) vlani načerpali v Bratislavskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Najväčšie starosti so splácaním majú v Banskobystrickom, Prešovskom a Trnavskom kraji, ale ani tam nemožno hovoriť o katastrofe. Miera zlyhania úverov v týchto regiónoch sa pohybuje približne na úrovni 2,5%. Klienti, ktorí sa dostanú do omeškania, ale splatia celý svoj dlh, sa v omeškaní nachádzajú v priemere 28 dní.

Podľa prieskumu majú všetky vekové kategórie obavu o svoju finančnú budúcnosť, z čoho vyplýva aj neistota v otázke schopnosti splácať úvery. Najopatrnejší sú ľudia do 35 rokov, pravdepodobne aj z dôvodu nižšej rezervy, z ktorej by mohli čerpať pri prípadnom výpadku príjmu a 46-roční a starší Slováci sú v otázke zadlžovania sa sebaistejší. Rozdiely medzi mužmi a ženami sú minimálne, mierne väčšiu istotu pri splácaní však predsa len majú muži.

GfK: Obchod v kamenných predajniach v Európe bude rásť

Nominálne tržby v kamenných predajniach v 28 štátoch EÚ vzrastú v roku 2018 o 2,1%. Zatiaľčo vo Francúzsku, Španielsku a Maďarsku sa očakáva rast reálnej hodnoty, v krajinách s nízkou mierou rastu bude vývoj vďaka mierne stúpajúcej inflácii menej priaznivý.  

Okrem toho, že európske hospodárstvo čelí rôznym ekonomickým a politickým výzvam, čakajú ho tiež významné zmeny v dôsledku brexitu. Neistota ohľadne budúcich podmienok obchodovania s USA vyvoláva obavy z ich možného vplyvu na európsky vývoz. Štúdia European Retail in 2018 obsahuje analýzu trendov pre 32 európskych krajín, aj prognózu obratu na rok 2018. 

Kľúčové poznatky a závery
·         Kúpna sila: v roku 2017 bola priemerná kúpna sila každého obyvateľa 28 krajín EÚ 16,436 euro (v porovnaní s predošlým rokom nominálne zvýšenie o 1,9%). Zo všetkých členských krajín EÚ iba vo Veľkej Británii došlo k poklesu kúpnej sily (-1,5 percenta), čo je sčasti dôsledok devalvácie britskej libry. Ak necháme Veľkú Britániu bokom, rast z predošlých rokov pokračoval, pričom nadpriemerné tempo rastu zaznamenali najmä krajiny strednej a východnej Európy.
·         Prognóza obratu v roku 2018: maloobchodná sieť stratila časť trhového podielu v dôsledku rastúceho internetového obchodu, ale túto stratu dokázal v uplynulom roku vykompenzovať rast dopytu. Pre rok 2018 GfK predpokladá, že v 28 krajinách EÚ vzrastie nominálny obrat o +2,1 percenta, čo zodpovedá aj očakávanej miere inflácie. Vďaka pokračujúcemu zvyšovaniu príjmov si tak najúspešnejšie východoeurópske krajiny minulých rokov povedú najlepšie aj v roku 2018. GfK očakáva silné tempo rastu v Bulharsku (+ 5,3%), v Maďarsku (+ 6,0%), v Českej republike (+ 6,5%) a v Rumunsku (+ 7,5%).
·         Inflácia: S mierou inflácie 1,7% v roku 2017 sa krajiny európskej 28 opäť priblížili cene spotrebiteľských cien stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) +2,0%. Spotrebitelia v mnohých východoeurópskych krajinách, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch potýkali s defláciou, museli pri kúpe rovnakého tovaru siahnuť hlbšie do vreciek. Keďže ECB oznámila, že do roku 2019 nedôjde k zmene základných úrokových sadzieb, GfK predpovedá, že v roku 2018 sa bude maloobchod vyvíjať podobne ako v minulom roku. Očakáva sa zvýšenie cien v celej EÚ o 1,9%. Dôležitá poznámka: táto predikcia nepredpokladá ďalšiu eskaláciu obchodného sporu medzi EÚ a Spojenými štátmi.
·         Predajná plocha: V roku 2017 došlo v skúmaných európskych krajinách k zväčšeniu absolútnej predajnej plochy. Jedinou výnimkou je Holandsko s -0,4%. Iný obrázok však dostaneme pri pohľade na predajnú plochu na jedného obyvateľa. V polovici skúmaných krajín zostal tento ukazovateľ rovnaký, alebo sa dokonca znížil. Jeho hodnoty sa v rôznych krajinách EÚ veľmi líšia. Napr. obyvatelia krajín Beneluxu (1,48 - 1, 64 m²) majú k dispozícii viac ako dvojnásobnú predajnú plochu než obyvatelia Rumunska (0,72m²).
·         Produktivita predajnej plochy: rovnako ako v prípade ponuky predajnej plochy na obyvateľa sa v európskych krajinách líši aj produktivita predajnej plochy. Napríklad vo Švédsku tento ukazovateľ poklesol o -1,5% na 6000 EUR/m², čo je ale stále ešte vysoká hodnota. Tiež Belgicko zaznamenalo v roku 2017 pokles produktivity predajnej plochy, aj keď pokles bol relatívne malý, iba -1,1%. V Maďarsku sa spomalil rast nadnárodných maloobchodných reťazcov v dôsledku reštriktívnych plánovacích predpisov aj ochranárskych tendencií. Vďaka tomu došlo len k veľmi obmedzenému rozvoju nových veľkoplošných maloobchodných predajní. Výrazný rast maloobchodného obratu podporil produktivitu predajnej plochy, ktorá za posledný rok vzrástla o +6,9% na 2.997 €/m². Dynamický rast produktivity predajnej plochy do istej miery vyvážil rast nájmov na na piatich exponovaných trhoch komerčných nehnuteľností aj v ďalších východoeurópskych krajinách.

GfK analyzovalo v 32 európskych krajinách kúpnu silu, maloobchodný obrat a maloobchodný podiel na celkových výdavkoch obyvateľstva. Štúdia obsahuje aj prognózu maloobchodného obratu pre rok 2018 a hodnotenie v segmente módy, ktorý o.i. čelí silnému tlaku zo strany internetového obchodu. Skúma trendy spotrebiteľských cien, ponuku predajných plôch, produktivitu predajnej plochy a navyše obsahuje štvorstránkovú analýzu dopadu zmien nedeľnej otváracej doby v Maďarsku. GfK vypočítava obrat a kúpnu silu v eurách na základe prognózy výmenného kurzu zverejnenej Európskou komisiou 9. novembra 2017. Redakčný termín bol apríl 2018.