Radíme: Chemikálie v kozmetike

O nepriaznivých účinkoch kozmetiky s obsahom chemických zložiek ste už určite počuli. Niektoré škodlivé prísady sa ale môžu skrývať pod nenápadnými názvami. Viete ich skutočne rozpoznať? 

Keď si pozornejšie prečítate informácie na obale kozmetického výrobku zistíte, že vo vnútri na prvý pohľad prírodnej a šetrnej kozmetiky je často len minimum skutočne organických zložiek. Odborníci preto odporúčajú kontrolovať zloženie, aby ste nekúpili namiesto prírody nechtiac syntetiku. Riskujete tak alergie a nepríjemné kožné reakcie.

Stačí vedieť, ktoré zložky šetrná kozmetika nesmie obsahovať – parabény, silikóny (methicone/siloxane), Sodium Lauryl Sulfate (SLS) a Sodium Laureth Sulfate (SLES), propylén glykol (PG) a polyetylén glykol (PEG), minerálny olej alebo vazelínu (parrafin/petrol), syntetické vonné látky, chlór (amoniak), hliník, limonén, ftaláty či dioxán. Všetky tieto zložky sú totiž syntetického pôvodu, a dokonca viaceré z nich sú vedľajším produktom ropného priemyslu. Bolo zistené, že parabény dokážu narušiť fyziológiu dôležitých funkcií a majú mierne estrogénové účinky na telo. Môžu spôsobiť alebo urýchliť vznik rakoviny prsníka či lokálne kožné reakcie. Ak sa vyhnete spomínaným zložkám na etiketách výrobkov, môžete byť pokojní, že na seba nedávate žiadnu ropu či škodlivú chémiu. 

Smartfóny: Sú s nami už 20 rokov a čoraz viac aj s internetom

Rok 2017 priniesol zlom - po dvoch desaťročiach sa prvýkrát viac ako polovica globálnej internetovej populácie pripája k internetu prostredníctvom mobilného zariadenia. Slovensko tento trend nasleduje.

Podľa Connected Consumer Study predstavuje využívanie mobilného internetu na globálnej úrovni 76%, pričom jednotlivé trhy sa pohybujú na úrovni od 98% v Saudskej Arábii, 60% na Slovensku až po 51% na Ukrajine. Na Slovensku využívanie internetu takmer dosiahlo svoju kapacitu, keďže v roku 2017 využívalo internet na súkromné účely až 85% domácej populácie, pričom 80% z nich využíva internet každý deň. Podiel ľudí, ktorí sú on-line každodenne, vzrástol zo 62% v roku 2013 na 68% v roku 2017. Štúdia tiež zistila, že používanie smartfónov na Slovensku sa zvýšilo zo 46% v roku 2013 na 70% v roku 2017, zatiaľčo používanie desktopov v rovnakom čase mierne, ale konštantne klesalo.V roku 2017 tvoril na Slovensku podiel používateľov internetu, ktorí využívajú na vyhľadávanie smartfón rovnako často ako počítač až 43%, v prípade sledovania videí 34% a v prípade nákupov on-line 21%. Tieto údaje sa od roku 2013 takmer zdvojnásobili (21% vyhľadávanie, 15% sledovanie videí a 11% nákupy on-line).

Podľa štúdie až pri 53% návštevách je ale stránka opustená, ak jej načítanie na mobilných zariadeniach trvá tri alebo viac sekúnd. Každý druhý používateľ očakáva, že stránka sa načíta za menej ako 2 sekundy a 46% ľudí tvrdí, že zdĺhavé načítavanie stránok je jednou z vecí, ktoré nemajú radi pri prehliadaní webu na mobilných zariadeniach. Na konci roka 2017 Google otestoval rýchlosť otvárania cieľových stránok mobilných reklám v 21 krajinách a 10 rôznych odvetviach. Na Slovensku je priemerná doba načítania webstránky v súčasnosti 8,7 sekundy, čo je o niečo lepšie ako európsky priemer (9,124 sekundy). Zároveň to však je o viac ako 5 sekúnd pomalšie ako najlepšia dosiahnutá rýchlosť, ktorá predstavuje 3 sekundy. Slovensko sa tak v rebríčku krajín umiestnilo na štvrtom mieste spolu so Španielskom. Lepšiu priemernú rýchlosť načítania mobilných stránok majú len v Rumunsku, Nemecku a Holandsku.    

Štúdia Connected Consumer Study spoločnosti Google zisťuje každý rok digitálne návyky ľudí po celom svete. V rámci aktuálnej štúdie bolo v prieskume zapojených 79.000 respondentov zo 63 krajín vrátane Slovenska, čo predstavuje viac ako 2 milióny minút rozhovorov.

EU: Rozpočet na rok 2019

Európska komisia predložila návrh rozpočtu únie na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Predstavuje zvýšenie o 3% oproti roku 2018, pričom ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. 

V poradí šiesty rozpočet v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020 neprekračuje stanovené obmedzenia. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Návrh spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie. Začiatkom tohto mesiaca EK predložila aj návrh pragmatického a moderného dlhodobého rozpočtu únie na obdobie rokov 2021 – 2027.

Finančné prostriedky určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. To zahŕňa navýšenie prostriedkov pre vlajkové programy:
* 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej výpočtovej techniky,
* 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),
* 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na infraštruktúrne siete,
* ďalších 233,3 milióna EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí žijúcich v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vysoká; tieto prostriedky doplnia financovanie poskytované z Európskeho sociálneho fondu.

