EU: Rozpočet na rok 2019

Európska komisia predložila návrh rozpočtu únie na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Predstavuje zvýšenie o 3% oproti roku 2018, pričom ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. 

V poradí šiesty rozpočet v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020 neprekračuje stanovené obmedzenia. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Návrh spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie. Začiatkom tohto mesiaca EK predložila aj návrh pragmatického a moderného dlhodobého rozpočtu únie na obdobie rokov 2021 – 2027.

Finančné prostriedky určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. To zahŕňa navýšenie prostriedkov pre vlajkové programy:
* 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej výpočtovej techniky,
* 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),
* 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na infraštruktúrne siete,
* ďalších 233,3 milióna EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí žijúcich v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vysoká; tieto prostriedky doplnia financovanie poskytované z Európskeho sociálneho fondu.

Komisia očakáva, že programy politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 budú v roku 2019 po povzbudivých signáloch na konci minulého roka pri financovaní vo výške 57 miliárd EUR (+ 2,8% oproti roku 2018) naďalej naplno fungovať a že financovanie poľnohospodárskej politiky zostane stabilné na úrovni takmer 60 miliárd EUR (+ 1,2% v porovnaní s rokom 2018).

Okrem zabezpečenia konsolidácie doterajšieho úsilia tento návrh rozpočtu tiež zahŕňa podporu pre nové iniciatívy:
* 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity, vďaka ktorým sa vytvoria príležitosti pre mladých ľudí, aby pracovali ako dobrovoľníci v rámci projektov vo svojich vlastných krajinách alebo v zahraničí,
* 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce, čo pomôže zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily v rámci vnútorného trhu a zjednodušiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi,
* 40 miliónov EUR na rozšírenie programu na podporu štrukturálnych reforiem zameraného na vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch,
* 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu na účely podpory európskeho obranného priemyslu a dosiahnutia pokroku smerom k európskej obrannej únii,
* 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov „rescEU“,
* 5 miliónov EUR je určených na vytvorenie novej Európskej prokuratúry na trestné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie. Na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými útokmi sa prijmú ďalšie opatrenia. 

e-Služby: Väčšina používateľov je spokojná

Pod názvom elektronické služby štátu ľuďom ako prvé napadnú diaľničné známky, informácie z katastra a daňové priznania. Používatelia oceňujú úsporu času a komfort.  

To sú niektoré zistenia, ktoré priniesol prieskum Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o spokojnosti s elektronickými službami štátu. Zároveň podľa vicepremiéra potvrdil, že najpotrebnejšou zmenou v on-line službách je ich zjednodušenie.

Telefonický prieskum medzi dospelými Slovákmi, bežnými používateľmi e-služieb a firmami prebiehal od 12. januára do 6. februára 2018. Viac ako polovica občanov a viac než 62% firiem, ktorí využili e-služby, je s nimi spokojná. Až 80% podnikateľov je presvedčených o tom, že on-line vybavovanie je lepšie, ako ísť osobne na úrad. Naopak priamu nespokojnosť deklarovalo len 10%  opýtaných, rovnako zo segmentu občanov ako aj firiem.

SR: Kontaminácia životného prostredia

Prostredníctvom rastlín sa toxické látky môžu dostať až do ľudského tela a ohroziť tak zdravie. Vhodne zvolené druhy rastlín sa ale môžu využiť aj ako alternatívny spôsob očisťovania znečistených území.  

Podobne ako človek aj rastliny, ktoré prijímajú väčšinu živín koreňmi, sú konfrontované s prvkami a látkami, ktoré nielenže nepotrebujú, ale sú pre ne aj škodlivé. Tie sa v rastlinách môžu hromadiť a pokračovať v potravovom reťazci ďalej až do nášho tela. „Záhadné stúpanie počtu civilizačných chorôb, alergií, problém s plodnosťou, to nie sú mediálne strašiaky, ale skutočnosť. Je to nepopulárna, politikmi a producentmi potravín neobľúbená téma. V niektorých častiach sveta, a nie tak dávno ani v našej časti sveta, nepublikovateľná“, vysvetľuje prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Z opustených baní a skládok po ťažbe na Slovensku sa podľa neho dodnes uvoľňujú nebezpečné látky a viaceré polia sú zamorené toxickými látkami, lacnými hnojivami a ochrannými látkami, bez ktorých sa v intenzívnom poľnohospodárstve nezaobídeme. Príležitostne sa tiež objavujú informácie o BETEX-e (benzén-toluén-etylbenzén-xylén) v podzemných vodách či úložiskách dnes zakázaných pesticídov, insekticídov a fungicídov.

