štvrtok 7. júna 2018

Aktuálne: Letné dovolenky a financie

Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je ihneď po domovine Chorvátsko, kde zvykne stráviť dovolenku zhruba pätina našincov. Spomedzi mien krajín, v ktorých často dovolenkujeme, je chorvátska kuna jedinou, voči ktorej bolo euro v máji medziročne slabšie. 

Zmena však bola len pol percenta, a tak sa výrazne drahších nákupov obávať nemusíme. Rovnako ako pred rokom by sme mohli zaplatiť aj v obľúbenom Bulharsku. Aspoň z pohľadu kurzového vývoja. Z hľadiska vývoja mien je situácia pre našincov podstatne priaznivejšia v krajinách Turecko, Tunisko a Egypt. Spoločná európska mena bola v máji v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška voči tureckej líre silnejšia až o takmer tretinu. Z hľadiska kurzového vývoja je tak Turecko ideálnou dovolenkovou destináciou. V prípade tuniského dinára je euro medziročne silnejšie o takmer desatinu a pri egyptskej libre o viac než 5 %. Za rovnaký objem peňazí by sme si tak v týchto krajinách mohli v súčasnosti dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb. Rovnako aj ceny za ubytovanie v hotelových rezortoch by tak hlavne v prípade Turecka mohli byť pre našincov atraktívnejšie.

Z hľadiska kurzového vývoja je jednoznačne výhodné si za cieľovú destináciu vybrať aj Rusko a vycestovať tak na výlet za Červeným námestím alebo množstvom iných zaujímavostí, ktoré táto rozlohou najväčšia krajina ponúka. Euro je totiž voči ruskému rubľu v porovnaní s vlaňajškom silnejšie až o 17 %. Dovolenka tam by nás tak mohla vyjsť lacnejšie ako vlani. Rusko síce nepatrí medzi „TOP destinácie“ Slovákov, na atraktivite však postupne získava. O niečo bližšie to však za predĺženým víkendom máme do Veľkej Británie. Zrejme aj rozhodnutie Britov o vystúpeníz EÚ sa podpísalo pod to, že naša mena je voči britskej libre silnejšia o 2,6 %. Toto zhodnotenie ale nie je markantné, hlavne v porovnaní s mnohými inými obľúbenými dovolenkovými krajinami.

Euru sa darí aj voči menám nášho regiónu s výnimkou českej koruny. Zhodnotenie eura voči týmto menám síce nie je výrazné, ale aj tak tento kurzový vývoj našincov poteší. Okrem toho to môžu pozitívne vnímať aj obyvatelia prihraničných oblastí, ktorí k susedom radi vycestujú na nákupy. Naša mena je totiž medziročne silnejšia voči maďarskému forintu aj voči poľskému zlotému o zhruba 2 %. Nákupy v Poľsku a Maďarsku či dovolenka v týchto krajinách tak Slovákov môžu vyjsť lacnejšie ako pred rokom. Jedine voči českej korune je euro slabšie ako pred rokom, a to o -3,6 % v dôsledku zrušenia kurzového záväzku Českej národnej banky.

Pri návštevách cudzích krajín je ale samozrejme potrebné brať do úvahy aj rozdielne výšky cenových hladín a vývoj inflácie. V Chorvátsku je priemerná cenová hladina približne o -3 % nižšia ako u nás, ceny samotných potravín a nápojov sú ale naopak vyššie. Bulharsko patrí medzi najlacnejšie krajiny únie a v priemere sú tam tovary a služby takmer o -30 % lacnejšie ako u nás. Aj Turecko je lacnejšou krajinou ako Slovensko a to priemerne o -12 %. Spomedzi krajín V4 sme krajinou s najvyššou cenovou úrovňou. V ČR sú ceny nižšie v priemere o -4 %, v Maďarsku o -12 % a v Poľsku až o -22 %. Rýchly rast spotrebiteľských cien nás tiež môže nemilo prekvapiť a ceny v hoteloch či reštauráciách môžu byť výrazne vyššie, než na aké sme boli zvyknutí napríklad vlani. Nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny sa vlani prehupli z deflácie späť do inflácie. Rast cien v krajinách EÚ ale nie je výrazný a pohybuje sa približne na takých úrovniach, ako aj u nás, alebo je ešte nižší. V Chorvátsku medziročná inflácia aktuálne dosahuje len 1,4 %, v Bulharsku 1,7 % a v susedných krajinách sa pohybuje od 0,9 % v Poľsku do 2,4 % v Maďarsku. V krajinách mimo únie je však cenový rast často oveľa výraznejší. V Turecku, ktoré je z hľadiska kurzového vývoja lákavou dovolenkovou destináciou, sú ceny v obchodoch aktuálne až o desatinu vyššie ako vlani. V Tunisku inflácia presahuje úroveň 6 % a v Egypte dokonca dosahuje dvojciferné hodnoty. Na druhej strane ale silnejšie euro bude slovenským dovolenkárom kompenzovať vyššie ceny spôsobené infláciou.

