Aktuálne: Vyššie stravné

Zvýšenie cien potravín prinieslo zvýšenie stravného. Od 1. júna 2018 sa minimálna výška stravných lístkov mení na 3,60 €.

Keďže ceny v reštauráciách a výdavky na stravu rástli, v zmysle fungujúceho mechanizmu indexu spotrebného koša a cestovných náhrad sa automaticky zdvihla výška stravného. Dňa 25. mája 2018 bolo zverejnené v Zbierke zákonov Opatrenie 148/2018 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. mája 2018 o sumách stravného. Nové opatrenie ustanovuje sumy stravného pre časové pásma nasledovne:
a) 4,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 7,10 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 10,90 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Od týchto súm stravného sa automaticky odvíjajú aj gastrolístky a ich minimálna hodnota – tá predstavuje 75 % z výšky stravného pre prvé časové pásmo (teda 0,75 * 4,80 € = 3,60 €). Zamestnanci tak majú od 1. júna 2018 nárok na stravný lístok (papierový alebo elektronický) v hodnote minimálne 3,60 €. Od 1. 12. 2016 bola minimálna hodnota na úrovni 3,38 €.

Trend: Úroveň vzdelania výrazne ovplyvňuje plat

Podľa analýzy Paylab.com zamestnanci s vysokoškolským titulom predbehnú vo výške platu pracovníkov so strednou školou už ako absolventi. Tieto výsledky platia podľa Platy.sk aj pre Slovensko.
     
Plat zamestnanca s vysokou školou je pre ľudí s nižším vzdelaním často nedosiahnuteľný. Veľa pracovníkov so strednou školou pritom počas celého pracovného života nedosiahne ani priemerný plat vysokoškolského absolventa. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca s vysokoškolským titulom a pracovníkom so stredoškolským vzdelaním na Slovensku predstavuje 37 %. Napriek tomu, že ide o citeľný rozdiel, spomedzi krajín V4 je tento náskok vysokoškolákov najnižší. Kým hodnoty v Poľsku (45 %) a Českej republike (41 %) sú v porovnaní so Slovenskom podobné, v Maďarsku ide o obzvlášť veľký rozdiel. Zárobky tamojších zamestnancov s titulom sú totiž v priemere až o 69 %. Analýza na Slovensku ukazuje, že zamestnanca so stredoškolským vzdelaním a 5-ročnými skúsenosťami v priemere predbehne vysokoškolský absolvent ihneď po nástupe do prvého zamestnania. Rozdiel medzi zárobkami zamestnancov sa rokmi iba zvyšuje. Najväčší náskok majú Slováci s vysokoškolským vzdelaním vo veku od 35 do 44 rokov. Rozdiely sú však citeľné počas celého pracovného života.
     
Platový medián človeka s vysokoškolským titulom do 24 rokov predstavuje 1018 eur v hrubom. Medián zárobkov pracovníkov so strednou školou túto métu nepresahuje ani v jednej vekovej skupine. Kým zamestnanci bez vysokoškolského titulu zarábajú najlepšie vo veku od 25 do 34 rokov so mzdovým mediánom 932 eur v hrubom, pri titulovaných pracovníkoch je najvyšší mzdový medián vo veku od 35 do 44 rokov, a to 1500 eur v hrubom. Na Slovensku je platová progresia stredoškolsky vzdelaných ľudí výrazná vo vekovom pásme 25 až 34 rokov, kedy zamestnanci dosahujú 14 % platový progres oproti mladším ročníkom. Po 35. roku života sa už zväčša nevyvíja plat tak dynamicky. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí je platový progres vo vekovom pásme 25 až 34-ročných na úrovni 28 % a o niečo menej citeľnejší vo vekovom pásme 35 až 44-ročných, kedy dosahuje 15 %. Po 45. roku života sa už plat vysokoškolských absolventov oproti mladším ročníkom nevyvíja dynamicky a skôr stagnuje.
      

e-Bezpečnosť: Rodičia a deti online

Kto ovplyvňuje správanie online a kto zohráva kľúčovú úlohu v prevencii pred kybernetickými hrozbami?

Odpovede hľadali Kaspersky Lab a internetová poradňa pre mladých IPčko. Prieskum sa uskutočnil vo februári tohto roka medzi mladými vo veku 12 – 16 rokov a ich rodičmi zo Slovenskej a Českej republiky. Výsledky ukazujú, že rodičia majú reálny obraz o online aktivitách svojich detí, vrátane tých rizikových. Z prieskumu však tiež vyplynulo, že až 40 % slovenských tínedžerov má pocit, že im rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť a 41 % z nich je presvedčených, že im rodičia vôbec nerozumejú. Táto skutočnosť je obzvlášť znepokojujúca vzhľadom na fakt, že aj tu platí – čím väčšia je dôvera a vzťah medzi rodičmi a deťmi, tým menej rizikovo sa správajú online, upozorňujú autori prieskumu.
     
Slovenskí a českí tínedžeri trávia na internete v priemere takmer tri hodiny denne, pričom väčšina aktivít pokrýva komunikáciu najmä prostredníctvom sociálnych médií. Podľa prieskumu takmer 90 % mladých Slovákov má profil na sociálnej sieti, pričom až 64 % z nich sa tu zaregistrovalo skôr ako dosiahli povolenú vekovú hranicu 12 rokov. Až 52 % mladých ľudí komunikuje s ľuďmi, ktorých pozná iba online a 12 % s nimi hovorí o citlivých, často aj intímnych záležitostiach.
     