Jedným z alternatívnych riešení týchto problémov je „očisťovanie“ prostredia rastlinami, tzv. fytoremediáciou. Očisťovanie prebieha aj samovoľne, keď jedovaté skládky či jazerá postupne zarastajú vegetáciou, ktorá toxické látky do seba prijíma, alebo v prípade organických látok ich aj metabolicky upravuje či rozkladá. „Tento proces sa dá urýchliť a zefektívniť výberom vhodných rastlinných druhov, zabezpečením, že značná časť toho, čím je koreňová sústava obklopená a čo sa za bežných okolností rastlina snaží neprijať, sa transportuje do nadzemnej časti, ktorá sa dá zozbierať a pri niektorých kovoch v ideálnom prípade dokonca aj recyklovať. Na druhej strane je tu hľadanie a šľachtenie rastlín, ktoré využívame ako zdroj potravy, so zníženým transportom škodlivín z koreňa do nadzemných častí, do plodov či semien, ktoré konzumujeme vo veľkých množstvách“, ozrejmil profesor Lux.

Tím experimentálnej biológie sa tiež venuje téme kremíka v rastlinách, ktorý predstavuje v rámci fyziológie rastlín určitú anomáliu. Nie je považovaný za esenciálny prvok, aj keď ho mnohé druhy akumulujú vo významných množstvách. V posledných desaťročiach sa objavuje stále viac dôkazov o jeho mimoriadnosti v oblasti ochrany rastlín voči pôsobeniu stresu. „Naše experimenty ukázali, že aplikácia kremíka má prospešný vplyv na prekonávanie rôznych foriem abiotického a biotického stresu, či už ide o stres z prítomnosti ťažkých kovov, iných toxických prvkov, alebo dokonca o ochranu rastlín pred atakom parazitických rastlín ničiacich úrodu. Mechanizmus pôsobenia kremíka v rastlinách stále nie je dokonale preskúmaný vo všetkých aspektoch, čo nám otvára ďalšie možnosti našej vedeckej realizácie,“ uzatvára biológ UK. 

Dohovor o biologickej diverzite: 25. výročie

V roku 1992 sa väčšina krajín stretla v Rio de Janeiro na  svetovom summite Zeme (konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji) a prijala jedinečnú dohodu pre záchranu života na zemi – Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity). Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993.    

Vedecké indikátory naďalej upozorňujú na stratu biodiverzity ako aj ekosystémy, ktorých zlý stav ohrozuje naše životy a rozvoj na našej planéte. Dohovor a jeho 25. výročie je príležitosťou zdvojnásobiť spoločné úsilie pri dosiahnutí jeho cieľov. Ochrana prírody a biodiverzity na Slovensku nie je len agenda Ministerstva životného prostredia SR, mala by spájať na Slovensku väčšinu rezortov. Každý ekonomický sektor si musí uvedomiť, že príroda a biodiverzita tvorí svojim prírodným kapitálom základ pre úspešné podnikanie – či už je to zdravá pôda pre poľnohospodárstvo, zdravé stromy a lesy pre lesné hospodárstvo, dostatok rýb a čistá voda pre rybné hospodárstvo, pekné, čisté a nedotknuté prírodné zdroje pre cestovný ruch, ochrana rastlín a živočíchov pre zdravotníctvo a farmaceutický priemysel a i.

Tento prírodný kapitál je zväčša tvorený našimi ekosystémami a tie zase tvoria určité služby, ktoré nazývame ekosystémovými službami. Napríklad cestovný ruch je závislý od kvalitného prírodného prostredia a priamo súvisí s ochranou prírody. Aj zdravotníctvo si musí uvedomiť, že bez zdravej prírody a životného prostredia svojimi liekmi a novými nemocnicami svojim pacientom nepomôže. Zastavenie straty biodiverzity významne prispeje k skvalitneniu ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý, kvalitný a bezpečný život obyvateľstva.

Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa Slovenská republika začala výraznejšie zaoberať najmä implementáciou legislatívy EÚ a prípravou sústavy Natura 2000, avšak aj iné politiky EÚ priamo alebo nepriamo výrazne prispievajú ku ochrane prírody, biodiverzity a krajiny nielen na Slovensku. 

Aktuálne: Viac peňazí pre NedisKVALIFIKUJ SA!

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zvýšilo pôvodných 17 miliónov eur z európskych zdrojov na výzvu zameranú na podporu celoživotného vzdelávania na 26 miliónov eur. Dôvodom bol veľký záujem žiadateľov aj úspešné splnenie stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.  

Zvýšenie finančných prostriedkov umožní realizovať väčší počet kvalitných projektov na podporu celoživotného vzdelávania. Zamerané majú byť na zvýšenie kvality a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií. Podporených bude približne 160 projektov, z ktorých sa niektoré už realizujú.  

Ministerstvo zároveň deklarovalo, že nebude vyhlasovať tretie hodnotiace kolo výzvy. V budúcnosti plánuje podporovať tému celoživotného vzdelávania prostredníctvom dopytovo orientovaných výziev a vyzvaní a národných projektov. Zoznam schválených, ale aj neschválených žiadostí bude zverejnený na internetových stránkach ministerstva aj na webe ludskezdroje.gov.sk.