Novinka: On-line poradňa o testovaní liekov

Do klinického skúšania sa ročne zapojí okolo 9.000 Slovákov. Pacienti získajú informácie o testovaní liekov aj v bezplatnej on-line poradni, ktorú zriadila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) v spolupráci s Asociáciou na ochranu práv pacientov SR. 

Poradňa na webovej stránke AIFP má uľahčiť hľadanie informácií o aktuálnych klinických skúšaniach prebiehajúcich na Slovensku a tiež zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami. Cieľom je získať jednoduchým spôsobom informácie o relevantných klinických skúšaniach na Slovensku. Pacient vyplní na stránke formulár, na základe ktorého mu budú vyhľadané prebiehajúce klinické skúšania so zreteľom na jeho diagnózu z nezávislých a verejne dostupných zdrojov. Súčasťou spätného emailu z poradne bude jedna príloha určená lekárovi, ktorý následne pomôže pacientovi kontaktovať sa na príslušné centrum a zhodnotiť s danými odborníkmi, či je, alebo nie je vhodným pre účasť v prebiehajúcom skúšaní.      

Klinické skúšanie prebieha v niekoľkých fázach za prísnych podmienok. Jeho cieľom je dokázať efektívnosť a bezpečnosť lieku či liečebného postupu. Bez toho by regulátory liek pre použitie v bežnej praxi neschválili. Kým sa nový liek uvedie na trh, prejde 12 až 13 rokov. Priemerné náklady na vývoj jedného lieku dosahujú až dve miliardy amerických dolárov, ktoré hradí výlučne výrobca. Liečba a zdravotná starostlivosť poskytnutá v rámci klinického skúšania tak finančne nezaťažuje ani pacientov, ani zdravotné poisťovne. Farmaceutické firmy testujú na Slovensku najčastejšie lieky na liečbu nádorov, ochorení tráviaceho traktu či cukrovky ako aj na neurologické, reumatické, srdcové či infekčné ochorenia.

DESI 2018: Slovensko je priemerné

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) monitoruje pokrok členských štátov EÚ v oblasti digitalizácie. Zameriava sa na päť kapitol: pripojenie k internetu, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií a digitálne verejné služby.

V celkovom hodnotení skončilo Slovensko spomedzi 28 členských krajín únie na 20. mieste. Celkovo možno konštatovať, že v každom z ukazovateľov nastal určitý posun vpred napriek tomu, že celkové umiestnenie v rebríčku sa v porovnaní s vlaňajškom nezmenilo. Slovensko tak patrí do skupiny krajín so slabými výsledkami.

Výsledky DESI ukazujú, že Slováci sú priemernými používateľmi internetu a náležite využívajú rôzne on-line služby. Dostupnosť pripojenia a služieb 4G je dostatočne rozšírená, avšak ultrarýchle širokopásmové pripojenie je nad priemerom EÚ. Pokiaľ ide o ľudský kapitál, aj napriek rastúcemu dopytu na trhu práce, je ponuka odborníkov v oblasti IKT stále pod priemerom EÚ.

Najväčší progres bol zaznamenaný v dvoch oblastiach:
· Integrácia digitálnych technológií - postup z 21. miesta na 18.
· Digitálne verejné služby - postup z 24. na 20. miesto.
V praxi tak napríklad viac podnikov využíva na výmenu informácií balíkový softvér, zvýšilo sa aj využívanie sociálnych médií na interakciu so zákazníkmi a viac firiem zaviedlo on-line predaj.

CERN: Slovenská republika je aktívnym členom

Na CERN prispieva SR približne 5 miliónmi švajčiarskych frankov ročne (cca 4 milióny a 226 tisíc eur). Pracuje tu viacero slovenských vedcov a organizácia poskytuje tiež ďalšie príležitosti pre výskumníkov.

Slovensko po 7 rokoch opäť hostilo zasadnutie RECFA (Európskeho výboru pre budúce urýchľovače). Aj o slovenských vedcoch, inžinieroch a špecialistoch, ktorí sa podieľajú na vývoji a výrobe komponentov pre náročné experimenty v časticovej fyzike, tak bolo pracovné stretnutie vicepremiéra Richarda Rašiho s generálnou riaditeľkou CERN Fabiolou Gianotti. Návratnosť nášho vkladu je podľa R. Rašiho až 2:1. „Protihodnotou sú napríklad zákazky, ktoré slovenské firmy od CERN získavajú na dodávku komponentov pri budovaní technickej infraštruktúry nevyhnutnej pre experimentálny výskum, akými sú manipulátory na supravodivé magnety, ktoré dodali Závody ťažkého strojárstva v Košiciach. Oceľové platne pre obrovský kalorimeter experimentu ATLAS vyrobili v Novej Dubnici, zdvíhacie zariadenia v Prešove a elektroniku v Košiciach“, dodal R. Raši. Oficiálne sa SR podieľa na aktivitách CERN prostredníctvom MŠVVŠ SR – Výbor pre spoluprácu SR s CERN.