Rodičia strávia na internete denne v priemere o 76 minút menej ako ich deti. Spôsob, akým sa správajú vo virtuálnom svete, je tiež odlišný. Online aktivity rodičov nie sú také rôznorodé, najmä pokiaľ ide o sociálne interakcie. Práve to môže byť podľa autorov prieskumu dôvod, prečo rodičia prehliadajú niektoré potenciálne kybernetické hrozby, ktorým sú ich deti vystavené. Nedostatok pozornosti a pochopenia zo strany rodičov môže viesť k nadmernému využívaniu internetu, kde sa mladí používatelia cítia lepšie pochopení.

SR: Monitorovanie a analýzy počítačových sietí

Žilinská univerzita ako prvá zaradí do študijného programu povinne problematiku monitorovania a analýzy počítačových sietí. Okrem výučby sieťových technológií sa venuje aj vede a výskumu v oblasti sieťovej bezpečnosti.

Vzdelávanie v oblasti sieťových technológií je na slovenských univerzitách zriedkavé, hoci dopyt po sieťových špecialistoch rastie. Obzvlášť veľký je záujem o odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, ktorých budú na Slovensku chýbať v najbližších rokoch zhruba 3 tisícky. Inovovaná výučba má oboznámiť študentov inžinierskeho programu Aplikované sieťové inžinierstvo s využívaním technológií pre analýzu dátových tokov pri správe a zabezpečení sietí. Náplňou výučby nie je iba teória. Vďaka Flowmon Labu, ktorý vyrástol na pôde univerzity, si študenti môžu získané vedomosti overovať aj priamo v praxi, vďaka čomu budú lepšie pripravení na budúci pracovný život.

Vzdelávací koncept zavádzaný na Žilinskej univerzite chce Flowmon postupne preniesť aj na ďalšie univerzity po celom svete. Súčasťou spolupráce so školami nie je len poskytnutie licencií na využívanie virtuálnych zariadení Flowmonu, ale aj prístup k technickej podpore a príležitosť pre študentov získať certifikáciu pre prácu s týmito systémami.

Schengen: 26 krajín, 400 miliónov obyvateľov, 50.000 km vonkajších hraníc

Prvá výročná správa o stave schengenskej spolupráce - v rámci ktorej sa 26 štátov dohodlo na ukončení pasových a ďalších kontrol na spoločných hraniciach - reaguje na hlavné nedostatky aplikácie schengenského acquis v praxi, ako aj dosiahnutý pokrok pri ich odstraňovaní. Poslanci tiež v uznesení navrhujú ďalšie kroky zlepšenie fungovania Schengenu.

Poslanci odsúdili pokračovanie obnovovania kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré do značnej miery súvisia so slabinami spoločného európskeho azylového systému, ale aj s nedostatkom politickej vôle, solidarity a deľby zodpovednosti. Mnohé z pretrvávajúcich kontrol nie sú podľa poslancov potrebné ani primerané, a sú preto nezákonné. V súčasnosti vykonáva kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu šesť krajín: Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko a Švédsko. Parlament tiež odsúdil budovanie fyzických bariér, vrátane plotov, medzi členskými štátmi.

Navrhované opatrenia:
•     trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany EÚ v rámci pátracích a záchranných operácií na mori s cieľom predchádzať stratám na životoch;
•     dôkladnejšie zhromažďovanie informácií a údajov zodpovednými orgánmi v členských štátoch ohľadom vnútroštátneho nakladania so zdrojmi a spôsobilosťami, ktoré sú využívané na kontrolu hraníc;
•     zavedenie rýchlych a účinných postupov navracania neúspešných žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov, ktoré budú zároveň plne rešpektovať základné práva a ľudské a dôstojné podmienky po vydaní rozhodnutia o návrate;
•     uznávanie a vykonávanie rozhodnutia o návrate prijaté iným členským štátom namiesto prijímania nového rozhodnutia či odovzdania neregulárneho migranta do prvého členského štátu, ktorý rozhodnutie vydal;
•     zabezpečenie primeranej infraštruktúry, bývania a životných podmienok pre všetkých žiadateľov o azyl, najmä pre maloleté osoby bez sprievodu, rodiny s deťmi a ženy v zraniteľnej situácii;
•     reforma Schengenského informačného systému (SIS) v týchto oblastiach: ochrana detí, ktorým hrozí nebezpečenstvo alebo sú nezvestné, okamžitá a povinná výmena informácií o terorizme a povinná výmena informácií o rozhodnutiach o návrate.

EÚ v ostatných rokoch prijala viacero opatrení na posilnenie schengenského priestoru, vrátane zriadenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sprísnenia kontrol osôb na vonkajších hraniciach či zavedenia elektronického registračného systému pri prekračovaní vonkajších hraníc. Poslanci tiež opätovne zdôraznili, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na začlenenie sa do schengenského priestoru. Parlament v tejto súvislosti vyzval Radu (ministrov) EÚ, aby ich vstup schválila. Vyjadrili ale hlboké znepokojenie v súvislosti s hodnotením dočasného používania Schengenského informačného systému britskými orgánmi, a to aj v súvislosti s budúcimi vzťahmi medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.