Smartfóny: Sú s nami už 20 rokov a čoraz viac aj s internetom

Rok 2017 priniesol zlom - po dvoch desaťročiach sa prvýkrát viac ako polovica globálnej internetovej populácie pripája k internetu prostredníctvom mobilného zariadenia. Slovensko tento trend nasleduje.

Podľa Connected Consumer Study predstavuje využívanie mobilného internetu na globálnej úrovni 76%, pričom jednotlivé trhy sa pohybujú na úrovni od 98% v Saudskej Arábii, 60% na Slovensku až po 51% na Ukrajine. Na Slovensku využívanie internetu takmer dosiahlo svoju kapacitu, keďže v roku 2017 využívalo internet na súkromné účely až 85% domácej populácie, pričom 80% z nich využíva internet každý deň. Podiel ľudí, ktorí sú on-line každodenne, vzrástol zo 62% v roku 2013 na 68% v roku 2017. Štúdia tiež zistila, že používanie smartfónov na Slovensku sa zvýšilo zo 46% v roku 2013 na 70% v roku 2017, zatiaľčo používanie desktopov v rovnakom čase mierne, ale konštantne klesalo.V roku 2017 tvoril na Slovensku podiel používateľov internetu, ktorí využívajú na vyhľadávanie smartfón rovnako často ako počítač až 43%, v prípade sledovania videí 34% a v prípade nákupov on-line 21%. Tieto údaje sa od roku 2013 takmer zdvojnásobili (21% vyhľadávanie, 15% sledovanie videí a 11% nákupy on-line).

Podľa štúdie až pri 53% návštevách je ale stránka opustená, ak jej načítanie na mobilných zariadeniach trvá tri alebo viac sekúnd. Každý druhý používateľ očakáva, že stránka sa načíta za menej ako 2 sekundy a 46% ľudí tvrdí, že zdĺhavé načítavanie stránok je jednou z vecí, ktoré nemajú radi pri prehliadaní webu na mobilných zariadeniach. Na konci roka 2017 Google otestoval rýchlosť otvárania cieľových stránok mobilných reklám v 21 krajinách a 10 rôznych odvetviach. Na Slovensku je priemerná doba načítania webstránky v súčasnosti 8,7 sekundy, čo je o niečo lepšie ako európsky priemer (9,124 sekundy). Zároveň to však je o viac ako 5 sekúnd pomalšie ako najlepšia dosiahnutá rýchlosť, ktorá predstavuje 3 sekundy. Slovensko sa tak v rebríčku krajín umiestnilo na štvrtom mieste spolu so Španielskom. Lepšiu priemernú rýchlosť načítania mobilných stránok majú len v Rumunsku, Nemecku a Holandsku.    

Štúdia Connected Consumer Study spoločnosti Google zisťuje každý rok digitálne návyky ľudí po celom svete. V rámci aktuálnej štúdie bolo v prieskume zapojených 79.000 respondentov zo 63 krajín vrátane Slovenska, čo predstavuje viac ako 2 milióny minút rozhovorov.

EU: Rozpočet na rok 2019

Európska komisia predložila návrh rozpočtu únie na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Predstavuje zvýšenie o 3% oproti roku 2018, pričom ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. 

V poradí šiesty rozpočet v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020 neprekračuje stanovené obmedzenia. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Návrh spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie. Začiatkom tohto mesiaca EK predložila aj návrh pragmatického a moderného dlhodobého rozpočtu únie na obdobie rokov 2021 – 2027.

Finančné prostriedky určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. To zahŕňa navýšenie prostriedkov pre vlajkové programy:
* 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej výpočtovej techniky,
* 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),
* 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na infraštruktúrne siete,
* ďalších 233,3 milióna EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí žijúcich v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vysoká; tieto prostriedky doplnia financovanie poskytované z Európskeho sociálneho fondu.

