streda 23. mája 2018

Aktuálne: Viac peňazí pre NedisKVALIFIKUJ SA!

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zvýšilo pôvodných 17 miliónov eur z európskych zdrojov na výzvu zameranú na podporu celoživotného vzdelávania na 26 miliónov eur. Dôvodom bol veľký záujem žiadateľov aj úspešné splnenie stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.  

Zvýšenie finančných prostriedkov umožní realizovať väčší počet kvalitných projektov na podporu celoživotného vzdelávania. Zamerané majú byť na zvýšenie kvality a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií. Podporených bude približne 160 projektov, z ktorých sa niektoré už realizujú.  

Ministerstvo zároveň deklarovalo, že nebude vyhlasovať tretie hodnotiace kolo výzvy. V budúcnosti plánuje podporovať tému celoživotného vzdelávania prostredníctvom dopytovo orientovaných výziev a vyzvaní a národných projektov. Zoznam schválených, ale aj neschválených žiadostí bude zverejnený na internetových stránkach ministerstva aj na webe ludskezdroje.gov.sk.

utorok 22. mája 2018

Aktuálne: Požičiavaniu peňazí sa nevyhýbame

Podľa prieskumu PROFI CREDIT Slovakia až 47,3% oslovených respondentov má k požičiavaniu peňazí pozitívny, či skôr pozitívny vzťah. Ak sa ale rozhodneme požičať si peniaze, zvyčajne ide o drahšie veci, na ktoré si nevieme našetriť.  

Z 1.050 respondentov si len 6% odmieta peniaze požičať bez ohľadu na okolnosti a 46,2% je ochotných urobiť tak len v nevyhnutnom prípade. Zodpovednejšie pristupujú k zadlžovaniu ženy: iba 9,7% má k požičiavaniu peňazí pozitívny alebo skôr pozitívny vzťah oproti 16,3% oslovených mužov. Sprísňovanie podmienok čerpania pôžičiek a úverov ľudí názorovo rozdeľuje. Celkovo 51,3% oslovených respondentov uviedlo, že v súčasnosti je pre nich získať potrebný úver ťažšie, ako tomu bolo v minulosti. Až 40,4% ale vníma sprísnenie legislatívnych pravidiel pozitívne, a to najmä z dôvodu vlastnej ochrany, pred možným nesplácaním úveru. Ambivalentných však bolo v tejto otázke až 35,2% respondentov, ktorí zmeny legislatívy vnímajú rozporuplne. Obavy z ďalšieho sprísňovania pravidiel poskytovania a čerpania pôžičiek a úverov pociťuje 46,5% oslovených respondentov, pričom je zaujímavé, že až 57,1% z nich spadá do skupiny vysokoškolsky vzdelaných. Zároveň 47,8% respondentov súhlasilo s názorom, že legislatívne zásahy štátu voči nebankovým spoločnostiam obmedzili dostupnosť úverov pre bežných Slovákov.

Problematickosť čerpania pôžičiek a úverov nás na druhej strane zdá sa núti viac sporiť. V rámci realizovaného prieskumu 54% respondentov potvrdilo, že sa snažia peniaze šetriť peniaze pravidelne. Občas si niečo usporí 37% respondentov a doslova zo dňa na deň, bez snahy ušetriť si peniaze žije približne 9% oslovených. Zároveň sa potvrdilo, že s výškou dosiahnutého vzdelania zároveň stúpa snaha zabezpečiť sa šetrením na horšie časy  a nepredvídateľné situácie

Upozorňujeme: Podvody pri vymáhaní dlhov

V uplynulých dňoch údajný zamestnanec exekútorského úradu oslovil zamestnávateľa s výzvou na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni, pričom ako kontaktné číslo účtu uviedol číslo účtu v komerčnej banke a nesprávny variabilný symbol.

Dlžník však svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne sa odporúča preveriť si existenciu záväzku priamo v pobočke poisťovne a zároveň preveriť, či číslo účtu zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej exekútorskej komory.

Poisťovňa od 1. júla 2017 získala právomoc v správnom konaní vymáhať svoje pohľadávky sama, a preto v prípadoch, v ktorých sa dlh začal vymáhať po 1. júli 2017, dlžníci nemôžu dostať príkaz na úhradu od exekútorského úradu, ale priamo od Sociálnej poisťovne. Dlžné poistné a penále poisťovňa vymáha tromi spôsobmi, a to v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako ich najskôr na uhradenie dlhu vyzve písomne rozhodnutím, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať.  

