Dohovor o biologickej diverzite: 25. výročie

V roku 1992 sa väčšina krajín stretla v Rio de Janeiro na  svetovom summite Zeme (konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji) a prijala jedinečnú dohodu pre záchranu života na zemi – Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity). Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993.    

Vedecké indikátory naďalej upozorňujú na stratu biodiverzity ako aj ekosystémy, ktorých zlý stav ohrozuje naše životy a rozvoj na našej planéte. Dohovor a jeho 25. výročie je príležitosťou zdvojnásobiť spoločné úsilie pri dosiahnutí jeho cieľov. Ochrana prírody a biodiverzity na Slovensku nie je len agenda Ministerstva životného prostredia SR, mala by spájať na Slovensku väčšinu rezortov. Každý ekonomický sektor si musí uvedomiť, že príroda a biodiverzita tvorí svojim prírodným kapitálom základ pre úspešné podnikanie – či už je to zdravá pôda pre poľnohospodárstvo, zdravé stromy a lesy pre lesné hospodárstvo, dostatok rýb a čistá voda pre rybné hospodárstvo, pekné, čisté a nedotknuté prírodné zdroje pre cestovný ruch, ochrana rastlín a živočíchov pre zdravotníctvo a farmaceutický priemysel a i.

Tento prírodný kapitál je zväčša tvorený našimi ekosystémami a tie zase tvoria určité služby, ktoré nazývame ekosystémovými službami. Napríklad cestovný ruch je závislý od kvalitného prírodného prostredia a priamo súvisí s ochranou prírody. Aj zdravotníctvo si musí uvedomiť, že bez zdravej prírody a životného prostredia svojimi liekmi a novými nemocnicami svojim pacientom nepomôže. Zastavenie straty biodiverzity významne prispeje k skvalitneniu ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý, kvalitný a bezpečný život obyvateľstva.

Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa Slovenská republika začala výraznejšie zaoberať najmä implementáciou legislatívy EÚ a prípravou sústavy Natura 2000, avšak aj iné politiky EÚ priamo alebo nepriamo výrazne prispievajú ku ochrane prírody, biodiverzity a krajiny nielen na Slovensku. 

Aktuálne: Viac peňazí pre NedisKVALIFIKUJ SA!

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zvýšilo pôvodných 17 miliónov eur z európskych zdrojov na výzvu zameranú na podporu celoživotného vzdelávania na 26 miliónov eur. Dôvodom bol veľký záujem žiadateľov aj úspešné splnenie stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.  

Zvýšenie finančných prostriedkov umožní realizovať väčší počet kvalitných projektov na podporu celoživotného vzdelávania. Zamerané majú byť na zvýšenie kvality a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií. Podporených bude približne 160 projektov, z ktorých sa niektoré už realizujú.  

Ministerstvo zároveň deklarovalo, že nebude vyhlasovať tretie hodnotiace kolo výzvy. V budúcnosti plánuje podporovať tému celoživotného vzdelávania prostredníctvom dopytovo orientovaných výziev a vyzvaní a národných projektov. Zoznam schválených, ale aj neschválených žiadostí bude zverejnený na internetových stránkach ministerstva aj na webe ludskezdroje.gov.sk.

Aktuálne: Požičiavaniu peňazí sa nevyhýbame

Podľa prieskumu PROFI CREDIT Slovakia až 47,3% oslovených respondentov má k požičiavaniu peňazí pozitívny, či skôr pozitívny vzťah. Ak sa ale rozhodneme požičať si peniaze, zvyčajne ide o drahšie veci, na ktoré si nevieme našetriť.  