Komisia očakáva, že programy politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 budú v roku 2019 po povzbudivých signáloch na konci minulého roka pri financovaní vo výške 57 miliárd EUR (+ 2,8% oproti roku 2018) naďalej naplno fungovať a že financovanie poľnohospodárskej politiky zostane stabilné na úrovni takmer 60 miliárd EUR (+ 1,2% v porovnaní s rokom 2018).

Okrem zabezpečenia konsolidácie doterajšieho úsilia tento návrh rozpočtu tiež zahŕňa podporu pre nové iniciatívy:
* 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity, vďaka ktorým sa vytvoria príležitosti pre mladých ľudí, aby pracovali ako dobrovoľníci v rámci projektov vo svojich vlastných krajinách alebo v zahraničí,
* 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce, čo pomôže zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily v rámci vnútorného trhu a zjednodušiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi,
* 40 miliónov EUR na rozšírenie programu na podporu štrukturálnych reforiem zameraného na vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch,
* 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu na účely podpory európskeho obranného priemyslu a dosiahnutia pokroku smerom k európskej obrannej únii,
* 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov „rescEU“,
* 5 miliónov EUR je určených na vytvorenie novej Európskej prokuratúry na trestné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie. Na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými útokmi sa prijmú ďalšie opatrenia. 

e-Služby: Väčšina používateľov je spokojná

Pod názvom elektronické služby štátu ľuďom ako prvé napadnú diaľničné známky, informácie z katastra a daňové priznania. Používatelia oceňujú úsporu času a komfort.  

To sú niektoré zistenia, ktoré priniesol prieskum Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o spokojnosti s elektronickými službami štátu. Zároveň podľa vicepremiéra potvrdil, že najpotrebnejšou zmenou v on-line službách je ich zjednodušenie.

Telefonický prieskum medzi dospelými Slovákmi, bežnými používateľmi e-služieb a firmami prebiehal od 12. januára do 6. februára 2018. Viac ako polovica občanov a viac než 62% firiem, ktorí využili e-služby, je s nimi spokojná. Až 80% podnikateľov je presvedčených o tom, že on-line vybavovanie je lepšie, ako ísť osobne na úrad. Naopak priamu nespokojnosť deklarovalo len 10%  opýtaných, rovnako zo segmentu občanov ako aj firiem.

SR: Kontaminácia životného prostredia

Prostredníctvom rastlín sa toxické látky môžu dostať až do ľudského tela a ohroziť tak zdravie. Vhodne zvolené druhy rastlín sa ale môžu využiť aj ako alternatívny spôsob očisťovania znečistených území.  

Podobne ako človek aj rastliny, ktoré prijímajú väčšinu živín koreňmi, sú konfrontované s prvkami a látkami, ktoré nielenže nepotrebujú, ale sú pre ne aj škodlivé. Tie sa v rastlinách môžu hromadiť a pokračovať v potravovom reťazci ďalej až do nášho tela. „Záhadné stúpanie počtu civilizačných chorôb, alergií, problém s plodnosťou, to nie sú mediálne strašiaky, ale skutočnosť. Je to nepopulárna, politikmi a producentmi potravín neobľúbená téma. V niektorých častiach sveta, a nie tak dávno ani v našej časti sveta, nepublikovateľná“, vysvetľuje prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Z opustených baní a skládok po ťažbe na Slovensku sa podľa neho dodnes uvoľňujú nebezpečné látky a viaceré polia sú zamorené toxickými látkami, lacnými hnojivami a ochrannými látkami, bez ktorých sa v intenzívnom poľnohospodárstve nezaobídeme. Príležitostne sa tiež objavujú informácie o BETEX-e (benzén-toluén-etylbenzén-xylén) v podzemných vodách či úložiskách dnes zakázaných pesticídov, insekticídov a fungicídov.

Jedným z alternatívnych riešení týchto problémov je „očisťovanie“ prostredia rastlinami, tzv. fytoremediáciou. Očisťovanie prebieha aj samovoľne, keď jedovaté skládky či jazerá postupne zarastajú vegetáciou, ktorá toxické látky do seba prijíma, alebo v prípade organických látok ich aj metabolicky upravuje či rozkladá. „Tento proces sa dá urýchliť a zefektívniť výberom vhodných rastlinných druhov, zabezpečením, že značná časť toho, čím je koreňová sústava obklopená a čo sa za bežných okolností rastlina snaží neprijať, sa transportuje do nadzemnej časti, ktorá sa dá zozbierať a pri niektorých kovoch v ideálnom prípade dokonca aj recyklovať. Na druhej strane je tu hľadanie a šľachtenie rastlín, ktoré využívame ako zdroj potravy, so zníženým transportom škodlivín z koreňa do nadzemných častí, do plodov či semien, ktoré konzumujeme vo veľkých množstvách“, ozrejmil profesor Lux.

Tím experimentálnej biológie sa tiež venuje téme kremíka v rastlinách, ktorý predstavuje v rámci fyziológie rastlín určitú anomáliu. Nie je považovaný za esenciálny prvok, aj keď ho mnohé druhy akumulujú vo významných množstvách. V posledných desaťročiach sa objavuje stále viac dôkazov o jeho mimoriadnosti v oblasti ochrany rastlín voči pôsobeniu stresu. „Naše experimenty ukázali, že aplikácia kremíka má prospešný vplyv na prekonávanie rôznych foriem abiotického a biotického stresu, či už ide o stres z prítomnosti ťažkých kovov, iných toxických prvkov, alebo dokonca o ochranu rastlín pred atakom parazitických rastlín ničiacich úrodu. Mechanizmus pôsobenia kremíka v rastlinách stále nie je dokonale preskúmaný vo všetkých aspektoch, čo nám otvára ďalšie možnosti našej vedeckej realizácie,“ uzatvára biológ UK.