Európska organizácia jadrového výskumu so sídlom v Meyrin vo Švajčiarsku vo zameriava na výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. V súčasnosti má 22 členských štátov vrátane Slovenska. Najznámejšie laboratórium CERN je Veľký hadrónový urýchľovač (LHC). Synchrotrón LHC je najväčší urýchľovač častíc na svete, vďaka ktorému bola v roku 2012 potvrdená častica Higgsov bozón (Nobelova cenu za fyziku, 2013). V laboratóriách CERN vznikli aj ďalšie objavy a inovácie, napríklad koncepcia webových stránok a internetového prehliadača v roku 1990.

On-line: Kalkulačka na výpočet poistného

Sociálna poisťovňa pripravila na svojej webovej stránke kalkulačku na informatívny výpočet poistného od 1. júla 2018. Podľa nej SZČO zistia, či sú od 1. júla 2018 povinní platiť poistné na sociálne poistenie a môžu si tiež informatívne vypočítať jeho výšku.  

Do kalkulačky SZČO najprv vloží údaj o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to bez odpočítania výdavkov. Kalkulačka oznámi, či SZČO k 1. júlu 2018 vzniklo, alebo naďalej trvá povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, alebo či jej poistenie zaniklo. Ak je povinná platiť poistné, pokračuje sa vo výpočte po zadaní vypočítaj vymeriavací základ podľa pokynov. V prípade, že SZČO pozná svoj vymeriavací základ, môže do kalkulačky zadať iba tento údaj.

Výpočet v on-line kalkulačke je informatívny a SZČO bude Sociálna poisťovňa informovať do 23. júla 2018. Poisťovňa pošle SZČO oznámenie, ak jej od 1. júla 2018 vzniká povinné poistenie a tiež, ak jej povinné poistenie pokračuje, alebo zaniká. Prvú platbu za júl 2018 potom SZČO uhradí do 8. augusta 2018. Sociálna poisťovňa neskôr podobne informuje aj SZČO, ktoré majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. 

Upozorňujeme: Solárium nie je zdravou alternatívou slnečného žiarenia

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR opálenie zo solária nechráni kožu pri letnom pobyte na slnku. Poskytuje iba ochranu porovnateľnú s nízkym ochranným faktorom. Naopak používanie solária spolu s nadmerným vystavovaním sa slnečnému žiareniu zohráva významnú úlohu v náraste melanómu kože.      

Koža má obmedzenú schopnosť regenerácie, čo môže pri neuváženej expozícii UV žiarenia spôsobiť, že niektoré bunky zostanú trvalo poškodené. Kožné defekty sa nemusia prejaviť okamžite. Veľmi rizikové je nárazové a niekoľkonásobné spálenie pokožky v detstve, prípadne v mladom veku, pretože takéto priestupky sa kumulujú a po rokoch môžu vyústiť až do rakovinového procesu. Pri nadmernej expozícii UV žiarenia môže dôjsť k akútnym prejavom, ako je zvýšená tvorba pigmentových znamienok, zvýšená citlivosť až zápal kože, vysušenie respektíve zhrubnutie pokožky, vznikajú imunologické zmeny. Po dlhšom čase nastáva predčasné starnutie kože. Pri chronickej expozícii UV žiarenia dochádza k poškodeniu DNA a tvorbe prekanceróz, čo vedie k vzniku nezhubných a zhubných nádorov vrátane malígneho melanómu. Zvlášť citlivo reagujú na UV žiarenie oči, kde hrozí rovnako trvalé poškodenie.

Úrad verejného zdravotníctva SR zdôrazňuje, že návšteve solária by sa mali vyhnúť osoby mladšie ako 18 rokov, tehotné ženy a ľudia s potlačenou imunitou po transplantáciách. Obchádzať by ich mali aj osoby s teplotou a akoukoľvek infekčnou chorobou vrátane prechladnutia, tiež ľudia s albinizmom a bledým typom pokožky s rozmnoženými pigmentovými materskými znamienkami, osoby s veľkým počtom névov a materskými znamienkami väčšími ako päť milimetrov. Solárium nie je vhodné ani pre osoby s čerstvými a chronickými jazvami na koži, s akútnym a chronickým poškodením kože, alergiami na slnečné žiarenie či ľudí po operácii očných šošoviek a chorobách zraku.      

Vlani bolo na Slovensku evidovaných 731 zariadení solárií. Pri kontrolách sa zistilo, že na Slovensku je stále mnoho prevádzok, ktoré porušujú legislatívne predpisy a nedodržiavajú celkovú hygienickú úroveň. Kontroly často odhalia aj pochybenia pri používaní UV žiaričov, ktorých produkcia UV žiarenia prekročila legislatívou stanovenú limitnú hodnotu. Minulý rok bolo po kontrolách v soláriách uložených 49 pokút v sume 15.930 eur.