Z 1.050 respondentov si len 6% odmieta peniaze požičať bez ohľadu na okolnosti a 46,2% je ochotných urobiť tak len v nevyhnutnom prípade. Zodpovednejšie pristupujú k zadlžovaniu ženy: iba 9,7% má k požičiavaniu peňazí pozitívny alebo skôr pozitívny vzťah oproti 16,3% oslovených mužov. Sprísňovanie podmienok čerpania pôžičiek a úverov ľudí názorovo rozdeľuje. Celkovo 51,3% oslovených respondentov uviedlo, že v súčasnosti je pre nich získať potrebný úver ťažšie, ako tomu bolo v minulosti. Až 40,4% ale vníma sprísnenie legislatívnych pravidiel pozitívne, a to najmä z dôvodu vlastnej ochrany, pred možným nesplácaním úveru. Ambivalentných však bolo v tejto otázke až 35,2% respondentov, ktorí zmeny legislatívy vnímajú rozporuplne. Obavy z ďalšieho sprísňovania pravidiel poskytovania a čerpania pôžičiek a úverov pociťuje 46,5% oslovených respondentov, pričom je zaujímavé, že až 57,1% z nich spadá do skupiny vysokoškolsky vzdelaných. Zároveň 47,8% respondentov súhlasilo s názorom, že legislatívne zásahy štátu voči nebankovým spoločnostiam obmedzili dostupnosť úverov pre bežných Slovákov.

Problematickosť čerpania pôžičiek a úverov nás na druhej strane zdá sa núti viac sporiť. V rámci realizovaného prieskumu 54% respondentov potvrdilo, že sa snažia peniaze šetriť peniaze pravidelne. Občas si niečo usporí 37% respondentov a doslova zo dňa na deň, bez snahy ušetriť si peniaze žije približne 9% oslovených. Zároveň sa potvrdilo, že s výškou dosiahnutého vzdelania zároveň stúpa snaha zabezpečiť sa šetrením na horšie časy  a nepredvídateľné situácie

Upozorňujeme: Podvody pri vymáhaní dlhov

V uplynulých dňoch údajný zamestnanec exekútorského úradu oslovil zamestnávateľa s výzvou na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni, pričom ako kontaktné číslo účtu uviedol číslo účtu v komerčnej banke a nesprávny variabilný symbol.

Dlžník však svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne sa odporúča preveriť si existenciu záväzku priamo v pobočke poisťovne a zároveň preveriť, či číslo účtu zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej exekútorskej komory.

Poisťovňa od 1. júla 2017 získala právomoc v správnom konaní vymáhať svoje pohľadávky sama, a preto v prípadoch, v ktorých sa dlh začal vymáhať po 1. júli 2017, dlžníci nemôžu dostať príkaz na úhradu od exekútorského úradu, ale priamo od Sociálnej poisťovne. Dlžné poistné a penále poisťovňa vymáha tromi spôsobmi, a to v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako ich najskôr na uhradenie dlhu vyzve písomne rozhodnutím, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať.  

Trend: Aj Slováci podceňujú svoje dlhy

Počet extrémnych dlžníkov stále stúpa. Dlhujú bankám, nebankovým spoločnostiam, mobilným operátorom, elektrárňam či plynárňam. Iba v evidencii EOS KSI Slovensko je 44 ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov. Rekord drží 54-ročný muž z Brezna, ktorý má aktuálne až 21 záväzkov.      

S dlhmi bojujú ľudia bez ohľadu na to, kde bývajú a koľko majú rokov. Veľa dlhov si vyrábajú tak Bratislavčania, Žilinčania či Košičania, ale aj ľudia z Čerhova, Sečoviec či Pôtora. Vekový priemer ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov, je 51 rokov. Medzi týmito dlžníkmi sa však objavili aj tridsiatnici či takmer sedemdesiatnici. „Počas života sa ľudia dostávajú do rôznych situácií – v mladosti sa snažia zabezpečiť bývanie a rodinu, v starobe zase musia platiť vysoké poplatky napríklad za zdravotnú starostlivosť. Ak siahnu po pôžičke a neskôr ju nedokážu splácať, veľmi rýchlo sa dostanú do dlhovej špirály. Prestanú platiť za elektrinu, plyn či mobil, alebo si vezmú ďalšiu pôžičku, ktorou splácajú tú prvú", vysvetľuje Michal Šoltes.

Ak už ľudia majú veľa dlhov a nedokážu ich splácať, majú niekoľko možností. Požičať si od rodiny alebo známych, dohodnúť sa s veriteľmi a splácať im po malých čiastkach, či napríklad predať časť svojho majetku. Prvým krokom je však komunikácia! Prevažná časť dlžníkov nekomunikuje, zatajuje sa, alebo opakovane zavádza, že zaplatí. V extrémnych prípadoch nastáva posledná forma riešenia, a tou je súd a exekúcia.