Dovolenkovej turistike ale tento rok nepraje vývoj na ropnom trhu. Ceny ropy Brent sú totiž v súčasnosti až o takmer 50 % vyššie ako pred rokom, a to sa premieta aj do cien palív. Tie sa nielenže nachádzajú na svojich tohtoročných maximách, ale výrazne drahšie sú aj oproti vlaňajšku. Za liter motorovej nafty zaplatíme v priemere viac až o takmer 14 %, benzín 95 oktánový nás vyjde drahšie o zhruba 9 % a benzín 98 oktánový o 8 %. Drahšie palivá sa podpisujú aj pod zdražovanie dopravných služieb vrátane leteckej prepravy. Okrem toho platí, že drahšia ropa sa premieta aj do zdražovania potravín a v podstate všetkých tovarov a služieb, keďže tie treba aj prepraviť k zákazníkom.

EU: Viac peňazí na prepájanie Európanov

Európska komisia ako súčasť ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje obnoviť Nástroj na prepájanie Európy.

Plánuje vyčleniť 42,3 miliardy eur na podporu investícií do európskych sietí infraštruktúry v oblasti dopravy (30,6 miliardy eur), energetiky (8,7 miliardy eur) a digitálnych technológií (3 miliardy eur). Komisia navrhuje posilniť ekologický rozmer Nástroja na prepájanie Európy, pričom 60 % z jeho rozpočtu bude prispievať k napĺňaniu cieľov v oblasti klímy. Cieľom je lepšie integrovať sektor dopravy, energetiky a digitálnych technológií a urýchliť tak dekarbonizáciu a digitalizáciu hospodárstva EÚ.

1. Doprava: bezpečná, čistá a prepojená mobilita
Nástroj na prepájanie Európy bude podporovať inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu v súlade s návrhmi Európa v pohybe a politikou EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry. Prispeje napríklad k dekarbonizácii dopravy tým, že bude uprednostňovať druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu (ako je železničná doprava) a zavádzať nabíjacie stanice pre alternatívne palivá. Navrhuje sa aj väčší dôraz na modernizáciu siete najmä v záujme väčšej bezpečnosti a ochrany. Ako konkrétne vyjadrenie európskej solidarity bude časť rozpočtu (11,3 miliardy eur) vyhradená pre členské štáty oprávnené čerpať prostriedky z Kohézneho fondu.
Po prvýkrát sa z Nástroja na prepájanie Európy bude podporovať aj civilno - vojenská dopravná infraštruktúra s dvojakým použitím vďaka balíku prostriedkov vo výške 6,5 miliardy eur. Cieľom je prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ. To prispeje k dosiahnutiu plnohodnotnej obrannej únie do roku 2025.

2. Energetika: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná
V odvetví energetiky nový Nástroj na prepájanie Európy umožní vytvorenie skutočnej energetickej únie a podporí transformáciu energetiky v súlade s cieľmi návrhov Čistá energia pre všetkých Európanov. To Európe umožní udržať si vedúce postavenie pri prechode na čistú energiu v súlade s politickou prioritou stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Nová časť rozpočtu bude preto smerovať na rozvoj spolupráce medzi členskými štátmi pri projektoch cezhraničnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom rozšíriť strategické využívanie technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pripravených na komercializáciu. Program bude takisto pokračovať v podpore kľúčových transeurópskych sieťových infraštruktúr, čím sa umožní ďalšia integrácia vnútorného trhu s energiou, posilní interoperabilita sietí naprieč hranicami a odvetviami, uľahčí dekarbonizácia a zaručí bezpečnosť dodávok energie.

3. Digitálne technológie: vysokokapacitná širokopásmová sieť
Nástroj na prepájanie Európy bude podporovať najmodernejšiu digitálnu infraštruktúru, ktorá slúži ako základ fungovania jednotného digitálneho trhu. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov ako doprava, energetika, zdravotná starostlivosť a verejná správa závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým, cenovo dostupným a kvalitným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Vzhľadom na rastúci dopyt po vysokokapacitných sieťach a infraštruktúre v oblasti elektronických komunikácií bude nový Nástroj na prepájanie Európy klásť väčší dôraz na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti.

streda 6. júna 2018

Radíme: Odvodová úľava pre pracujúceho dôchodcu

Od 1. júla 2018 si aj pracujúci dôchodca bude môcť uplatniť odvodovú úľavu. 

Výnimka sa bude týkať dôchodcu so:
* starobným dôchodkom,
* predčasným starobným dôchodkom,
* invalidným dôchodkom,
* výsluhovým dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku alebo
* invalidným výsluhovým dôchodkom,
ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tento dôchodca si bude môcť uplatniť výnimku, t. j. určiť si jednu dohodu, z ktorej nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie, pokiaľ príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur. V prípade ak príjem/priemerný mesačný príjem dohodára - dôchodcu z určenej dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Zo všetkých ostatných uzatvorených dohôd tento dohodár - dôchodca platí poistné na dôchodkové poistenie a je povinne dôchodkovo poistený.

