SR: Energetická chudoba

Experti úradu vypracovali návrh novej verzie Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.  

Úrad iniciuje rokovania a spoluprácu medzi zainteresovanými ministerstvami a inštitúciami, aby sa mohli prijať praktické, systémové legislatívne opatrenia, ktoré budú predovšetkým fungovať v praxi. Zároveň dlhodobo upozorňuje, že komplexné riešenie energetickej chudoby nemôže v žiadnom prípade patriť prioritne ÚRSO, lebo nemá zo zákona legislatívnu iniciatívu! Prax ukazuje, že tento problém sa musí riešiť najmä ako problém sociálnej politiky a chudoby ako takej. Komplexné riešenie napríklad zahŕňa rozširovanie implementácie energetických balíčkov Európskej komisie, energetickú efektívnosť, ale aj problematiku príspevku na bývanie, opatrovateľského príspevku, potravinových balíčkov, výšky minimálnej mzdy, dávky v hmotnej núdzi či odstraňovania dlhodobej nezamestnosti a problém marginalizovaných sociálnych skupín. Tým pádom logicky do riešenia prioritne vstupuje agenda, vzájomná spolupráca a dohoda príslušných ministerstiev, najmä Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Už dnes však na Slovensku máme opatrenia, ktoré sekundárne prispievajú v boji proti energetickej chudobe. Je to napríklad systém podpory zateplovania bytových a rodinných domov, implementácia novej tarifnej štruktúry, príspevok na bývanie, štátne programy zamestnanosti a ďalšie. Faktom je, že vhodné riešenie energetickej chudoby stále hľadá celá EÚ a pre energetickú chudobu stále ani v rámci EÚ neexistuje jednotná definícia, či kritériá. Reálne riešenie otázky energetickej chudoby prostredníctvom jednotlivých orgánov štátnej správy môže posunúť Slovensko do popredia v rámci EÚ. Návrh Koncepcie ... obsahuje konkrétne návrhy riešení. Ich možnosti realizácie v praxi však závisia výlučne od rokovaní a vzájomnej legislatívnej spolupráci príslušných ministerstiev ako orgánov štátnej správy. 

Radíme: Výber klimatizácie

Heslo čím vyšší výkon, tým lepšie, nie je práve pri výbere klimatizácie najrozumnejšie. Dôležitý je totiž priestor, ktorý je potrebné vychladiť. Týka sa to nielen jeho veľkosti, ale aj členitosti, presvetlenia, veľkosti okien či kvality tesnenia dverí a okien. Svoju úlohu zohráva aj zateplenie celej budovy.  

Ak potrebujete klimatizovať jednu miestnosť, najlepšie je zvoliť delený (split) systém s jednou vnútornou jednotkou, ktorá byt chladí a s jednou vonkajšou odvádzajúcou teplý vzduch. Rozmýšľate nad mobilnou klimatizáciou? Energetický audítor Vladimír Balaj upozorňuje, že kompresor mobilnej klimatizácie sa pri činnosti zohrieva a otepľuje vzduch v miestnosti. Mobilná klimatizácia je tak výrazne menej účinnejšia a náklady na jej prevádzku sú značne vyššie. Na dosiahnutie rovnakej teploty v izbe sa môže minúť až o 80% elektriny viac než pri delenej klimatizácii. Keď potrebujete vychladiť viacero miestností, zvoľte multisplit systém s jednou vonkajšou a viacerými vnútornými jednotkami, ktoré by mali byť racionálne rozmiestnené v priestore. Ak si myslíte, že dokážete celý byt vychladiť z jedinej miestnosti, napríklad z chodby, je to omyl.      

Samozrejme je potrebné zvážiť aj výkon klimatizácie. Ak je príliš nízky, nebude stíhať vychladiť miestnosť, pôjde na maximum, čo znižuje životnosť a zvyšuje prevádzkové náklady. Dostatočne výkonná jednotka vychladí priestor za kratší čas a následne sa sama „stíši", vďaka čomu môžete ušetriť. Pre miestnosť s rozmermi 5 krát 4 metre by mala mať minimálny výkon 1.600 wattov chladiaceho výkonu. V prípade menšej spálne s rozmermi napríklad 4 krát 3 metre, postačuje 1.000 wattov. Dôležité je aj zateplenie budovy, veľkosť okien, ich tienenie či orientácia bytu. Ak je miestnosť výraznú časť dna presvetlená slnkom, vzniká skleníkový efekt, ktorý izby výrazne prehrieva. V takom prípade odporúča V. Balaj silnejšiu klimatizáciu. 

EU: Rôzne opatrenia pre rôzne plasty

Až 72% Európanov obmedzilo používanie plastových tašiek po tom, ako boli v roku 2015 prijaté súvisiace opatrenia (Eurobarometer). EÚ teraz obracia svoju pozornosť na 10 druhov jednorazových plastových výrobkov a rybársky výstroj, ktoré spolu tvoria 70% morského odpadu v Európe.  