Trend: Aj Slováci podceňujú svoje dlhy

Počet extrémnych dlžníkov stále stúpa. Dlhujú bankám, nebankovým spoločnostiam, mobilným operátorom, elektrárňam či plynárňam. Iba v evidencii EOS KSI Slovensko je 44 ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov. Rekord drží 54-ročný muž z Brezna, ktorý má aktuálne až 21 záväzkov.      

S dlhmi bojujú ľudia bez ohľadu na to, kde bývajú a koľko majú rokov. Veľa dlhov si vyrábajú tak Bratislavčania, Žilinčania či Košičania, ale aj ľudia z Čerhova, Sečoviec či Pôtora. Vekový priemer ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov, je 51 rokov. Medzi týmito dlžníkmi sa však objavili aj tridsiatnici či takmer sedemdesiatnici. „Počas života sa ľudia dostávajú do rôznych situácií – v mladosti sa snažia zabezpečiť bývanie a rodinu, v starobe zase musia platiť vysoké poplatky napríklad za zdravotnú starostlivosť. Ak siahnu po pôžičke a neskôr ju nedokážu splácať, veľmi rýchlo sa dostanú do dlhovej špirály. Prestanú platiť za elektrinu, plyn či mobil, alebo si vezmú ďalšiu pôžičku, ktorou splácajú tú prvú", vysvetľuje Michal Šoltes.

Ak už ľudia majú veľa dlhov a nedokážu ich splácať, majú niekoľko možností. Požičať si od rodiny alebo známych, dohodnúť sa s veriteľmi a splácať im po malých čiastkach, či napríklad predať časť svojho majetku. Prvým krokom je však komunikácia! Prevažná časť dlžníkov nekomunikuje, zatajuje sa, alebo opakovane zavádza, že zaplatí. V extrémnych prípadoch nastáva posledná forma riešenia, a tou je súd a exekúcia. 

EU: Telekomunikačné služby on-line

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa uverejnili výsledky celoeurópskeho skríningu 207 webových lokalít, ktoré ponúkajú služby telefonovania v pevnej/mobilnej sieti, internetu či audio a video streamingu. 

Podľa prieskumu 163 z týchto webových lokalít možno porušuje právne predpisy EÚ o ochrane spotrebiteľa. Medzi najčastejšie zistené problémy patria reklama údajne bezplatných alebo zľavnených balíkov, ktoré sú v skutočnosti viazanými ponukami, nedostatočný systém riešenia sporov alebo, že tieto webové lokality môžu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom spotrebiteľa informovali, alebo mu to zdôvodnili.

Hlavné zistenia:
* v 50% webové lokality propagovali službu zadarmo alebo so zľavou v prípadoch, kedy ju bolo možné získať len ako súčasť viazaného balíka služieb;
* v 78,7% webové lokality neuvádzali odkaz na platformu na riešenie sporov online;
* na 40,6% webových lokalít nebol uvedený žiadny opis systému riešenia sporov;
* 31,9% webových lokalít môže jednostranne zmeniť podmienky zmluvy alebo charakteristiky služby bez informovania spotrebiteľa či bez toho, že spotrebiteľ by mohol zmluvu zrušiť;
* 25,1% webových lokalít neposkytlo jasné alebo pravdivé informácie o možnostiach náhrady a vrátenia peňazí v prípadoch, keď ponúkaná služba nezodpovedá tomu, za čo klient zaplatil;
* 21,7 % webových lokalít neuviedlo jasné a komplexné informácie o automatickom predĺžení obnove zmluvy.

Vnútroštátne orgány podrobnejšie preveria všetkých 163 webových lokalít, pri ktorých boli zistené nezrovnalosti a budú žiadať nápravu. Orgány zodpovedné za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečia, aby webové lokality postupovali v zmysle zákona, pričom využijú vnútroštátne postupy presadzovania práva. Komisia nedávno navrhla aj Novú dohodu pre spotrebiteľov, ktorá posilní možnosti reakcie na obchodníkov využívajúcich nekalé obchodné praktiky a príslušným orgánom umožní dôraznejšie presadzovať pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa.

Podľa hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov EÚ z roku 2016, v ktorej sa sleduje názor spotrebiteľov na viac ako 40 trhov, sektor telekomunikácií má na svedomí najvyššie celkové poškodzovanie spotrebiteľa.