Dohodár - dôchodca, ktorý si uplatňuje výnimku, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení výnimky aj o skončení uplatňovania tejto výnimky a čestne vyhlásiť, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie (odvodová úľava – DÔCHODCOVIA) na splnenie týchto povinností je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Novinkou oproti právnemu stavu účinnému do 30. júna 2018 je skutočnosť, že na dohodu s uplatnenou výnimkou bude môcť pracovať aj poberateľ predčasného starobného dôchodku bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku – bude teda môcť poberať predčasný starobný dôchodok a zároveň pracovať na dohodu. Iba ak jeho príjem z tejto dohody za kalendárny rok presiahne 2400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku. V ďalšom kalendárnom roku mu výplatu dôchodku obnoví a zúčtuje. Na to, aby sa poberateľovi predčasného starobného dôchodku s uplatnenou výnimkou dôchodok vyplácal, musí byť súčasne splnená podmienka, že tento poberateľ dôchodku nie je dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti.

Aktuálne: Vyššie stravné

Zvýšenie cien potravín prinieslo zvýšenie stravného. Od 1. júna 2018 sa minimálna výška stravných lístkov mení na 3,60 €.

Keďže ceny v reštauráciách a výdavky na stravu rástli, v zmysle fungujúceho mechanizmu indexu spotrebného koša a cestovných náhrad sa automaticky zdvihla výška stravného. Dňa 25. mája 2018 bolo zverejnené v Zbierke zákonov Opatrenie 148/2018 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. mája 2018 o sumách stravného. Nové opatrenie ustanovuje sumy stravného pre časové pásma nasledovne:
a) 4,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 7,10 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 10,90 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Od týchto súm stravného sa automaticky odvíjajú aj gastrolístky a ich minimálna hodnota – tá predstavuje 75 % z výšky stravného pre prvé časové pásmo (teda 0,75 * 4,80 € = 3,60 €). Zamestnanci tak majú od 1. júna 2018 nárok na stravný lístok (papierový alebo elektronický) v hodnote minimálne 3,60 €. Od 1. 12. 2016 bola minimálna hodnota na úrovni 3,38 €.

Trend: Úroveň vzdelania výrazne ovplyvňuje plat

Podľa analýzy Paylab.com zamestnanci s vysokoškolským titulom predbehnú vo výške platu pracovníkov so strednou školou už ako absolventi. Tieto výsledky platia podľa Platy.sk aj pre Slovensko.
     
Plat zamestnanca s vysokou školou je pre ľudí s nižším vzdelaním často nedosiahnuteľný. Veľa pracovníkov so strednou školou pritom počas celého pracovného života nedosiahne ani priemerný plat vysokoškolského absolventa. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca s vysokoškolským titulom a pracovníkom so stredoškolským vzdelaním na Slovensku predstavuje 37 %. Napriek tomu, že ide o citeľný rozdiel, spomedzi krajín V4 je tento náskok vysokoškolákov najnižší. Kým hodnoty v Poľsku (45 %) a Českej republike (41 %) sú v porovnaní so Slovenskom podobné, v Maďarsku ide o obzvlášť veľký rozdiel. Zárobky tamojších zamestnancov s titulom sú totiž v priemere až o 69 %. Analýza na Slovensku ukazuje, že zamestnanca so stredoškolským vzdelaním a 5-ročnými skúsenosťami v priemere predbehne vysokoškolský absolvent ihneď po nástupe do prvého zamestnania. Rozdiel medzi zárobkami zamestnancov sa rokmi iba zvyšuje. Najväčší náskok majú Slováci s vysokoškolským vzdelaním vo veku od 35 do 44 rokov. Rozdiely sú však citeľné počas celého pracovného života.
     
Platový medián človeka s vysokoškolským titulom do 24 rokov predstavuje 1018 eur v hrubom. Medián zárobkov pracovníkov so strednou školou túto métu nepresahuje ani v jednej vekovej skupine. Kým zamestnanci bez vysokoškolského titulu zarábajú najlepšie vo veku od 25 do 34 rokov so mzdovým mediánom 932 eur v hrubom, pri titulovaných pracovníkoch je najvyšší mzdový medián vo veku od 35 do 44 rokov, a to 1500 eur v hrubom. Na Slovensku je platová progresia stredoškolsky vzdelaných ľudí výrazná vo vekovom pásme 25 až 34 rokov, kedy zamestnanci dosahujú 14 % platový progres oproti mladším ročníkom. Po 35. roku života sa už zväčša nevyvíja plat tak dynamicky. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí je platový progres vo vekovom pásme 25 až 34-ročných na úrovni 28 % a o niečo menej citeľnejší vo vekovom pásme 35 až 44-ročných, kedy dosahuje 15 %. Po 45. roku života sa už plat vysokoškolských absolventov oproti mladším ročníkom nevyvíja dynamicky a skôr stagnuje.