Komisia očakáva, že programy politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 budú v roku 2019 po povzbudivých signáloch na konci minulého roka pri financovaní vo výške 57 miliárd EUR (+ 2,8% oproti roku 2018) naďalej naplno fungovať a že financovanie poľnohospodárskej politiky zostane stabilné na úrovni takmer 60 miliárd EUR (+ 1,2% v porovnaní s rokom 2018).

Okrem zabezpečenia konsolidácie doterajšieho úsilia tento návrh rozpočtu tiež zahŕňa podporu pre nové iniciatívy:
* 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity, vďaka ktorým sa vytvoria príležitosti pre mladých ľudí, aby pracovali ako dobrovoľníci v rámci projektov vo svojich vlastných krajinách alebo v zahraničí,
* 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce, čo pomôže zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily v rámci vnútorného trhu a zjednodušiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi,
* 40 miliónov EUR na rozšírenie programu na podporu štrukturálnych reforiem zameraného na vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch,
* 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu na účely podpory európskeho obranného priemyslu a dosiahnutia pokroku smerom k európskej obrannej únii,
* 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov „rescEU“,
* 5 miliónov EUR je určených na vytvorenie novej Európskej prokuratúry na trestné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie. Na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými útokmi sa prijmú ďalšie opatrenia. 

e-Služby: Väčšina používateľov je spokojná

Pod názvom elektronické služby štátu ľuďom ako prvé napadnú diaľničné známky, informácie z katastra a daňové priznania. Používatelia oceňujú úsporu času a komfort.  

To sú niektoré zistenia, ktoré priniesol prieskum Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o spokojnosti s elektronickými službami štátu. Zároveň podľa vicepremiéra potvrdil, že najpotrebnejšou zmenou v on-line službách je ich zjednodušenie.

Telefonický prieskum medzi dospelými Slovákmi, bežnými používateľmi e-služieb a firmami prebiehal od 12. januára do 6. februára 2018. Viac ako polovica občanov a viac než 62% firiem, ktorí využili e-služby, je s nimi spokojná. Až 80% podnikateľov je presvedčených o tom, že on-line vybavovanie je lepšie, ako ísť osobne na úrad. Naopak priamu nespokojnosť deklarovalo len 10%  opýtaných, rovnako zo segmentu občanov ako aj firiem.

SR: Kontaminácia životného prostredia

Prostredníctvom rastlín sa toxické látky môžu dostať až do ľudského tela a ohroziť tak zdravie. Vhodne zvolené druhy rastlín sa ale môžu využiť aj ako alternatívny spôsob očisťovania znečistených území.  

Podobne ako človek aj rastliny, ktoré prijímajú väčšinu živín koreňmi, sú konfrontované s prvkami a látkami, ktoré nielenže nepotrebujú, ale sú pre ne aj škodlivé. Tie sa v rastlinách môžu hromadiť a pokračovať v potravovom reťazci ďalej až do nášho tela. „Záhadné stúpanie počtu civilizačných chorôb, alergií, problém s plodnosťou, to nie sú mediálne strašiaky, ale skutočnosť. Je to nepopulárna, politikmi a producentmi potravín neobľúbená téma. V niektorých častiach sveta, a nie tak dávno ani v našej časti sveta, nepublikovateľná“, vysvetľuje prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Z opustených baní a skládok po ťažbe na Slovensku sa podľa neho dodnes uvoľňujú nebezpečné látky a viaceré polia sú zamorené toxickými látkami, lacnými hnojivami a ochrannými látkami, bez ktorých sa v intenzívnom poľnohospodárstve nezaobídeme. Príležitostne sa tiež objavujú informácie o BETEX-e (benzén-toluén-etylbenzén-xylén) v podzemných vodách či úložiskách dnes zakázaných pesticídov, insekticídov a fungicídov.