Novými pravidlami sa zavedú tieto opatrenia:
* Zákaz niektorých plastových výrobkov: Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a paličky na balóny, ktoré budú musieť byť vyrábané výlučne z udržateľnejších materiálov. Jednorazové nádoby na nápoje vyrobené z plastov budú na trhu povolené len vtedy, ak ich viečka a uzávery zostanú pripevnené k nádobe.
* Ciele zníženia spotreby: Členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a pohárov. Môžu napríklad stanoviť vnútroštátne ciele zníženia spotreby, poskytovať na mieste predaja alternatívne výrobky alebo zabezpečiť, aby sa plastové výrobky na jedno použitie neposkytovali zdarma.
* Povinnosti výrobcov: Výrobcovia pomôžu pokryť náklady na nakladanie s odpadom a čistenie odpadu, ako aj na opatrenia na zvyšovanie povedomia o jednorazových plastoch, ako sú nádoby na potraviny, sáčky a obaly potravín (napr. zo zemiakových lupienkov a sladkostí), nádoby na nápoje a poháre, tabakové výrobky s filtrami (napr. cigaretové ohorky), vlhčené utierky, balóny a ľahké plastové tašky. Podniky zároveň dostanú stimuly, aby vyvíjali menej znečisťujúce alternatívy týchto výrobkov.
* Ciele v oblasti zberu: Členské štáty budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90% jednorazových plastových fliaš z nápojov, napríklad prostredníctvom systémov zálohovania.Požiadavky na označovanie: Niektoré výrobky budú musieť mať jasné a štandardizované označenie, ktoré obsahuje informácie o tom, ako odpad triediť, o negatívnom vplyve výrobku na životné prostredie a o prítomnosti plastov v ňom. Táto požiadavka sa bude vzťahovať na hygienické vložky, vlhčené utierky a balóny.
* Opatrenia na zvyšovanie povedomia: Členské štáty budú musieť zvýšiť povedomie spotrebiteľov o negatívnom vplyve odpadu z jednorazových plastov a rybárskeho výstroja, ako aj o dostupných systémoch opakovaného použitia a možnostiach nakladania s odpadom pre všetky tieto výrobky.

Pokiaľ ide o rybársky výstroj, ktorý predstavuje 27% všetkých odpadkov na pláži, chce Európska komisia doplniť existujúci rámec politiky o systémy zodpovednosti výrobcov rybárskeho výstroja, ktorý obsahuje plasty. Bp0udú povinní hradiť náklady na zber odpadu z prístavných zberných zariadení, jeho prepravu a spracovanie, ako aj náklady na opatrenia zamerané na zvyšovanie povedomia.   

Aktuálne: Kontroly igelitových tašiek

Slovenská obchodná inšpekcia plánuje v júni t.r. kontroly dodržiavania povinnosti spoplatnenia igelitových tašiek, ktorá platí na Slovensku od 1. januára tohto roka. 

Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky (plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov) k nákupu tovaru alebo výrobkov, povinný poskytovať ich za úhradu. Výnimkou sú veľmi ľahké plastové tašky (s hrúbkou steny menšou ako 15mikrometrov), ktoré sa vyžadujú z hygienických dôvodov, alebo sa poskytujú ako primárny obal pre nebalené potraviny s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami. Zároveň platí povinnosť poskytovať aj iné druhy tašiek.

Poskytovanie obalového materiálu okrem zákona o odpadoch rieši aj zákon o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je predávajúci povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch, alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál. Náklady na obalový materiál a zabalenie výrobku uhrádza predávajúci. Obalový materiál v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa nie je len veľmi ľahká plastová taška; obalovým materiálom môže byť aj termo obal, papierová taška a pod. 

Smart city: Prvá dotácia na recykláciu plastov

Plasty predstavujú obrovskú environmentálnu záťaž. Prvú verejno -súkromnú dotáciu od Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) a Parzlich (NWT) tak získal inovatívny projekt na recykláciu plastov.  

Ročne sa vo svete vyprodukuje približne 407 miliónov tón plastových výrobkov. Podľa štúdie OECD s názvom Improving Markets for Recycled Plastic je celosvetová recyklácia plastov poddimenzovaná, napr. v Európskej únii sa recykluje iba 30%. Slovensko by malo dosiahnuť stopercentnú recykláciu všetkých obalových plastových materiálov do roku 2030.

Projekty a riešenia zamerané na udržateľný spôsob nakladania s plastovými odpadmi tak získajú plnú podporu.  Koncom marca 2018 ÚPVII vyhlásil spoločne s firmou Parzlich výzvu na podporu experimentálneho vývoja a inovácií v oblasti manažment odpadov. Zmluva s úspešným žiadateľom o poskytnutie pomoci a podpory, ktorým je slovenská spoločnosť ENVIROCARE je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.