Jedným z alternatívnych riešení týchto problémov je „očisťovanie“ prostredia rastlinami, tzv. fytoremediáciou. Očisťovanie prebieha aj samovoľne, keď jedovaté skládky či jazerá postupne zarastajú vegetáciou, ktorá toxické látky do seba prijíma, alebo v prípade organických látok ich aj metabolicky upravuje či rozkladá. „Tento proces sa dá urýchliť a zefektívniť výberom vhodných rastlinných druhov, zabezpečením, že značná časť toho, čím je koreňová sústava obklopená a čo sa za bežných okolností rastlina snaží neprijať, sa transportuje do nadzemnej časti, ktorá sa dá zozbierať a pri niektorých kovoch v ideálnom prípade dokonca aj recyklovať. Na druhej strane je tu hľadanie a šľachtenie rastlín, ktoré využívame ako zdroj potravy, so zníženým transportom škodlivín z koreňa do nadzemných častí, do plodov či semien, ktoré konzumujeme vo veľkých množstvách“, ozrejmil profesor Lux.

Tím experimentálnej biológie sa tiež venuje téme kremíka v rastlinách, ktorý predstavuje v rámci fyziológie rastlín určitú anomáliu. Nie je považovaný za esenciálny prvok, aj keď ho mnohé druhy akumulujú vo významných množstvách. V posledných desaťročiach sa objavuje stále viac dôkazov o jeho mimoriadnosti v oblasti ochrany rastlín voči pôsobeniu stresu. „Naše experimenty ukázali, že aplikácia kremíka má prospešný vplyv na prekonávanie rôznych foriem abiotického a biotického stresu, či už ide o stres z prítomnosti ťažkých kovov, iných toxických prvkov, alebo dokonca o ochranu rastlín pred atakom parazitických rastlín ničiacich úrodu. Mechanizmus pôsobenia kremíka v rastlinách stále nie je dokonale preskúmaný vo všetkých aspektoch, čo nám otvára ďalšie možnosti našej vedeckej realizácie,“ uzatvára biológ UK. 

Dohovor o biologickej diverzite: 25. výročie

V roku 1992 sa väčšina krajín stretla v Rio de Janeiro na  svetovom summite Zeme (konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji) a prijala jedinečnú dohodu pre záchranu života na zemi – Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity). Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993.    

Vedecké indikátory naďalej upozorňujú na stratu biodiverzity ako aj ekosystémy, ktorých zlý stav ohrozuje naše životy a rozvoj na našej planéte. Dohovor a jeho 25. výročie je príležitosťou zdvojnásobiť spoločné úsilie pri dosiahnutí jeho cieľov. Ochrana prírody a biodiverzity na Slovensku nie je len agenda Ministerstva životného prostredia SR, mala by spájať na Slovensku väčšinu rezortov. Každý ekonomický sektor si musí uvedomiť, že príroda a biodiverzita tvorí svojim prírodným kapitálom základ pre úspešné podnikanie – či už je to zdravá pôda pre poľnohospodárstvo, zdravé stromy a lesy pre lesné hospodárstvo, dostatok rýb a čistá voda pre rybné hospodárstvo, pekné, čisté a nedotknuté prírodné zdroje pre cestovný ruch, ochrana rastlín a živočíchov pre zdravotníctvo a farmaceutický priemysel a i.

Tento prírodný kapitál je zväčša tvorený našimi ekosystémami a tie zase tvoria určité služby, ktoré nazývame ekosystémovými službami. Napríklad cestovný ruch je závislý od kvalitného prírodného prostredia a priamo súvisí s ochranou prírody. Aj zdravotníctvo si musí uvedomiť, že bez zdravej prírody a životného prostredia svojimi liekmi a novými nemocnicami svojim pacientom nepomôže. Zastavenie straty biodiverzity významne prispeje k skvalitneniu ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý, kvalitný a bezpečný život obyvateľstva.

Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa Slovenská republika začala výraznejšie zaoberať najmä implementáciou legislatívy EÚ a prípravou sústavy Natura 2000, avšak aj iné politiky EÚ priamo alebo nepriamo výrazne prispievajú ku ochrane prírody, biodiverzity a krajiny nielen na Slovensku.